Migdalia Hechavarria, Kuba

Buena Vista Social Club pozna snad kazdy. Pred par rokmi vzniklo v Havane hned niekolko akoby miest, ktore sa hrdo pysia tymto pomenovanim. Je to akoby niekto vymyslel znacku "puma a priatelia" alebo "adidas a kamosi".. v kazdom Buena Vista v Havane hrava niekto, kto s Buena Vista mal nieco spolocne a potom kolektiv narodnych umelcov v rokoch, ktori nieco v kubanskej hudbe znamenali. Je to ako slovenske repete ale ma to take kubanske grady, ze neviem, ci to prirovnanie je prave najlepsie. Vacsina vystupujucich umelcov je viac nez pol stororia v hudobnej brandzi a su to ludia, ktori hravali alebo spievali na takych miestach ako havanska Tropicana, kabaret Parisien Hotela Nacional a podobne.. akoby prisiel Kaja Got s Helenkou a kolektiv.. Stojim si tam na druhom poschodi stareho patia impozantneho kolonialneho domu, zatial co ludia sa usadzaju a posrkavaju svoje prve mojito a kapela doladuje svoje nastroje. Moj pohlad padne o poschodie nizsie. Dom je stale obyvany a mlada kubanka vesia latkove plienky. Su belsie nez sneh. Je takmer 10 hod vecer a show este nezacala. Hovorim si: dufam, ze to male babo, co vyrasta len o poschodie nizsie ma rado hudbu, lebo kazdy vecer pocuva tu istu verziu Guantanamery. 365 dni v roku. Som vsak hladna. A tak sa vydavam na ulicu najst nieco pod zub. Pytam sa vonku postavajuceho kubanca, kde niekto vari. "Ujo Ricardo hned za rohom tusim, ze ma este nejake vysmazane schnitzle. Skus tam". A presne tak to aj bolo. Ricardo ma otvorene dvere, sedi v starej spotenej pohovke a pozera baseball. Dnes hra dolezity zapas Matanzas a Camaguey. Rozmyslam, komu mam fandit, aby sa mi usiel rezen. Vidim, ze este par ich ma vylozenych na starom tanieri akoby za telkou v malej kuchynke, z ktorej je vidno len "vydajne okienko". Nastastie sa Ricardo prezradi a ked ma zazrie povie: "uz by bolo nacase, aby krokodily z Matanzas vyhrali ligu!!" "To je samoska.. odpoviem mu... ti kowboji z Camaguey si nezasluzia byt prvi" a na tanieri mi pristane ten najvacsi flat masa s chlebikom. Baseball je narodnym sportom Kuby. Samotny Hemingway chapal tuto ich vasen a pomenoval tento sport ako najrychlejsie sachy na svete. Ja by som to skor premenovala na "clovece nezlob sa". Hracov najpr pekne do pola umiestnite a potom sa snazite, aby boli co najrychlejsie vsetci v domceku. Tak tam bez slova pozerame ten boj. A zrazu pred vchodom zaryncia brzdy starej lady a z nej vykroci mala nozka kyprych tvarov vo vysokych podpatkoch. Topanky su kriklavej farby. Absolutne svietia v noci. Postave sa vsak z auta nedari vystupit. Rada by som to nejako slusne a s uctou opisala, tak poviem len asi, ze jej kypre tvary sa zasekli niekde medzi prednou doskou, zadnym sedadlom a bezpecnostnym pasom. Tak trochu priskocim na pomoc a vidim, ze vlastne hlavnym kamenom urazu vypacenia sa z auta je obrovska farebna kabelka. Tak najpr sa snazime z auta dostat tu, aby uvolnila priestor zbytku tela. Hned ako korpulentna pani vyjde na poulicne svetlo sveta, uvedomujem si: "ved je to jedna z tych hviezd, co ucinkuje v Buena Vista". Priznam sa, ze teraz tak trochu ucelovo jej ponuknem, ze jej pomozem po schodoch, ak by chcela s tou velkou kabelkou az do siene slavy, kde vsetci uz ocakavaju jej vystupenie. Je to akoby ste pomahali Vondrackovej, len Migdalia Hechavarria je tak patnasobne vacsia. Trochu nedovercivo sa na mna pozrie, ale nakoniec povoli, aby som jej niesla kabelku. Je obrovska a tazka. Hovorim si, ked vystupujeme na prve schody. Ale radsej sa nic nepytam, ved je to narodna umelkyna. Ona je obrovska, tak asi preto ma aj velku kabelku. Ale po prvom poschodi starych mramotovych schodov sa mi stale zda, ze pocujem baseballovy zapas, akoby som stala dole u Ricarda s reznami. Vravim si, to bude nejaka divna akustika v tomto dome. A vtedy ma Migdalia.. uz si tykame.. teda, ona mi tyka. Stacilo jedno poschodie a tyka mi narodna umelkyna Kuby, ktora spievala s najznamejsimi osobnostami svojej doby.. no a vtedy ma Migdalia chyti pevnejsie za predlaktie a naznacuje mi, ze potrebuje pauzu. Pootvori kabelku, ktoru jej drzim v druhej ruke a skoro padnem na zadok. Ma v nej obrovske stare radio na baterky. Podla mna este aj s stare pasky by sa na nom dali prehrat. A z reprakov huci stav zapasu. "Uz je nacase, aby kowboji z Camaguey vyhrali ligu!!" Zasepka mi vzrusene a ledva lapa po dychu. "Jasnacka, ti krokodily z Matanzas si nezasluzia byt prvi"zmurknem na nu a viem, ze mam novu "kamosku" na Ostrove :))