Dni v Mexiku nam plynú ako voda v kaskádach Agua Azul. Tam sme síce ešte neni, ale veľa nám k tomu nechýba. Dve noci v hlavnom meste všetkých Aztekov sme vymackli na maximum. Hneď na úvod sme sa zvládli priblížiť Bohom na pyramíde Slnka aj Mesiaca. Pozreli sme sa bližšie, čo všetko dokáže "malý zázrak": obsidián a pochopili sme, že to bolo niečo ako mať na záhradke ropný vrt alebo banu na zlato :) niečo sme sa podučili aj o tom, ako správne piť tequilu a čo je to pulque.. Na moje počudovanie tento "indiánsky burčiak" z agáve mal u ľudí veľký úspech. Ochutnali sme šalát z opuncie aj ako chutia jej plody..práve dozrievajú, takže sú všade..Mňam :) poobede sme mali šťastie na Národný Palác.. boli sme medzi poslednými, čo nás vpustili dnu, takže sme mali murálie Diega Riveru iba pre seba. Impozantné dielo. Či je to Siqueiros, Orozco alebo Rivera..každý má svoje zaslúžene miesto v mexickej histórii. V botanickej záhrade plnej kaktusov u prezidenta sme obdivovali jeho vypasene mačky..ja som síce mala teórii, že sú kotne, ale musela som ustúpiť nátlaku skupiny, keď som to tvrdila u piatej mačky za sebou :) stále si myslím, že tam majú nejakého fiškulantskeho kocúra.. v katedrále sme potom všetci mali pocit, že sme opiti. Metropolitna katedrála je naozaj zaujímava stavba. Keďže leží na mäkkom bažinatom podklade, neustále sa hýbe- "tancuje"..po storočia mení svoje ťažisko a jej steny, chodby a podlaha sú tak vykrivené, že človek má pocit, že vypil naozaj veľa pulque. Ja mám niekedy podozrenie, že to jej stavitelia robili naschvál. Boli tak prefíkani, že jednoducho chceli, aby sa vám z jej impozantnosti zakrútila hlava.. a dosiahli to :) po katedrále sme sa vydali ulicami jedného z najväčších miest na svete. A naozaj pulzovalo životom. Vyše dvadsať miliónov ľudí na jednom mieste. To sa len tak nedá oklamať. Keď čakáte na prechod, tak za pár minút sa na opačnej strane proti vám postavi taká armáda, že máte pocit, že sa ide hrať nejaké mega kolo "kráľu- kráľu daj vojačku". Naposledy som to hrala asi v pionierskej družine na základnej škole, ale ten pocit, keď policajt, ktorý riadi križovatku zapíska a tým vlastne stopne dopravu a povoli prechod pešich, fakt vyzerá akoby sa proti sebe hnali dve gladiátorske družiny. Každý sa snaží si uchmatnúť svoj kúsok pešej cesty. Adrenalín je o to väčší, že križovatka je riadena policajtom a teda človek nikdy nevie, kedy zápiska "koniec hry". Mám také podozrenie, že on si to riadne užíva :) Našťastie sme to zvládli bez ujmy na zdraví a dali sme si ešte v stánku pri hoteli nejaké tie placky. Deň predtým mi teta sľubovala, že určite ráno o 8 bude nachystaná v plnej poľnej a s arzenálom čerstvého tovaru. -O 8.30 odchádzame- prízvukujem jej -Prisaham na Panenku Máriu Guadalupsku, že o 8 som tam. Žerava platna v akcii a tebe robím prvú quesadillu, dievčatko.. Tým dievčatkom ma potešila.. predsa len..do základnej a kráľu- kráľu daj vojačka som už pred nejakým tým rokom hrala. Nebudem vám kaziť ilúziu, babička mala už nejaký ten maysky rok za sebou a nie som si istá, či videla niečo viac, ako na svoje rýchlo sa pohybujúce ruky rokmi naučené a zautomatizované ako robot na kukurične placky. Samozrejme, ráno tam nebola a tak sme poobede našli alternatívy zdroj. Myslím si, že rovnako uspokojivy.. ja som sa síce tešila, že mi niekto opäť povie "dievčatko"..no nevadi, nabudúce ju vymaknem :)

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Mexiko

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu