Nórsko

Kvikk Lunsj – príbeh kontroverznej „čokolády na výlet”

Kvikk Lunsj, ktorá je známa aj ako „čokoláda na výlet”, sprevádza Nórov počas výletov do hôr už celé generácie. Čo ju teda robí kontroverznou?

Táto čokoládová tyčinka, pozostávajúca zo štyroch dielikov s odtlačenými bocianmi, bola uvedená na trh v roku 1937. Jej príbeh sa však podľa spomienok Johana Throne Holsta začal písať už niekoľko desaťročí pred jej uvedením na trh. Ten sa vtedy ako mladý podnikateľ vybral do prírody so svojím nemeckým obchodným partnerom, ktorému chcel ukázať krásy Nórska. V lesoch za Oslom sa však stratili a Nemec sa sťažoval, že celý výlet by bol zachránený, keby si so sebou vzali trochu čokolády. Možno práve táto skúsenosť zostala Holstovi v pamäti. V roku 1892 kúpil Freiu, malú čokoládovňu v Osle, z ktorej počas nasledujúcich desaťročí vybudoval jednu z najvýznamnejších nórskych značiek.

Spojenie čokolády s pobytom v náročných podmienkach posilnil aj Roald Amundsen, ktorý v roku 1911 ako prvý dosiahol južný pól. Čokoláda bola dôležitou súčasťou zásob jeho polárnej expedície a ako energetická potravina pri fyzickej námahe bola v tom čase už dobre etablovaná. Throne Holst v tom videl príležitosť a spomínajúc si na slová svojho nemeckého kolegu sa pustil do vytvorenia takého čokoládového spoločníka na výlety do prírody, ktorý by uspokojil aj Nemca, aj Amundsena.

Prvé uvedenie Kvikk Lunsj na trh nezaznamenalo veľký úspech. Naopak, bol to prepadák, pretože tyčinka bola vyrobená z horkej čokolády. Tá bola preto takmer okamžite nahradená príťažlivejšou mliečnou čokoládou. Počas desaťročí od uvedenia na trh bola Kvikk Lunsj propagovaná ako „rýchly obed” a jej prvé reklamné slogany zneli: „Na výlete vás nič neoživí lepšie než jedna či dve tyčinky.” Jedno balenie zároveň prezentovali ako kalorický ekvivalent jedného vajca a dvoch krajcov chleba s maslom.

Koncom 30. rokov 20. storočia prišla prvá reklamná kampaň na Kvikk Lunsj s názvom „Zdravie a sila”, ktorá zobrazovala sviežich mladých ľudí v nových módnych vetrovkách (do ktorých vreciek bola Kvikk Lunsj špeciálne navrhnutá tak, aby sa zmestila), ako si po jazde na kajaku či lyžovaní vychutnávajú túto pochúťku.

Po skončení nemeckej okupácie Nórska v roku 1945 túžili Nóri opäť si užívať svoju slobodu a pobyt v severskej prírode. Výroba Kvikk Lunsj bola v rokoch 1941 až 1949 zastavená, okrem iného pre nedostatok cukru a problémy s kvalitou múky. Po obnovení výroby sa čokoláda opäť spojila s tým, čo bolo Nórom veľmi blízke – s pobytom v prírode. Ľudia si po vojne opäť užívali fjordy a hory a v 60. rokoch nastal prudký rast predaja áut, ktorý podnietil aj rozmach výstavby chát na vidieku. Nová generácia Nórov tak vyrážala do divočiny s Kvikk Lunsj vo vreckách.

Nórsky spôsob života spätý s prírodou môžete spoznať aj na BUBO zájazde Nórsko – zlatý trojuholník, počas ktorého navštívite Oslo, ikonické fjordy aj ďalšie krásy nórskej prírody.

Dnes má údajne až polovica všetkých Nórov prístup k chate a tieto malé čokolády patria k neoddeliteľnej súčasti „friluftsliv”, teda „života pod holým nebom”. Tento pojem voľne zahŕňa všetko od behu v lese počas obednej prestávky až po lyžovanie, bicyklovanie či plávanie vo fjordoch.

