Ostrov Jeju

Ostrov Jeju je najväčší ostrov Južnej Kórey a zároveň jej najjužnejšia časť. Leží približne osemdesiatpäť kilometrov od pevniny, a patrí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie miesta v krajine. Jeju je sopečného pôvodu pričom celý ostrov vznikol pred viac ako dvoma miliónmi rokov postupnými erupciami podmorských sopiek.

Dominantou Jeju je majestátny Halla-san, spiací vulkán s výškou 1 947 metrov, ktorý je zároveň najvyšším vrchom Južnej Kórey. Hora leží takmer presne v strede ostrova a jej siluetu možno vidieť z takmer každého kúta Jeju. Vrchol sopky korunuje kráterové jazero Baengnokdam nazývané „Jazero bielych jeleňov“, obklopené mračnami a legendami o duchoch, ktorí tam údajne prebývajú. Okolie Hallasanu je dnes súčasťou národného parku Hallasan, zapísaného na zozname svetového dedičstva UNESCO spolu s unikátnymi lávovými jaskyňami ako Manjanggul, ktoré patria k najdlhším svojho druhu na svete.
Rozloha ostrova je približne 1 850 štvorcových kilometrov, pričom z juhu na sever meria asi 73 kilometrov a z východu na západ okolo 31 kilometrov. Hlavným mestom je Jeju City, ktoré sa nachádza na severe a slúži ako dopravná brána ostrova, zatiaľ čo na juhu leží druhé najväčšie mesto Seogwipo, obklopené pobrežnými útesmi. Celý ostrov obmývajú vody Východočínskeho mora, ktoré spolu s teplým Kurošio prúdom určujú jeho mierne, subtropické podnebie.

Ostrov Jeju má dnes približne 700-750 tisíc obyvateľov, pričom väčšina z nich žije v Jeju City na severe a v Seogwipona juhu no napriek pomerne malej rozlohe ostrova je populácia stabilne rastúca, hlavne vďaka rozvíjajúcemu sa turizmu, ktorý sem každoročne priláka viac než 15 miliónov návštevníkov. Zaujímavosťou je, že Jeju má mierne odlišnú kultúru aj dialekt než pevninská Kórea. Jejuánčina je tak jedinečná, že ju UNESCO zaradilo medzi ohrozené jazyky sveta.

Hoci väčšina obyvateľov sa hlási k moderným náboženstvám, ostrov si stále zachoval silnú duchovnú tradíciu šamanizmu pričom podla miestnych legiend je Jeju domovom viac než 18 000 božstiev a duchov, ktoré sa uctievajú pri stovkách malých svätýň roztrúsených po ostrove.
Okrem duchovna je Jeju známe aj svojím ovocím a to predovšetkým mandarínkami. Jeju je považované za „mandarínkový raj“ Kórei, pretože vďaka miernej klíme a sopečnej pôde sa tu citrusom nesmierne darí. Ročne sa na ostrove vypestuje viac než 600 000 ton mandarínok, pričom veľká časť produkcie pochádza z malých rodinných fariem. Mandarínky sú symbolom ostrova, obľúbeným darom počas sviatkov a často sa z nich vyrábajú džemy, čaje či rôzne sušené sladkosti.

Ostrov Jeju sa často označuje aj ako „ostrov vetra, žien a kameňov“. Tieto tri symboly dokonale vystihujú jeho podstatu keďže vietor tu fúka nepretržite, kamene sú doslova všade a miestne ženy, známe ako Haenyeo, sú legendárne potápačky, ktoré po stáročia lovia morské plody bez kyslíkových prístrojov. Sopečné kamene slúžia nielen ako stavebný materiál, ale aj ako súčasť kultúrnej identity ostrova. Vyrábajú sa z nich typické kamenné múriky a sochy Dol Hareubang, kamenní „starí otcovia“ chrániaci domovy pred zlými duchmi.
Jeju je dnes symbolom prírodnej krásy, pokoja a tradičného života v súlade s prírodou. Hoci patrí k najmodernejším turistickým oblastiam Južnej Kórey, stále si zachováva svoj pokojný rytmus a osobitú atmosféru.