Mexický cisár Maximilián I.

Maximilián I. (španielsky: Ferdinand Maximiliano José Mária de Habsburg-Lorena) bol rakúsky arcivojvoda, ktorý sa stal cisárom druhej mexickej ríše v 19. storočí. Maximilián bol potomkom Karola V., vrchným veliteľom malého cisárskeho rakúskeho námorníctva a krátko rakúskym miestodržiteľom Lombardska-Benátska.
Z týchto funkcii bol odvolaným cisárom.

Dva roky pred odvolaním sa krátko stretol s francúzskym cisárom Napoleonom III. v Paríži, kde ho oslovili konzervatívni mexickí monarchisti, ktorí hľadali európskeho kráľovského majstra, ktorý by vládol Mexiku. Maximilián spočiatku nemal záujem, ale po odvolaní z funkcie miestodržiteľa bol plán mexických monarchistov pre neho oveľa príťažlivejší.

Maximilián sa zdal byť ideálny kandidát pre plány konzervatívcov na monarchiu v Mexiku, mal záujem nastúpiť na trón, ale len so zárukami francúzskej podpory. Mexickí konzervatívci nebrali dostatočne do úvahy prijatie liberalizmu a Maximilián nedokázal pochopiť, že bude považovaný za cudzieho outsidera. Jeho funkčné obdobie ako cisára, trvalo len tri roky a skončilo sa jeho popravou zastrelením ozbrojenými silami obnovenej republiky 19. júna 1867.

Maximiliánova moc v Mexiku bola od začiatku neistá. Namiesto uzákonenia politiky, ktorá by vrátila moc mexickým konzervatívcom, sa Maximilián namiesto toho snažil implementovať liberálnu politiku, čím stratil svojich domácich konzervatívnych podporovateľov.

V medzinárodnom meradle bola jeho legitimita ako vládcu pochybná, pretože Spojené štáty naďalej uznávali Benita Juáreza ako zákonnú hlavu štátu. Spojené štáty chápali francúzsku inváziu ako porušenie Monroeovej doktríny. Po skončení americkej občianskej vojny v roku 1865 začali Spojené štáty poskytovať materiálnu pomoc Juárezovým republikánskym silám. Francúzske armády, ktoré podporovali Maximiliánov režim sa začali sťahovať z Mexika a bez podpory ľudu a republikánskych síl sa monarchia zrútila.

Maximilián bol zajatí v Querétaron následne súdený a popravený obnovenou republikánskou vládou spolu s jeho generálmi Miguelom Miramónom, bývalým prezidentom Mexika a Tomásom Mejíom Camachom. Jeho smrť znamenala koniec monarchizmu ako hlavnej sily v Mexiku. Pri prehodnocovaní svojej krátkej vlády je v mexickej histórii zobrazený ako jeden z liberálov v Mexiku.