Kvikk Lunsj bola od prvého dňa „tursjokoladen”. V nórčine „tur” doslova znamená „výlet” – ale nie hocijaký výlet. Na rozdiel od túry, treku alebo cesty je „tur” v podstate o pomalom a vedomom pohybe v prírode. V reklamách sú často zobrazovaní turisti otáčajúci sa pred dosiahnutím cieľa, lyžiari zdolávajúci zasnežené vrcholky či ľudia pijúci vodu z prudko tečúcich riek. Dnes sa ročne vyrobí približne 60 miliónov tyčiniek Kvikk Lunsj, čo predstavuje približne 11 kusov na každého Nóra. Nie je to teda len sladká pochúťka, ale aj súčasť kultúrneho dedičstva krajiny.

Počas viac-menej celej svojej takmer deväťdesiatročnej histórie bola táto nórska pochúťka obviňovaná z toho, že kopíruje KitKat. Štyri čokoládou pokryté oblátkové tyčinky sú totiž vzhľadom takmer identické so slávnou britskou pochúťkou. Všeobecne sa dokonca verí, že Throne Holst prišiel s konceptom Kvikk Lunsj po tom, ako v Anglicku objavil tyčinky KitKat po ich uvedení na trh v roku 1935. Keď sa manažérky Kvikk Lunsj Garcie Gabrielsen pýtali, či mohla byť nórska pochúťka inšpirovaná svojím anglickým náprotivkom, odpovedala: „To nemôžeme potvrdiť ani vyvrátiť.”

K sporu prispieva aj fakt, že táto ikonická nórska pochúťka je dnes vo vlastníctve spoločnosti Mondelēz, americkej nadnárodnej spoločnosti. Keď bola Freia v roku 1993 predaná jej predchodcovi Kraft Foods, ľudia boli pobúrení. Vyvolalo to veľké titulky a obavy z toho, či Nóri neprídu o názov Freia, ako aj z možných zmien receptúr. Spojenie so spoločnosťou Mondelēz sa ukázalo ako problematické aj v roku 2023, keď bola Freia nakrátko zahrnutá do spotrebiteľského bojkotu, pretože jej materská spoločnosť pokračovala v obchodovaní v Rusku po jeho invázii na Ukrajinu.

A čo tvrdenia o KitKate? Až donedávna sa KitKat a Kvikk Lunsj navzájom pozorovali z úctivej vzdialenosti. Po správe, že KitKat vstupuje na nórsky trh, sa však objavili obavy, že toto pokojné spolužitie by sa mohlo skončiť.

Po viac ako desaťročí súdnych sporov sa Nestlé nepodarilo zabezpečiť ochranu charakteristického štvordielneho tvaru KitKatu ako ochrannej známky v celej Európskej únii. Rozhodnutie zároveň znamenalo, že podobný tvar môže Kvikk Lunsj naďalej používať aj na európskom trhu. Situácia v Nórsku je však odlišná, keďže ochrana tvaru Kvikk Lunsj sa riadi nórskymi právami k ochrannej známke.

Namiesto toho KitKat vstúpil do Nórska so svojou odlišne tvarovanou tyčinkou „Chunky” a Kvikk Lunsj si aj naďalej zachovala výhradné právo predávať v Nórsku štvordielnu pochúťku – pokiaľ zostane tam.

Ale ktorá chutí lepšie – KitKat alebo Kvikk Lunsj? Počas súdnych konaní zvíťazila tá druhá, keď denník The Guardian porovnal obe tyčinky v chuťovom teste.

Na záver prikladám zoznam pravidiel bezpečného správania sa v horách, ktorý je vytlačený na vnútornej strane obalu:

Pravidlá bezpečnosti v horách

1. Naplánuj si túru a daj vedieť, kam ideš.
2. Prispôsob túru svojim schopnostiam a podmienkam.
3. Sleduj predpoveď počasia a varovania pred lavínami.
4. Buď pripravený na zlé počasie a chlad, aj pri krátkych túrach.
5. Vezmi si potrebné vybavenie, aby si dokázal pomôcť sebe aj ostatným.
6. Vyberaj si bezpečné trasy. Nauč sa rozpoznať terén ohrozený lavínami a neistý ľad.
7. Používaj mapu a kompas. Vždy vedz, kde sa nachádzaš.
8. Vráť sa včas – nie je hanba otočiť sa.
9. Šetri si sily a v prípade potreby vyhľadaj úkryt.

A úplne dole sa nachádza:

„Ha en god og sikker tur!” – Prajeme príjemnú a bezpečnú túru!