Na Baracoa v lete

Baracoa sa väčšine ľudí páči. Sme tu len chvíľku, ale každý už má svoje naj zážitky..niekto vystúpil na Stolovu Horu, niekto sa kúpal vo vodopáde, niekto bol u domácich na čokoláde, niekto mal privátnu plážicku, niekto jogoval pod palmou (a nebral na vedomie moje upozornenia, že kokosove orechy tu ročne zabiju pár nicnetusiacich občanov :) niekto bol na návšteve miestnej nemocnice..Nebojte sa..všetci sme ok :) mne sa najviac páčila jazda bicitaxikom. Od momentu, kedy človek nasadne, je to ako byť v priamom prenose telenovely. Všetko sa deje priamo pred vami. Jose, môj bicitaxikar..všetkých zdraví. Šlape do pedálov a zároveň robí poslíčka správ. Je astmatik a tak ide extrémne pomaly. Mne to ale neprekáža, aspoň mám čas vnímať všetko navôkol:"Armando, v obchode v Turey došli kurence!! Odkazuje strýko z Orgovánovej ulice, že máš kúpiť aj pre neho!!! 4 a potom ich daj tete Glorii do mrazničky"..."Manolovi zdochol pes!!"..."Carla, kde máš muža? V krčme vraveli, že zas mu ušiel kôň!! :)"..."Kedy si už kúpis poriadne auto, Pablo? Túto rachotinu nepredas, ani keď dôjdu Američania!!"..."Počkaj na mňa, Mária..hneď som späť!!"...Vyzerá to, že pre každého má odkaz a každému má čo povedať..okrem toho, že šľape do pedálov a odovzdava odkazy, stíha robiť aj DJ-a. Už keď nastupujem do bicitaxika si všímam kábliky, ktoré má naťahane po celom voze. Spočiatku mám obavy. Vyzerá to, ako samovražedný atentátnik. Všetky kábliky smerujú k autobaterke pod mojimi nohami. Niečo z nej kvapka. Ponorim do tej tekutiny nohy, lebo nie je kam inam. Nerozozralo mi to šľapky, to je dobre znamenie. Josemu nad hlavou visí predpotopna MP3-ka, ktorá slúži ako ovládač playlistu. Hrubým špinavým ukazovákom ju elegantne ovláda. Posúva skladby, mení štýly, dokonca mám podozrenie, že aj hlasitosť..alebo to má tak nahrate? V každom prípade, je dobrý..pred domom Márie spustí romantický "ploužak"..Armandovi vypeckuje reaggeton a na počesť Manolovho psa stlači "pause"..pietna chvíľka ticha..ale život ide ďalej a tak playlist toči a peckuje dokola..a v tom všetkom sa veziem ja. Sedím si v tom umelohmotnom tvrdom sedadle.."Hneď ako zarobim viac, vymenim tie sedadla za mäkke autosedacky..to bude paráda!! Už ich mám sľúbene od Pedra, čo robí vodiča robotníckeho autobusu. Že keď ich pár odmontuje, nikto si to nevšimne" dusuje sa Jose a ani nevníma, že mne tieto tvrdé sedadla ukradnute z nemocničnej čakárne vôbec nevadia..