Olof Palme

Narodený v 1927 z bohatej rodiny, študoval právo vo Švédsku a neskôr aj v Amerike. Práve cesty v Amerike a sociálnu nerovnosť, ktorú tam videl ho inšpirovalo pridať sa k sociálnym demokratom. Silný dojem v ňom zanechali cesty do Ázie, najmä do Indie, Barmy, Thajska a Indonézie, kde si uvedomil negatívne dôsledky kolonizácie.

Nadaného a pracovitého mladíka si všimol vtedajší premiér Tage Erlander a v roku 1953 ho zamestnal vo svojej kancelárii. Do parlamentu sa dostal v roku 1957. V šesťdesiatych rokoch zaujímal viaceré významné posty: bol ministrom bez kresla, ministrom dopravy aj ministrom školstva. Po prvý raz sa stal predsedom vlády v rokoch 1969 - 1976, do funkcie sa vrátil v roku 1982 a zotrval v nej až do svojej tragickej smrti v 1986. Pod jeho vládou boli prijaté najradikálnejšie zákony o rozšírení sociálnej starostlivosti štátu pre deti, študentov, dôchodcov, zamestnancov a v zdravotníctve. Chcel čo najviac vymazať rozdiely ekonomické ako aj rodové. Siahol dokonca aj na švédsku ústavu, dovtedy 2. najstaršiu na svete

„Zločin zostane zločinom, teror zostane terorom, aj keď sa uskutoční pod rúškom vysokých cieľov," hovoril. Silno vystupoval na internacionálnej scéne najznámejšie proti Americkej vojne vo Vietname (za čo boli často zmrazené diplomatické vzťahy), ale aj proti diktatúram v Španielsku, Chile, vpádu Varšavskej zmluvy na ČSR a apartheid v Južnej Afrike. V takej bezpečnej krajine, akou bolo Švédsko, nebolo výnimočné, že Palme ako premiér často chodieval bez osobnej ochranky. Bolo to tak aj v osudnú noc 28. februára 1986.

Keď sa vracal s manželkou z kina, v centre Štokholmu ho zavraždil dodnes neznámy páchateľ. Z vraždy najprv obvinili psychicky labilného recidivistu Christera Petterssona, ktorého údajne spoznala Palmeho manželka. Odsúdili ho na doživotie, na odvolanie ho však súd oslobodil pre nedostatočné dôkazy - chýbala predovšetkým vražedná zbraň. Vlečúce sa bezvýsledné vyšetrovanie vyvolalo vznik mnohých špekulácií okolo pozadia smrti švédskeho premiéra.

Palme svojimi neúnavnými aktivitami o nastolenie spravodlivej spoločnosti skrížil cestu nejednému mocnému tohto sveta. Alternatívne verzie sa zakladali predovšetkým na zainteresovanosti tajných služieb, najčastejšie sa spomínala Americká CIA a Izraelský Mossad. Vražda dvojnásobného premiéra Olofa Palmeho vošla do histórie ako jedna z najväčších kriminálnych záhad. Aj napriek desaťročiam na neho Švédsko nezabúda; miesto jeho tragického skonu stále zdobia kvety. Vzťah k nemu - ako ku každej verejne aktívnej osobnosti - poznačila politika. Ľavicovo orientovaní ľudia ho milovali tak silno, ako ho nenávidela pravica. V každom prípade osobnosť Olofa Palmeho prerástla hranice Švédska a do histórie sa zapísal ako človek, ktorý svoj život zasvätil boju za humánnejšiu spoločnosť a svetu ukázal, že môže existovať aj kapitalizmus s ľudskou tvárou.