Ngorongoro kráter je prírodným svetovým dedičstvom UNESCO, ktoré sa nachádza na severe Tanzánie. Kráter Ngorongoro, najväčšia nezaplavená kaldera na svete, je často označovaný ako „Africký raj“. Bežne sa hovorí, že keď Noe opustil svoju archu, nechal všetky zvieratá, ktoré si vzal so sebou, rozptýliť do krátera Ngorongoro. Ľudia v týchto predstavách pozoruhodne chýbajú, hoci mnohé z najstarších ľudských pozostatkov boli objavené v neďalekej rokline Olduvai a jej okolí. Niektorí vedci dospeli k záveru, že „skutočný“ raj alebo kolíska ľudstva sa musela nachádzať vo východnej Afrike.
Kráter bol zapísaný do zoznamu svetového dedičstva v roku 1979. Tento prírodný skvost susedí s národným parkom Serengeti, ktorý je tiež zaradený do zoznamu svetového dedičstva ako prírodné dedičstvo. Kvôli ich globálnemu významu pre zachovanie biodiverzity program UNESCO - Človek a biosféra, uznal oblasť Serengeti-Ngorongoro v roku 1981 za biosférickú rezerváciu. Nesprávne sa uvádza, že v čase zápisu v Ngorongoro tu neboli žiadni obyvatelia. V skutočnosti boli. Kráter Ngorongoro je priestor, kde voľne žijúce zvieratá koexistujú s polokočovnými masajskými pastiermi, ktorí praktizujú tradičné pasenie dobytka. Masajovia, hovoriaci východným nilotským jazykom Maa, sú široko rozptýlenou skupinou polonomádskych pastierov a malých samozásobiteľských poľnohospodárov, ktorí okupujú suché a polosuché oblasti v južnej Keni a severnej Tanzánii – spoločne známe ako Maasailand. V roku 1959 z Národného parku Serengeti boli Masajovia, ktorí tam žili, vysťahovaní a presťahovaní do chránenej oblasti Ngorongoro. V roku 1974 boli nútení evakuovať aj niektoré časti Ngorongoro, pretože sa verilo, že ich prítomnosť škodí voľne žijúcim živočíchom a krajine. V 80. rokoch 20. storočia čelili ďalším obmedzeniam, pretože ochranársky postoj vlády sa sprísňoval a v roku 2006 dala tanzánská vláda ultimátum masajským komunitám žijúcim v Ngorongoro.
Rozvoj cestovného ruchu v tejto oblasti sa datuje od začiatku dvadsiateho storočia, keď John Hunter sprevádzal prvé platené safari do Serengeti. Viedol aj expedíciu, ktorá návštevníkom sprístupnila kráter Ngorongoro. Na začiatku bolo na tento druh turistiky k dispozícii len veľmi málo sprievodcov, šoférov alebo miestnych lovcov zveri. Až 80. rokov mal kráter Ngorongoro strážcov parku, ktorých úlohou bolo ukazovať vodičom, kam majú ísť. V 90-tych rokoch minulého storočia začala National Outdoor Leadership School (americká nezisková vzdelávacia organizácia) trénovať skutočných sprievodcov. Exkurzie v severnej Tanzánii zvyčajne pozostávajú z výletu z Arushy, „hlavného mesta safari“, do národných parkov Lake Manyara a Tarangire, kráteru Ngorongoro a ďalej do národného parku Serengeti. Aby sa zachovala predstava panenskej prírody, turistom sa nehovorí, ako boli Masajovia a iné etnické skupiny pôvodne vyhnané zo svojich krajín, aby vytvorili národné parky a chránené oblasti. Hoci nie sú uznaní ani chránení žiadnou medzinárodnou konvenciou, Masajovia sú rovnakou súčasťou „atrakcie“ Ngorongoro turizmu, ako Veľká päťka – lovecký termín, ktorý sa historicky používa na označenie piatich najnebezpečnejších afrických zvierat: leva, leoparda, nosorožca, slona a byvola.
Okoreniť si túto expedíciu môžme aj návštevou masajských usadlostí pozdĺž hlavných ciest, ktoré boli špeciálne vytvorené pre prijímanie turistov. Pri príchode do masajskej osady zasadne “koalícia “, náčelník, prípadne zástupca náčelníka a poprední členovia spoločenstva. Potom sa určí suma pre návštevníkov a následne sú privítaní do ich tradičných chatrčí. My v BUBO sme pravidelnými návštevníkmi masajských obydlí a dôsledne vyberáme tie, ktoré prinášajú našim klientom obohatenie vo forme uloveného zážitku.
Arusha funguje nielen ako vstupná brána do safari, ale je aj miestom, kde sa diskutuje a rozvíja udržateľný cestovný ruch. Mesto hostilo výročný kongres Africa Travel Association (1998, 2008), MIGA-Swiss Investment Forum on Tourism (2002), konferenciu o komunitnom cestovnom ruchu Asociácie pre cestovný ruch a voľnočasové vzdelávanie (Afrika) (2003), seminár UNTWO-workshop o Trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu a zmierňovanie chudoby (2004), Medzinárodný seminár UNEP o trvalo udržateľnej spotrebe a výrobe (2006) s pracovnou skupinou pre ekoturizmus v rozvojových krajinách, summit Nadácie Leona H. Sullivana o rozvoji cestovného ruchu a infraštruktúry (2008) a UNWTO Prvá panafrická konferencia o trvalo udržateľnom cestovnom ruchu v afrických národných parkoch (2012).
Od liberalizácie odvetvia cestovného ruchu v Tanzánii v polovici 80. rokov 20. storočia počet návštevníkov neustále narastá. Viac ako prítomnosť Masajov je teraz hlavným problémom turistický tlak, a to aj v súvislosti s možnými vplyvmi zvýšenej návštevnosti, novej infraštruktúry, dopravy, odpadového hospodárstva, rušenia voľne žijúcich živočíchov a potenciálu zavlečenia inváznych druhov. Každoročne sa zvyšujúce vstupné nezastavilo stúpajúci počet turistov do Ngorongoro. Čím je to drahšie, tým viac ľudí priťahuje návšteva tejto fascinujúcej „rajskej záhrady“. Na záver len stačí dodať, že návšteva tohto divu sveta v nás zanechá silnú stopu. Zážitok je neprenosný a preto odporúčam túto kalderu navštíviť a nechať sa unášať pocitom, že to, čo vytvorila príroda, je dokonalé umenie.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - Afrika
- Otrokárstvo v Afrike
- Laas Geel - prehistorické skalné maľby
- Pivo v Afrike - africké značky pív
- Národné jedlo Egypta - košarí
- Veľké jazerá Afriky
- Epic Sana
- Voľby v najmenšej krajine Afriky
- Saif Kaddáfí – politická budúcnosť Líbye
- Rady na cesty - triky a tipy od najväčšieho cestovateľa
- Panna v islame. Hurisky a postavenie moslimských žien
- Moslimské arabské mená
- Queer Afrika, homosexualita a homofóbia
- Doumbouya sa v Guinei stal novým Alfa samcom
- Hargheisa - hlavné mesto Somalilandu
- Skalné maľby a rytiny Alžírsko - UNESCO
- Somálska diaspora a celebrity
- Najbohatšia krajina Afriky
- Bilharióza, schistozomiáza
- Jazero Tanganika – najdlhšie jazero sveta
- Afrika s cestovkou, alebo bez cestovky?