OH 1952 a Emil Zátopek

Legendárny bežec, spolu s Věrou Čáslavskou, najväčšia postava česko-slovenského športu. Do histórie atletiky sa nezmazateľne zapísal predovšetkým unikátnym vytrvaleckým hetrikom na OH 1952 v Helsinkách. Prekonal 18 svetových rekordov, trikrát bol zvolený za najlepšieho športovca planéty. S manželkou Danou, olympijskou víťazkou a svetovou rekordérkou v hode oštepom, vytvorili jeden z najslávnejších športových párov.

Pod piatimi kruhmi debutoval Emil Zátopek v Londýne 1948 a k triumfu v pretekoch na 10 kilometrov pridal na polovičnej trati striebro, keď po mohutnom finiši zaostal za víťazným Belgičanom Reiffom o necelý meter. Všetko si bohato vynahradil o štyri roky neskôr v Helsinkách. Vo fínskej metropole najprv suverénne obhájil víťazstvo na desať kilometrovom behu, potom bol najrýchlejší aj v dramatickom finále na päť kilometrov a nakoniec ovládol k obrovskému nadšeniu publika i maratón, hoci ho nikdy predtým nebežal. Tri prvenstvá vybojoval počas ôsmich dní, vo všetkých disciplínach navyše prekonal olympijský rekord. Pri svojom poslednom olympijskom vystúpení v Melbourne dobehol atlét prezývaný Lokomotíva v maratóne šiesty, hoci sa pred hrami podrobil operácii prietrže.

Rodák z Kopřivnice sa k atletike dostal náhodou, keď ho počas štúdií vychovávateľ donútil zúčastniť sa tradičného behu Zlínom. Skončil druhý a vzápätí sa prihlásil do tamojšieho atletického oddielu. Neskôr si tréningy začal upravovať podľa seba, zaujatý vymýšľaním nových metód aj prehĺtaním obrovských dávok. Spočiatku sa zameriaval hlavne na päťkilometrovú trať, po druhej svetovej vojne si pribral ešte desiatku, na ktorej potom sedem rokov vládol svetovým tabuľkám. V roku 1944 prvýkrát prekonal čs. rekord, o dva roky neskôr na majstrovstvách Európy v Osle obsadil pri svojej premiére na veľkej akcii piate miesto na 5000 metrov. Na nasledujúcom európskom šampionáte v roku 1950 v Bruseli vyhral oba závody, na ME 1954 v Berne pridal k zlatu desiatky bronz na päťke. Z vytrvalca s preriedenými vlasmi a zmučeným výrazom v tvári sa stal národný hrdina.

Závodnú kariéru ukončil v roku 1958, ako vojak z povolania bol komunistickým režimom dosadený do niekoľkých politických funkcií. O desať rokov neskôr patril k najznámejším nositeľom myšlienok Pražskej jari, a tak bol počas normalizácie zo všetkých pozícií odvolaný, prepustený z armády a musel sa živiť ako pomocný robotník. Neskôr svoje protirežimné postoje odvolal a až do dôchodku pracoval v dokumentačnom stredisku ČSTV.

V roku 1975 mu ako prvému čs. športovci bola Medzinárodným výborom pre fair play pri UNESCO udelená Cena Pierre de Coubertina. Po prevrate bol Zátopek rehabilitovaný, pri príležitosti storočného výročia českej atletiky bol vyhlásený domácim atlétom a potom i olympionikom storočia. Jeden z najslávnejších českých športovcov všetkých čias zomrel v novembri 2000 vo veku 78 rokov. O 12 rokov neskôr nechýbal medzi prvými 12 osobnosťami, ktoré boli uvedené do novo vzniknutej Siene slávy Medzinárodnej atletickej federácie