Kostol sv. Michala v Mníchove

Kostol sv. Michala, alebo Michaelskirche, je jezuitský kostol v Mníchove v južnom Nemecku. Zároveň je to najväčší renesančný kostol severne od Álp. Štýl budovy, v ktorom je postavená, mal obrovský vplyv na juhonemeckú ranobarokovú architektúru. Kostol definitívne vysvätili v roku 1597, stavali ho 14 rokov a dnes sa radí medzi populárne pamiatky Mníchova.

Kolegiátny Kostol sv. Michala vznikol za vlády Viliama V., vojvodu bavorského, známeho aj ako „Pobožný“, ktorý bol zástancom protireformačných zásad jezuitov. Teraz je vo vlastníctve nemeckej vlády. Pri výstavbe kostola boli pochybnosti o stabilite klenby, bola to však veža, ktorá sa zrútila. Preto dal Viliam V. postaviť väčší kostol. Friedrich Sustris vybudoval na nepoškodenej lodi nový prístav a priečnu loď a veľkolepú fasádu. Kostol je dlhý 78,2 metra, široký 20,3 metra a vysoký 28,2 metra.

Fasáda je pôsobivá a obsahuje stojace sochy vojvodu Wilhelma a skorších panovníkov bavorskej dynastie Wittelsbachovcov, odliate z bronzu vo forme rodokmeňa. Veľká bronzová socha Huberta Gerharda medzi dvoma vchodmi zobrazuje archanjela Michaela, ktorý bojuje za Vieru a zabíja Zlo v tvare humanoidného démona. Interiér je zase znázornením triumfu rímskokatolíckeho vyznania v Bavorsku počas protireformácie. Silne členitý klenbový oblúk, ako aj krátke bočné uličky a dokonca aj bočné kaplnky navrhli ako víťazný oblúk podľa antického modelu. Vynikne však najmä zlatý oltár.

V krypte kostola sa nachádza hrobka Eugèna de Beauharnais - syna Josephine de Beauharnais, Napoleonovej manželky a jej prvého manžela, generála Alexandra de Beauharnais. Pochovaní sú tam aj najvýznamnejší členovia dynastie Wittelsbachovcov: spomenutý Viliam V., kurfirst Maximilián I., kráľ Otto Bavorský či rakúska arcivojvodkyňa Gisela.