Huangshan - mosty a schody

Huangshan alebo žltá hora, je jedno z miest, ktoré by mal každý Číňan navštíviť aspoň raz za život. Je to národný park o rozlohe 154 kilometrov štvorcových plný skál, borovíc a poetických výhľadov. Prvý názov žltá hora použil jeden z najznámejších čínskych básnikov Li Bai, keď popisoval jednu z ľudových legiend. Podľa nej je tento kopec miestom, kde mýtický Žltý cisár vytvoril tabletky nesmrteľnosti a odtiaľto vraj vystúpil na nebesá. Preto básnik zvolil názov Žltá hora. Je to miesto mystické a neuveriteľne kúzelné. Už ako sme prichádzali hore, zahalila nás hmla. Niekto by to možno nečakal, ale tu vo vrchoch sú takmer celý rok oblaky, alebo dážď a práve toto dotvára ich čaro. Prechádzajúc úzkymi chodníčkami stovkami schodov sa pred nami z hmly dramaticky objavovali rozoklané vrcholky skál a kopcov. Žltá hora totižto nie je jeden kopec, ale skôr rozsiahly masív pospájaný cestičkami. Medzi nimi sú rôzne známe útvary, ku ktorým sa viažu rôzne príbehy a rozprávky. Prvý sa nám ukazuje „opičiak pozorujúci more oblakov“. Je to osamelá skala, ktorá akoby hľadela na horizont; vraj je to skamenelý opičí princ, ktorý márne vyzerá svoju milú. Cestičky sú plné Číňanov, ale my sa nedáme odradiť. Čaká nás západný kaňon známy ako Xihai – západné more. Je to kaňon, kde sa často vyskytuje inverzia a človek má pocit akoby skaly plávali v nekonečnom mori oblakov. Tento fenomén sa nám síce neukázal, ale podarilo sa nám získať náskok pred Číňanmi a zostupujeme krkolomnými schodiskami na dno kaňonu. Schody sú tu len meter široké a nalepené na stenu rokliny. Človek má pocit akoby šiel nad prázdnom a pod ním sa otvára 300 metrov hlboká prepadlina. Je to zážitok, aký ťažko nájdete inde a človek sa na mohutnej skalnej stene cíti malý a zanedbateľný. Z dna rokliny sa vydávame na protiľahlý končiar lanovkou. Očakávali by ste tu kvalitnú kabínku Doppelmayer? Čína je plná prekvapení. Tu sa definitívne dostávame na vrcholy sami aj vďaka dáždiku, ktorý zahnal Číňanov do vnútra. Nám ale skôr slúži na doplnenie atmosféry, je teplý a príjemný. Rýchlym krokom prechádzame horské končiare cez „svetlý vrch“ a „preletový kameň“. Okolo nás len oblaky, hmla, borovice a ticho, tak netypické pre ľudnatú Čínu. Vytrvalosť sa vyplatila a po piatich hodinách, stovkách schodov a desiatkach výhľadov prichádzame na náš príjemný hotel na hore unavení, ale spokojní. Huangshan je ozaj tak nádherný, ako o ňom píšu čínske básne!