Najlepšie čajové lesy zapísané v UNESCO

Ľudia v krajine starých čajových lesov pohoria Jingmai na juhozápade Číny stále využívajú dávne techniky pestovania a odmietajú modernizáciu. Táto čajová krajina bola vytvorené viac ako tisíc rokov dozadu národmi Blang a Dai. Práve preto sa ich čaj považuje za jeden z najlepších na svete. Čajové lesy sa nachádzajú vo vyššej nadmorskej výške nad tisíc metrov nad morom a sú často zahalené do hmly. Nižšie teploty čajovníkom prospievajú a naozajstní znalci si cenia čaj Pu-ehr práve z tejto oblasti pre jeho orieškovú horkú chuť.

Rodiny sa modlia pri najstaršom a najväčšom čajovníku na vrchu čajovej plantáže, aby mali dobrú úrodu. Plantáže sú pre nich posvätné a čajový les uctievajú ako svätyňu. Pre bežného návštevníka je to len bežný les, avšak domáci veria, že keď si budú ctiť svojich predkov a stromy, prinesie im to bohatú úrodu.

Horu Jingmai obklopuje deväť dedín, kde sa bežný život točí okolo pestovania čaju. Táto oblasť je dnes slávna na celom svete aj preto, že v roku 2023 boli tieto lesy zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako miesto s jedinečnou kultúrnou hodnotou. Čajovníky v tejto oblasti dorastajú do plnej výšky, vďaka čomu dokážu zdieľať priestor aj s nižšími, ktorým poskytujú tieň.

Pestovatelia používajú len prírodné hnojivá a vyhýbajú sa pesticídom, či prerezávaniu lesov. Tento spôsob pestovania môže niekomu prísť neusporiadaný. Skupiny čajovníkov sú však rozdelené do svojich úsekov, aby strategicky oddeľovali jeden pozemok od druhého. Domáci veria, že všetko má svoju dušu a veria, že príroda by sa nemala rušiť. Štúdie potvrdili, že udržateľné pestovanie čaju významne viac podporuje biodiverzitu ako komerčné čajové plantáže a záhrady.

Čaj je po vode druhý najobľúbenejší nápoj na svete. Čajovník čínsky je základnou surovinou, výsledný čaj sa však líši na základe rôznych postupov použitých pri spracovaní. Drahocenné čajové lístky sa však potykajú so stále viac nevyspytateľnejšími prírodnými vplyvmi. V roku 2024 horu Jingmai zasiahlo najväčšie sucho za posledných 60 rokov. Staré čajové lesy sú predmetom komplexného monitorovania a bol vyvinutý mechanizmus pripravenosti na prírodné katastrofy, pre zachovanie územia.

Majetok miestnej komunity je chránený na najvyššej úrovni zákonmi o životnom prostredí, ekológii, či rastlinných druhoch a miestne úrady aj niektoré prispôsobili pre ochranu tohto prostredia. Zástavba v tejto oblasti je prísne regulovaná a vláda financovala modelové domy, ktoré nenarušili nijako okolité prostredia a prirodzene zapadli do okolia. Tradičné dediny v rámci územia sú v súčasnosti pod tlakom mestského rozvoja a v budúcnosti by ich mohol negatívne ovplyvniť zvýšený rozvoj cestovného ruchu. Autenticita, kultúra a tradície na čajovej hore sú to, čo ich robí výnimočnými.

Byť nemoderný sa im vyplatilo. Nakoľko nemali vybudovanú infraštruktúru, ich produkty sa tak ľahko neprivážali na trh a tak zostali pri svojich starých spôsoboch pestovania a obchodu, čo sa nakoniec ukázalo cennejšie, ako to komerčné. Etnické skupiny na hore Jingmai zbierajú čaj ručne do košov na chrbte a po čajovníkoch sa prechádzajú v ľahkých topánkach. Sledujú každý strom v členitom teréne a vyberajú pre svoje čaje tie najlepšie lístky.