Dovolenka na Kube jedine s BUBO!

Nasa "cyklisticka uderka" ma za sebou sice len prve dni, no zda sa, ze sme na Kube uz najmenej mesiac. Schadzam dnes na hotelove ranajky a prechadzam okolo dvojice, ktora na mna zborovo zvola "bubo, bubo!!". Vravim si: "preboha, tychto nepoznam.. boli sme sice vcera po stopach Hemingwaya, ale ved hadam pamat na 10 ludi v skupine mam. Zvolanie "bubo bubo" sa zopakuje. Nejde mi sa nezastavit a odlahne mi, ked zistujem, ze dvojica nepatri do mojej "cyklistickej uderky". Zistujem, ze su tu s nemenovanou konkurencnou CK. Tak sa mi neda neopytat, ze ako sa im dari. "Hej, celkom fajn.. je to fajn" ale odpoved sa mi zda trosku rozpacita a asi to je na mne aj vidno, lebo manzelka stuchne do svojej polovicky a spusti: "no.. esteze sme minuly rok boli s vami. Dali sme sa nahovorit tento rok na poslednu chvilu, ze pojdeme so znamymi, ktori vybrali zajazd. A takto vam poviem: vcera sme mali mat prehliadku Havany. Hodinu aj pol meskal autobus a potom dorazil nejaky cernoch, ktory nam lamavou anglictinou vysvetlovat, ze nasa slovenska sprievodkyna dnes neprijde.." hovori rozculena pani.. "ale ved bol celkom fajn.." snazi sa kontrovat asi manzel, nazvej ho pan "fajn", lebo aj pri prvej otazke, ze ako sa maju odpovedal tymto slovickom a postupom casu zistujem, ze bude jeho celkom oblubenym.. "aky fajn? Ved nebyt toho, ze sme poznali Havanu z minuleho roku s Bubom, tak sa nic nedozvieme!! Bol to chaosak. Stale nas len po obchodoch vlacil a vobec sme neboli na miestach, co sme mali v programe. Vrcholom vsetkeho bolo, ze nas zobral busom asi hodinu aj pol von z mesta na obed. Taky isty cas spat a potom zahlasil, ze jemu o 16:00 padla a ze ide domov!! Ach jaj.. a vy bubaci sa mate ako?" No rozmyslam chvilu, ako jej odpovedat, aby definitivne nemala uplne pokazeny dojem zo svojho vyberu dovolenky.. mam jej povedat, ze my sme mali uzasny den? Ze sme navstivili Hemingwayovu vilu, kde takmer 20 rokov pobyval? Ze sme sa presli jeho nadherne zelenou zahradou, vychutnali si privilegovany vyhlad a nasli zastrcene miesto, kde Hemingway po prvykrat ochutnal kombinaciou odstavenej cukrovej trstiny a cerstveho ananasu? Mam jej povedat, ze potom sme zbehli dole do pristavu, kde sme si nechali rozcuchat vetrom vlasy, naplnit oci azurom z mora a zhlboka sa nadychat morskeho vzduchu? Mam je povedat, ako nam chutil specialny drink, ktory popijal Hemingway s kapitanom svojej lode a podla, ktoreho je aj pomenovany? "Gregorio sip" ma farbu divokeho Atlantiku a chuti ako male dobrodruzstvo. Presne si dokazem predstavit Ernesta, ako ho za oknom s vyhladom na more srkal, ked rozmyslal o novych knihach alebo aj uplne o nicom konkretnom.. Mam jej povedat, ako sme v hoteli, kde Ernest byval predtym, nez si kupil vilu mali rezervovany specialny stol s najlepsim vyhladom na mesto, ktore dycha povabom, sarmom a rozpadavajucou sa krasou? Ako jej opisat dokonalo zladene chute ryby na Hemingwayov sposob so zapecenou sunkou a jemnou syrovou polevou? A ako opisat najlepsie daiquiri na svete? Vo Floridite, podniku, kde sa to daiquiri podava, sme pri nasom stole dokonca spievali guantanameru tak, ze samotna frontmanka hudobnej kapely sa vydala nasim smerom, ked videla, ako sa fotoaparaty a videokamery presuvaju k nasim radom. Boli sme pripraveni dat jej aj aurogram.. no, mozno nabuduce..tancovalo sa, spievalo sa a mozno si niekto nieco poznacil aj na servitku. Presne tak, ako to robieval Hemingway.. hm, rozmyslam, ako toto vsetko opisat pani, ktora caka na moju odpoved, a tak len v skratke zo mna vyjde: "my? My sme sa mali faaaajn" a zmurknem na jej manzela, ktory mam pocit, ze by mi mohol rozumiet ;)