Hotel Stalheim, Nórsko | Zážitky BUBO

Najstrmšiu cestu Nórska máme rovno pod nohami, sme prejedení z neskutočných švédskych stolov (hoci ich inak neznášam) a ticho sa prechádzame po jednom z najslávnejších hotelov Nórska, v ktorom dnes spíme. Prvý hotel tu stál už v roku 1885, vtedy len s 10 sparťansky zariadenými izbami, jeho majiteľ Švéd Albert Petterson pri ňom dokonca v roku 1892 postavil maličkú vodnú elektráreň (jednu z prvých v západnom Nórsku), aby zabezpečil elektrinu pre hostí. Počas druhej svetovej vojny tu Nemci zriadili detský domov pre rasovo čisté deti... Od roku 1927 ho prevádzkuje rodina Tønnebergovcov a lásku ku každému centimetru tohto kraja cítiť na každom kroku. Maľoval ho najznámejší nórsky romantik J. C. Dahl (obraz visí v Národnej galérii v Oslo, kde ho uvidíme o pár dní), chodil sa sem krásou kochať aj nemecký cisár Wilhelm II (pamätník máme pár metrov od hotela). Toto rozšírenie programu oproti minulému roku je opäť skok vpred. Dokonalé ticho len pár kilometrov od turistického Gudvangenu, výhľad hlboko do doliny Naeroy, ktorú chráni UNESCO, modrá obloha a nórske leto. Treba zažiť. Ostatní ešte hodujú, krevety a losos na všetky spôsoby ale aj všakovaké iné dobroty. Všetky naše izby majú výhľad do doliny (Španieli a Angličania pozerajú na parkovisko), slnko zapadne až o polnoci a tak nás čaká celonočné divadlo. A zajtra začneme deň jazdou po najstrmšej ceste Nórska Stalheimskleivi. 14 ostrých zákrut vytesaných do skaly v roku 1849. Neskutočné. Ešte v roku 1980 to bola jediná cesta spájajúca dve najväčšie mestá Nórska Bergen a Oslo. A potom najkrajšia železnica Nórska, najkrajší fjord, najdlhší cestný tunel na svete, najstaršia dedinka, najhlbšie jazero a najzápadnejší bod Nórska. Málo naj? Ešte najlepšie počasie.