Referát o hlavnom meste Mexika

Je hlavným mestom Mexika a zahŕňa v sebe federálny okres krajiny s rovnakým názvom. Termín Mexico City sa môže vzťahovať aj na metropolitnú oblasť hlavného mesta, ktorá predstavuje federálny okres, ale presahuje ho na západ, sever a východ. Mesto sa nazýva México v jazyku Nahuatl a Ciudad de México v španielčine. Taktiež je známe tým, že má najviac múzeí na svete (150).

Mexico City, ktoré je prvou BUBO zastávkou na zájazde Mexiko - veľký okruh, má viac ako 22 miliónov obyvateľov - celé mesto + mestské časti. Toto číslo ho radí na druhé miesto v rámci amerického svetadielu, tesne za brazílske São Paulo (takmer 22,5 milióna) a pred americký New York (19,68 miliónov).

Populácia

Populáciu tvoria migranti z každého kúta krajiny a mnohých kútov sveta. Tí, ktorí sa v meste už narodili, špecificky tí, ktorých rodiny v meste žijú už niekoľko generácií, sa nazývajú chilangos.

Napriek ich spoločnému názvu existujú v tejto skupine ľudí hlboko zakorenené socioekonomické a etnické rozdiely. Obyvatelia s domorodým pôvodom (americkí Indiáni) a mestici (miešanci Indiánov a Európanov) obývajú prevažne stredne bohaté a chudobné štvrte mesta. Naopak, obyvatelia, ktorí sa radia do prevažne európskeho pôvodu (“belosi” alebo criollos), všeobecne obývajú bohatšie štvrte mesta. Napriek tomu, že je táto diskriminácia nie je všeobecne uznávaná, táto skupina obyvateľstva má vo všeobecnosti lepšie platené pozície v zamestnaní a lepší životný štandard.

HDP a práca

Mexico City sa takmer jednou štvrtinou podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu celej krajiny. Viac ako tri štvrtiny príjmov pochádza zo sektora služieb a takmer jedna štvrtina je tvorená manufaktúrnou výrobou. Podobne ako v Európe či USA, množstvo práce sa vykonáva aj v tzv. neformálnych zamestnaniach, ktoré sú skryté pred očami verejnosti. Ide o nelicencované slúžky/sluhov v domácnosti, detské pestúnky, ale aj aktivity na hrane a mimo zákona, napríklad prostitúcia, predaj drog a čierny trh.

Poľnohospodárstvo a baníctvo tvoria iba malú časť pracovnej sily. Napriek tomu tvoria výrobky z týchto odvetví podstatnú časť mestského predaja. Ide o produkty ako napríklad mliečne výrobky, kukuricu a maguey (agave). Na to, aby dokázali uspokojiť potreby ľudí žijúcich v meste v rámci konzumácie jedla, musia doň denne dopraviť viac ako 20 000 ton potravín. Rovnako v tom hrá veľkú úlohu aj vzdialenosť. Podľa odhadov musia jeden pomaranč/steak priemerne prepravovať zo vzdialenosti až 160 km.

Aj napriek úpadku zamestnaneckých pozícií v manufaktúre v prospech služieb sa v hlavnom meste nachádza aj ťažký priemysel. Ten sa však od roku 1990 musel pod vplyvom vlády presunúť do okrajových častí mesta - pre obavy zo znečisťovania ovzdušia. Sem patrí stavebníctvo, výroba železa a ocele, plastov, nábytku a cementu. Z ľahkého priemyslu sa v Mexico City vyrába textil a priadza, produkty z papiera a elektronika.

Problémy s dopravou

Ako takmer každé veľkomesto, aj Mexico City sa potĺka s ohromným množstvom osobných áut a zložitou dopravnou situáciou. Najviac viditeľné je to v ranných a poobedných špičkách, kedy obyvatelia idú do/z práce a svoje deti dopravujú či vyzdvihujú zo škôl. Mnohokrát môže priemerná rýchlosť v zápchach dosahovať 20 km/h a na niektorých miestach je táto situácia celodenná. Naviac, mnoho ľudí, ktorí majú pracovné miesta v hlavnom meste, musia dochádzať. Často je to aj viac ako 80 km. Najčastejšie sú ich domovom mestá ako Cuernavaca, Toluca a Tlaxcala.

Milióny automobilov znamenajú aj veľké znečistenie. Preto sa vláda snaží obmedziť množstvo áut na cestách aj tým, že autá majú povolené jazdiť len určité dni v týždni - podľa poslednej číslice na poznávacích značkách. Napriek tomu,väčšina bohatých obyvateľov toto nariadenie obchádza tak, že si zadovážia druhé auto s inou značkou tak, aby ním mohli jazdiť v dni, kedy prvé použiť nemôžu.

To sa nedá povedať o chudobnejšej časti obyvateľstva. Pre tú existuje systém MHD, ktorý pozostáva z autobusov a siete metra a vláda ho výrazne dotuje, tým pádom ceny lístkov pokrývajú iba malú časť nákladov (lístok na metro stojí iba 5 pesos, čo je cca 0,25 eura). Iba metro každý deň prepraví okolo 4 milióny pasažierov a jeho linky sa rozprestierajú na celkovej dĺžke 200 km a pozostáva z 11 liniek.

Počasie v Mexico City

Podnebie Mexico City ovplyvňuje jeho vysoká nadmorská výška (priemerne 2 400 m.n.m.), obmedzená cirkulácia vzduchu v dôsledku pohoria, ktoré ho obklopuje na troch stranách a jeho vystavenie tropickým vzduchovým masám a studeným severným frontom. Severný front preniká na juh iba počas zimy a jari na severnej pologuli. Rovnako ako iné vysoko položené mestá nachádzajúce sa v trópoch, aj Mexico City je počas celého roka relatívne chladné. Priemerná ročná teplota je 18 °C, ale teploty sa menia sezónne a denne.

Rozdiel medzi letnými a zimnými priemernými teplotami je približne 6 až 8 °C. Zima je najsuchšie obdobie roka. Nočné mrazy sa vyskytujú od decembra do januára, najmä pozdĺž vyvýšených okrajov mesta. Sneženie je však v nižších nadmorských výškach extrémne zriedkavé a zimné teploty môžu počas dňa vystúpiť až na 20 °C. Apríl a máj sú najteplejšími mesiacmi, pretože letné teploty zmierňuje obdobie dažďov, ktoré sa začína koncom mája a trvá do začiatku októbra. Počas tejto doby sa normálne suchá horská kotlina zafarbí dozelena a jej vzduch sa ochladí a vyčistí.