Metropolitná katedrála v Mexico City

Metropolitná katedrála v Mexico City bola postavená na mieste mýtického pôvodu, na križovatke štyroch svetových bodov, kde sa stretávali štyri pôvodné štvrte starobylého hlavného mesta Aztékov - Tenochtitlánu. Tenochtitlán nebolo iba hlavným mestom Aztéckej ríše, ale aj jedným z najväčších miest na svete v čase, keď Španieli dobyli Mexiko. Nachádzalo sa uprostred jazera Texcoco a známe bolo pre architektúru, chrámy, paláce aj kanále - podobné ako v dnešných Benátkach - ktoré slúžili na dopravu. Tenochtitlán bolo aj centrom politického, ekonomickéh a kultúrneho života, a tiež dôležitým miestom na obchodovanie. 

Centrum tvorilo Templo Mayor, hlavný palác, ktorého časti sú ešte dodnes zachované na hlavnom námestí v Mexico City. Okolo Templo Mayor sa nachádzali aj menšie a väčšie chrámové útvary. Takto Hernán Cortés so svojou posádkou dobyvateľov Tenochtitlán našiel. Po dobití hlavného mesta Aztékov si Španieli na mieste Templo Mayor z ruín dobytého mesta postavili Metropolitnú katedrálu. 

Hneď oproti Zócala, hlavného námestia v Mexico City, sa nachádza Metropolitná kadetrála. Bola postavená po častiach, medzi rokmi 1573 - 1813 a tak jej výstavba trvala okolo 240 rokov. Prvý kameň vraj položil samotný Hernán Cortéz a materiál na stavbu kostola bol z veľkej časti získaný so zničených stavieb Tenochtitlánu.

Hovorí sa, že existuje tunel spájajúci katedrálu s tým, čo zostalo s Templo Mayor a pod súčasnou katedrálou sa nachádza kameň, ktorý je údajne pozostatkom aztéckeho oltára, na ktorom sa vykonávali ľudské obete. Jedná sa o najväčšiu katedrálu v celom Mexiku - má 59 metrov na šírku, 128 metrov na dĺžku a výška po vrchol veže je približne 67 metrov. Je v nej i šesťnásť kaplniek a každá z nich je zasvätená inému svätcovi. 

Na katedrále sa neustále vykonávajú práce, pretože sa aj v tejto časti Mexico City zem prepadáva. To, že zem vo vnútri Metropolitnej katedrály nie je rovná, budete cítiť hneď, ako do nej vstúpite! Zaujímavosťou katedrály však nie je iba krivá zem, ale aj socha čierneho Krista. Mexiko je krajina plná mýtov a to je aj prípad známej sochy čierneho Krista, ku ktorému sa viaže aj legenda.

Podľa legendy sa kňaz každý deň prichádzal modliť pred obraz Krista, ktorý bol pôvodne biely. Na konci kňaz stále pobozkal nohy Krista. Jedného dňa sa však istý muž kňazovi priznal, že kradol a vraždil. Kňaz ho požiadal, aby ako pokánie, vrátil to, čo ukradol a vydal sa spravodlivosti. Istému mužovi sa jeho slová nepáčili, a tak sa rozhodol ukončiť život kňaza.

Večer vošiel do katedrály a pomazal Kristove nohy jedom, aby kňaz po pobozkaní Kristových nôh zomrel. Kňaz sa, tak ako zvyčajne, išiel pomodliť ku krížu, ale keď sa ho pokúsil pobozkať, zbadal, ako mu Kristus ohýba nohy, aby ho zachránil pred jedom. Navyše, svetlá farba Krista zázračne sčernela.