Xi An - historická Čína Na mestských hradbách

Do Xi An, historického hlavného mesta Číny, prichádzame skoro ráno nočným vlakom, čo býva vždy nezabudnuteľný zážitok. Našťastie je koniec sezóny a v našom hoteli majú pre nás pripravené izby. Môžeme si teda zložiť veci a osprchovať sa. Po krátkej pauze teda vyrážame za poznaním. Naším dnešným cieľom je hlinená armáda prvého cisára zjednotenej Číny, cisára Qin-a z tretieho storočia pred naším letopočtom. Tento si ju nechal vyrobiť počas 36 rokov svojej vlády, aby ho chránila na druhom svete. Pozostáva z viac ako osem tisíc vojakov v životnej veľkosti, stotridsať kočov s päťstodvadsiatimi koňmi a stopäťdesiatimi koňmi jazdy. Na jej tvorbe pracovalo údajne až sedemstotisíc remeselníkov a každý z vojakov má odlišnú uniformu a svoj vlastný výraz tváre. Vojaci sa delia tiež podľa hodností na generálov, úradníkov, kavalériu, lukostrelcov a bežných vojakov. Po asi hodine jazdy dorazíme do malej továrničky, kde nám vysvetlia proces výroby týchto vojakov. Používajú miestnu, veľmi kvalitnú hlinu a okrem vojakov v životnej veľkosti tu vyrábajú zmenšeniny, ako suveníry pre turistov. Tie vyrážajú pomocou foriem, skutočných vojakov však v dávnych časoch cisára Qin-a vyrábali ručne. Najprv vyrobili z hliny dlhý valček a ten zatáčali dookola, čím vyrobili torzo vojaka. To následne vyhladili, pridali nohy a ruky a dotvárali detaily uniformy. Hlavu robili zvlášť ako bustu a tú následne na telo nasadili. Takúto sochu museli v prirodzených podmienkach vysušiť a nakoniec ju glazovali farebnou glazúrou a vypálili v peci vyhrievanej uhlím na 900 stupňov. V továrničke postupujú podobne, výrobky teda vyrábajú spôsobom starým viac ako dvetisíc rokov. Po výklade a praktických ukážkach sa presúvame na obed a hneď nato si ideme pozrieť skutočnú armádu, ktorú mnohí považujú za „ôsmy div sveta“. Armádu objavila skupina roľníkov pri kopaní studne v roku 1974. Po nahlásení vykopaných črepín sa do práce pustili archeológovia a doposiaľ odkryli tri jamy s vojakmi. My začíname jamou č. 3, teda tou najmenšou. Predpokladá sa, že to bolo veliteľstvo, keďže sa v nej nachádza len niekoľko vojakov vysokých hodností. Pokračujeme jamou č. 2, kde zatiaľ odkryli len niekoľko vojakov a na ďalšom odkrývaní sa stále pracuje, pretože sa archeológovia snažia, aby vykopaní vojaci nestratili svoju farebnosť a stále sa vyvíjajú technológie, ktoré by tomu mohli zabrániť. Medzi zaujímavé artefakty, ktoré tu objavili a sú tu vystavené, patrí aj pochrómovaný meč, ktorý dokazuje vyspelosť čínskej civilizácie. Podobné technológie úpravy ocele sa totiž začali v západnom svete používať až v druhej polovici dvadsiateho storočia, teda o viac ako dvetisíc rokov neskôr. Poslednou navštívenou jamou je jama č. 1, teda tá najväčšia, v ktorej je odkrytých až šesťtisíc vojakov. Je to naozaj úchvatné dielo, a my sa nestačíme čudovať. Vraciame sa naspäť do mesta a cestou sa ešte osviežime čerstvo vytlačenou šťavou z granátového jabĺčka alebo ovocím kaki, ktoré sú akurát v sezóne a pestujú sa v okolí mesta. Autobus nás vykladá pri veľkej bráne oddeľujúcej moslimskú štvrť od zvyšku mesta. Práve tu totiž začínala Hodvábna cesta, najväčšia z obchodných ciest, ktorá spájala Čínu s Európou a prevážal sa po nej tovar tisícročia. No a práve moslimovia túto cestu strážili a usídlili sa i tu, v srdci Číny. Samotná štvrť je v súčasnosti mimoriadne živým miestom, kde vyrástlo mnoho obchodíkov, ale najmä stánkov s výborným jedlom ako grilované jahňacie špízy, kalamáre, pečené zemiaky, orechy, ale aj lahodné sladkosti, turecký med alebo koláče s kaki ovocím. Strávime tu príjemný večer a zajtra nás čaká ešte jedna mimoriadne zábavná aktivita. Ráno vyrážame už zbalení z hotela a autobus nás vezie ku západnej bráne mestských hradieb. Tie ohraničujú staré mesto a ich celková dĺžka je takmer 14 kilometrov. Sú dostatočne široké na to, aby sme si mohli zapožičať bicykle a previezť sa po nich dookola. Berieme teda naše stroje a vyrážame. Cestou zastavujeme a fotografujeme historické budovy vo vnútri starého mesta, ale tiež pri stánkoch s občerstvením, kde pripravujú výbornú kávu. Pri južnej bráne musíme bicykel odovzdať a prejsť kúsok peši. Nachádza sa tu aj malé múzeum starých bicyklov. Tie najstaršie, drevené, na ktorých sa síce sedelo, no odrážalo sa nohami spustenými na zem, pochádzali ešte z čias Kublajchána, ktorý si v trinástom storočí podmanil Čínu a založil tu dynastiu Yuan. Najzaujímavejším exponátom je však Feng Huang (Fénix) z tridsiatych rokov, ktorý sa v tom období považoval za „Rolls Royce“ medzi bicyklami a v podstate sa vyrába v Číne dodnes. Po tomto super zážitku nás čaká už len obed v luxusnej sále divadla, kde hrávajú tradičné hry z obdobia dynastie Tang, ktoré sa považuje za „zlatý vek“ Číny. Nadšení odchádzame na modernú vlakovú stanicu, kde nasadáme na rýchlovlak do mesta Chengdu. Cestu, ktorá nám niekedy trvala nočným vlakom viac ako 14 hodín, teraz dávame za 3 a pol. Je to obrovský posun a nám sa niekedy až nechce veriť, akým raketovým tempom sa Čína rozvíja.