Aké sú hotely na Kube

Dnes sme zahájili našu extra špeciál mini skupinku na Kube o počte kusov tri: šofér, klient a ja :) raňajky si dávam v jednom z najlepších hotelov na Varadere. Prosím čašníčku o mlieko do čaju..znudene sa na mňa pozrie, hodí taký silený úsmev číslo päť, že tomu neverí ani ona sama a pomalym šuchtavym krokom sa odoberie po niečo, čo vzdialene pripomína mlieko. Nevadi, o pár minút na to uz sadáme do vyklímovaneho auta smer Santa Clara..mesto práve oslavuje deň svojho založenia. Stred mesta sa premenil na jednu živelnu party. Každých päť metrov je reproduktor a z každého hrá iná hitovka. Kubáncom to zjavne nevadi :) predieram sa davom. Máme chuť na niečo lokálne a čapované pivo. V dave sú tela nalepené jedno na druhé. Takmer sa dotýkam páru, čo sa pred stánkom na parky bozkáva tak vášnivo, že by som kľudne mohla ísť za krstnu o deväť mesiacov. Ale dav ma unáša ďalej. Niekto proti mne tlačí bicykel. Neverím!! A pár metrov za ním je asi storočny dedko, čo tancuje s uchom prilepeným o reproduktor. Vlni bokmi sťa dvadsaťrocny mladík. Dav je však neúprosný a ako koryto rieky udáva môj ritmus aj smer. Vypľúva ma však na hlavnom námestí. Bomba!! Presne sem som chcela. Dorazila som však bez jedla i piva. Nič to. Vydávame sa opačným smerom. Tentokrát rozhodnutí, že bez miestneho "gordon blue" domov nejdeme. A podarilo sa!! Držím sa zubami nechtami o stánok s jedlom. Ponúkam domácim, ktori práve dostali jesť, že od nich čerstvé obedy odkúpim..no ani moje tuxesove bony nepomahaju. Kuchár sa baví s frajerkou vzadu a jeho pomocník netuší, čo v takejto situácii robiť. Tak krája uhorky. Všetci hladni na neho kričíme svoje požiadavky a on krája ostošesť, akoby zajtra nemalo byť. A zrazu sa stane malý zázrak. Podľa mňa som sympaticka kuchárovej frajerke, lebo nežne odstrči svojho mileho a ukazuje na mňa. Aleluja!! Dostávam dve chrumkave horúce porcie. Plné čerstvo nakrájaných uhoriek a horúceho "gordon blue" na kubánsky spôsob. Mňamka :)