O spizo a paprce ale aj o tom, kto z koho na stanici

V Cine sa vari dobre a to tak dobre ze clovek sa raz dva aj palickami jest nauci. Kedze Cinania su spolocensky ludia jedia spolocne. Z velkych mis si nakladaju na tanieriky velkosti podsalok a tak ked nechcete aby Vam ostatni vsetko zjedli treba sa palickami obracat. Zas nie prilis aby spoluhodujuci neprisiel o oko. Aby sme sa vsak ryze neprejdli, zasli sme v Xiane, meste so silnou moslimskou populaciou do miestnej vyvarnicky. Ulice v noci ziju, vsade sa nieco vari, pecie, susia sa orechy vo velkych kadiach na soli, predavaju sa kila suseneho ovocia. Pred vyvarnickou sa ale griluje a to hlavne jahnacinka. Pravdupovediac o cistote tu hovorit netreba, na podlahe by ste spravili aj trojiteho axla ale to jedlo jedna basen. Najskor donesu chlapci z hnedou pletou, cervenymi licami a bielim ciapockami okruhle nekvasene chleby posypane zmesou stiplaveho, ale tak chutneho korenia, ze sme hned stiahli asi 10 piv. Kedze sme u moslimov, tie treba objednavat pri pulte, aby videli ze nemam ciapocku a vobec vyzeram divne, asi teda budem Europan a mozem teda pit. No a potom to zacne okolo stola sa mihaju dalsi mladenci kazdy z rukou plnou spizou a vykrikuju cinsky jaaahnacinaaaaa, alebo kriiidelkaaaaa, hooovadzinkaaaaa vsetko teple cerstve z grilu. Nakoniec nam zrataju asi 300 prazdnych spizou a vypocitaju cenu (2E). Domov sa ide popod krasne nasvietene 600 rocne basty s cinskymi strechami. Chytime taxik (doslovne) a cakame kym sofer studuje cinsku vizitku, ale pozor, nieco sa deje.... odrazu kruti hlavou a hovori ze, "no no". Neskor ukazuje na oci. Jendoducho nevidi. Nic to, Slovak sa predsa nevzdava. Stevko mu pozicia svoje okuliare ale aj tak nic. Pozicia aj druhy Stefan zo zadneho sedadla a uz sa dedusko sofer smeje ze: "jasna vec to viem kde je", a frcime domov. Miro z Mojmirom vcera vytvorili rekord v byciklovani po stredovekych hradbach. Na tandemovom bicykli zvladli 12 km hradieb za 38 minut. Poobede sme si este dopriali chvilku nakupov a zjednavania na trhu okolo mesity z roku 742 a ja som zatial sledoval ulicu. Dievcinka v ruzovych satockach a z tvarickou z kresleneho filmu sa odrazu pristavy lebo jej nieco zavonia. Par metrov od nej sa v hrnci vari asi 50 jahnacich paprc, s chilli a kadecim inym. Cely hrniec buble a syci. Dievcinka si vypyta parpcu aj s kpitkom a obhryzajuc nonsalantne odchadza. A nas uz caka Peking ale tam sa musime najprv dostat. 1300 km prekoname vlakom. Stanica v Xiane nepatri medzi tie novsie. Turisti musia zasadne vysadat polkilometra pred nou a vychutnata si posledne poyhaldy na hradby s kuframi. A ked je prilis teplo vo VIP cakarni rozdavaju manualnu klimatizaciu. Rozumej stvorec kartonu na ovievanie. Tentokrat sa nastastie situacia az tak nevyhrotila a tak sme chladili zase len tym pivkom. Co uz ked je take dobre. V Suzhou sme sa zase vyhli milemu miestnemu zvyku a to pretekom. Ide o to kto stihne nastupit do vlaku v co najkratsom case a cez prekazky. Vybavili sme totiz u samotneho riaditela stanice, ze nas ako zahranicnu delegaciu pustili na peron nestandardne skoro. Cinanom vsak staci na prekonanie 40 schodov z vahou batoziny v priemere dvojnasobku ich vlastnej hmotnosti asi 5 minut. Nuz su to sportovci ale my sme zas videli na vlastne oci, usi a vsetky ostatne zmysli prefrcat 4 m od nas CRH rychlovlak 250 kilometrovou rychlosotu. To Vam len vypravca zacal pokrikovat na niekolkych nespratnych cestujucich, aby sa odpratali spoza ciary a odrazu nam padli sanky. Pred nami sa rozmazal priestor, 30 sekund nebolo nic pocut a fukal vietor ako na Lomnicaku. Zajtra nas caka najvacsia pikoska celej tejto neuveritelnej krajiny Cinsky mur.