Obsidián - nepostrádateľná surovina

Pre svoje fyzikálne vlastnosti bol obsidián snáď najdôležitejšou surovinou pre starých Mezoameričanov. Obsidiánoví remeselníci, ktorí svoje majstrovské schopnosti nadobudli v priebehu tisícročí, použili tento materiál na vytvorenie predmetov, ktoré sa používali takmer pri akejkoľvek činnosti: v domácnostiach, medicíne, remeslách, vojenskom a náboženskom živote.

Obsidián je vulkanické sklo, ktoré vzniká pri rýchlom ochladzovaní žeravej lávy pri 600 °C. Vyznačuje sa vysokým obsahom oxidu kremičitého a hliníka. Ak je pokles teploty pomalý, minerály kryštalizujú a vznikajú horniny známe ako ryolity, ktoré sú svetlej farby - napríklad sivá, hnedá, ružová, červenkastá a žltkastá. Obsidián je mineralógiou klasifikovaný ako sklo, pretože jeho atómy netvoria kryštalickú štruktúru. Je tvrdý, no zároveň krehký, s atraktívnym leskom, priehľadný a priesvitný, ale jeho hlavnou charakteristikou je typ lomu, ostrý, rovný a veľmi rezný, čo umožňuje opracovanie rôznych druhov vyrezávaných nástrojov a vzácnych leštených predmetov.

Obsidián je vo všeobecnosti čierny alebo sivý, ale môže byť aj červenkastý, hnedý, zelený alebo s odtieňmi rôznych ďalších farieb. Jeho priehľadnosť, priesvitnosť a lesk závisia od hrúbky fragmentu a svetla, pod ktorým je pozorovaný. Obsidián je najefektívnejší prírodný materiál na výrobu rezných nástrojov. Zároveň má skvelé prierazné vlastnosti, preto sa využíval aj na hroty šípov.

Používal sa aj na vyrezávanie prierazných šípov, šípok a hrotov oštepov rôznych tvarov. Kvôli svojim špecifickým fyzikálnym vlastnostiam bol obsidián široko používaný predhispánskymi kultúrami pri výrobe nožov na rezanie rastlinných vlákien, peria, dreva a kože, agáve a na kostené a drevené perforátory. Aztécki bojovníci, kňazi a bohovia nosili rôzne obsidiánové predmety, ako sú náhrdelníky, klapky na uši, náhubky a žezlá.

Spomedzi božstiev mexického panteónu sú známe dve, ktoré majú priamy vzťah s obsidiánom. Tezcatlipoca (ten s dymiacim obsidiánovým zrkadlom) a Itzpapálotl (obsidiánový motýľ).

Poznatky o obsidiáne v starovekom Mexiku siahajú do amerického praveku, prinajmenšom 10 000 rokov pred naším letopočtom. Pokračovali v období prvých dedín a miest, ako je Cuicuilco (1400 p.n.l. – 300 n.l.). So vznikom a rozvojom veľkého mesta Teotihuacan (100 p.n.l. – 700 n.l.) sa však ťažba a vyrezávanie obsidiánu zintenzívnilo a jeho doprava, obchod a distribúcia, ho vo všeobecnosti dostali do veľkej časti Mezoameriky. Význam rozsiahlej ťažby obsidiánu pokračoval s rastom mesta Tula (950 – 1100 n.l.) a dobytím jeho rozsiahleho územia aztéckou ríšou (1428 n.l.). Tento trend dokonca pokračoval aj po príchode Španielov - v prvej fáze kolonizácie.

Základné obsidiánové nástroje sa používali v košikárstve, tesárstve, perárskej a textilnej výrobe, ako aj v domácich a poľnohospodárskych činnostiach, na spracovanie zložitejších artefaktov a na priamu premenu rôznych surovín rastlinného, ​​živočíšneho a nerastného pôvodu. Táto diverzifikovaná výroba, ako aj distribúcia a používanie obsidiánových nástrojov a predmetov v predhispánskom Mexiku, je jedným z charakteristických znakov, ktoré použil Paul Kirchhoff na definovanie Mezoameriky, ako oblasti, v ktorej obsidiánová tvorba dosiahla vysoký stupeň špecializácie. To znamená, že sa využíval pri spracovaní a používaní nástrojov, ako aj pri výrobe krásnych leštených predmetov.

Typickými mezoamerickými prvkami bolo leštenie obsidiánu, drevené „meče“ so zapustenými pazúrikovými alebo obsidiánovými ( macuáhuitl ) čepeľami, škrabky spojené s pestovaním maguey na extrakciu pulque a obsidiánové čepele používané pri ľudských obetách.