Park La Venta a Olmékovia

Počas nášho zájazdu Mexiko veľký okruh zavítame aj do štátu Tabasco, kde navštívime park La Venta a predstavíme si pramatičku predkolumbovských civilizácií v Mezoamerike - Olmékov. Park La Venta je pomenovaný podľa archeologickej zóny La Venta, ktorá s nachádza približne dvesto kilometrov od hlavného mesta štátu Tabasco - Villahermosa - na hraniciach štátov Tabasco a Veracruz.

Všetko, čo sa však dalo, sa prenieslo z archeologickej zóny práve sem, do parku La Venta, ktorý je rozdelený na múzeum a na ZOO. Voľne tu pobehujú nosále, pozrieme sa aj na opice, papagáje, aligátory, jaguáre či korytnačky. Vedeli ste, že pred približne 40 rokmi sa v Mexiku ešte bežne konzumovali korytnačky? Dnes je to už zakázané, ale náš miestny sprievodca sa s nami počas prechádzky parkom nadšene rozpráva o svojom detstve.

Park navrhol tabaský básnik, spisovateľ a politik Carlos Pellicer a slávnostne sa otvoril pred 64 rokmi. Pred tým sa tu vyskytovala mangová plantáž. Je to príjemné miesto s hustou džunglovou vegetáciou a rôznymi archeologickými pamiatkami - je to jedna z najväčich zbierok predmetov patriacich olméckej kultúre. Tridsaťtri pamiatok ako oltáre, stély, voľne stojace sochy či pôsobivé kolosálne hlavy. Hoci všetky pochádzajú z archeologickej zóny La Venta, vyrobili ich v rôznych časových obdobiach, v rozmedzí najmenej šesťsto rokov. Ich rozmiestnenie v tomto múzeu sa neriadi žiadnym chronologickým poradím, ale podľa poradia, v akom boli v archeologickej zóne nájdené. 

Olmécka kultúra bola civilizáciou, ktorá sa v Mezoamerike vyvinula v predklasickom období. Najstaršie archeologické nálezy olméckej kultúry pochádzajú z roku 1200 p.n.l. a najnovšie z roku 400 nášho letopočtu. Hoci sa stopy po ich prítomnosti našli na veľkých územiach Mezoameriky, predpokladá sa, že hlavná olmécka kultúrna oblasť zahŕňa juhovýchodnú časť mexického štátu Veracruz a západnú časť Tabasca, najmä sídliská Tres Zapotes, La Venta a San Lorenzo.

Okrem toho sa diela patriace olméckej kultúre, najmä keramika a figúrky, našli aj na území štátov ako Guerrero. Z vykopávok sa našli aj malé obetné predmety, vyrobené z jadeitu. Olmékovia boli prví, ktorí jadeit v Amerike využívali a získavali ho z územia dnešnej Guatemaly. Jadeit bol vysoko cenený pre svoju sýtozelenú farbu. Olmékovia vyrezávali aj sochy z dreva, hoci sa do dnešných dní zachovalo oveľa menej príkladov. 

Olmékovia obchodovali aj s inými kultúrami v celej Mezoamerike. Na olméckych náleziskách boli objavené predmety z regiónov dnešnej Guatemaly - ako jadeit, a obsidián z hornatejších oblastí Mexika. Hospodárstvo Olmékov bolo založené najmä na poľnohospodárskych produktoch, s ktorými obchodovali medzi sebou aj s inými susednými národmi.

Pestovali najmä kukuricu, ale aj fazuľu, tekvicu či kakao. Centrom ich náboženstva a kultu bol jaguár, ktorý je zobrazený v olméckej ikonografii a práve to nám ukazuje nielen zvyky a pravdepodobný fyzický typ Olmékov, ale aj ich spoločenskú, politickú či hospodársku organizáciu. Olmékovia verili na podsvätie - čierny jaguár bol vládcom podsvätia a žltý vládcom zeme. Prečo sa Olmékovia chceli podobať na jaguára? Postupne si vysvetľujeme aj podobnosť jaguára a olméckych hláv. Najviac expresívne a vyzdobené olmécke hlavy majú na sebe helmu, ktorá symbolizuje jaguára.

Umenie Olmékov je pre mnohých neprekonateľné. Kolosálne kamenné hlavy môžu byť vysoké až tri metre a vážiť môžu až 15 ton. Olmékovia sú najčastejšie znázornení s kútikmi smerom nadol, plnými perami, vypúlenými očami a širokým, splošteným nosom. Predpokladá sa, že tieto obrovské kolosálne hlavy predstavujú bohov, bojovníkov, náčelníkov alebo dokonca aj hráčov mezoamerickej loptovej hry. Práve Olmékovia boli pravdepodobne pôvodcami mezoamerickej loptovej hry. Aj iné kultúry, ako napríklad civilizácie Mayov, Zapotékov, Teotihuacáncov, majú jedinečné umenie, architektúru a kultúru, ale mnohí historici odvodzujú že všetky tieto kultúry boli ovplynvené práve Olmékmi. 

Okrem kamenných hláv sú známe aj obdĺžnikové oltáre - jedna z najznámejších oltárov v parku La Venta je oltár, ktorý má v prednej časti dutinu predstavujúcu dvere do podsvetia, z ktorej vystupuje mytologická postava šamanky. K ich umeniu patria aj mohutné stély, ktoré vyobrazujú rôzne politické stretnutia. Olmékovia mali triedu šamanov a vysvetlovali si okolitý vesmír. Olméckym mestám vládla rodina vládcov-šamanov, ktorí mali nad svojimi poddanými obrovskú moc. Vidno to na ich verejných dielach. Praktizovali aj ľudské obety - našli sa ľudské kosti na posvätných miestach a zistilo sa, že deťom sa tvarovali hlavy a lebky a verilo sa, že čím sú viac deformovanejší, tým sú bližšie k bohom.

Názov Olmékov v skutočnosti neexistoval a výraz pochádza zo slova nahuatl “olmecatl”, ktoré v preklade znamená “obyvateľ kaučokovej krajiny”. Pripomína nám to význam tohto materiálu v olméckej kultúre a aj naznačuje ústredné postavenie samotnej loptovej hry v ich živote. Okolo roku 400 p.n.l. olmécka civilizácia prakticky zanikla. Nikto vlastne nevie, čo sa s nimi stalo - úlohu mohli zohrať aj klimatické zmeny: Olmékovia sa živili malým počtom základných plodín a akákoľvek zmena, ktorá by ovplyvnila kukuricu, fazuľu a tekvicu, ktoré tvorili ich základnú stravu, by bola katastrofálna.