Najnižšie miesto Afriky - Lake Assal

Lake Assal je dlhé 19km a široké 6,5km. Priemerná hĺbka je 7 metrov. Nachádza sa v nadmorskej výške -155 a je tretím najnižšie položeným miestom na svete po Mŕtvom mori a Genezaretskom jazere. Slanosť je druhá najvyššia po Don Juan Pond na Antarktíde a dosahuje bezmála 40%. Pod týmto jazerom sa nachádza najväčšia zásoba soli na Zemi. BUBO sem chodí mnoho rokov. Teraz pristávame teda „doma“ v krajine, kam sa turisti nehrnú. Už na hranici sa imigračný úradník divil, že do krajiny chceme vstúpiť ako turisti. Ak sem niekto prichádza na dovolenku, sú to na 99% rodinní príslušníci amerických vojakov, členov francúzskej cudzineckej légie, alebo čínskych pracovníkov na konštrukčných prácach. My tu nikoho nemáme a chceme ísť len pozrieť zopár miest, ktoré Džibutsko ponúka. Po 30 minútach dohadovania nám pomaličky udeľujú víza. Bez pozývacieho listu a bez akýchkoľvek ďalších dokumentov, ktoré ostatní „turisti“ na vstup potrebovali. Víza už nestoja 70 USD, ale 90 USD ako hovorí zle vytlačený kus A4 na skle nad kamerou. Sadáme do našich áut a vezieme sa do jedného z dvoch najlepších hotelov v krajine. Zložíme veci a africkým pomalým spôsobom sa prepracujeme k odchodu na lake Assal. Cestou zastavujeme na vyhliadke na záliv Tadjoura. Cez horský masív sa dostávame do oblasti, ktorá už leží mimo diaľnice vedúcej do Etiópie. Džibutský prístav je hlavným prekladiskom tovaru smerujúcim do, alebo z Etiópie. Púšť naokolo je vďaka tisíckam kamiónov zasypaná odpadkami. Šofér nám rozhorčene hovorí, že za to môžu etiópski šoféri, načo vyhodil z okienka fľašku od koly. Kyslo sa pousmejeme a pokračujeme ďalej. Vstúpili sme do afarskej oblasti a v jednej afarskej dedinke zastavujeme na pár minút, aby sme dokončili prehliadku kmeňov na našej ceste. Jednoduchý domček, v ktorom bolo kupodivu príjemne, ani teplo, ani zima. Cestou k jazeru ešte zastavujeme na vyhliadke na obrovský kaňon, ktorý nám trošku pripomína ten v Namíbii. Nakoniec po novej asfaltovej ceste vybudovanej Číňanmi schádzame až na najnižšie položené miesto v Afrike. Je + 50 stupňov Celzia. Naozaj! Máčame si v tomto jedinečnom jazere naše nohy, nakupujeme suveníry na brehu a pozorujeme Afarov, ako tu balia soľ do vriec, ktoré budú v noci nakladať na ťavy a transportovať cez kopce do Etiópie. Tieto karavány pomaly miznú, ale z času na čas sa ešte dajú vidieť. Karavány odchádzajú v noci kvôli horúčave. Asi som nespomenul, že toto miesto patrí aj medzi najteplejšie na Zemi. Dnes sa to ale nepotvrdilo a niektorí z nás dokonca kvôli vetru aj bundy na seba navliekli. Po západe slnka opúšťame toto miesto a ideme si oddýchnuť pred nastávajúcim dňom. Ráno ideme do prístavu, zoženieme malú loďku a odchádzame do zálivu Tadjoura za jednou špecialitou. Za bežných okolností sa chodí šnorchlovať na koralový útes na ostrov Moucha, dnes máme ale iný plán. Trmácame sa po vode asi 2 hodiny, až nám náš lodivod oznamuje, že už sme na mieste a máme začať hľadať. Hľadáme veľké tiene plávajúce tesne pri hladine. Tento záliv je totiž jedným z najlepších miest na svete, kde máte šancu nájsť žraloka veľrybieho. Mierumilovný požierač planktónu, ktorý dorastá do 13m dĺžky. Plavíme sa popri pobreží, hľadáme, ale bohužiaľ, dnes nemáme šťastie. Je to ako každé iné safari, nie vždy sa vám podarí vidieť to zviera, ktoré chcete. My sme mali smolu a plavili sa okolo novovybudovaného prístavu (Číňanmi) späť do mesta, aby sme sa mohli dať do poriadku pred odletom domov. Takto teda skončila naša cesta po Etiópii a Džibutsku. Odnášame si neskonalé množstvo zážitkov. Videli sme neskutočne odlišné svety, či už kresťanské, moslimské, alebo ten, kde ľudia žijú viac-menej tradičným životom. Neskutočné, že toto ešte môžeme vidieť.