Mesto, ktoré sa nedá opísať

Peking je mesto, ktore ked vidis prvykrat, potvrdi sa ti ta konspiracna teoria o sedivom komunistickom meste plneho vojakov a umrncanych cinanov. Ale cim viac ho spoznavas, zistujes, ze ziadne mesto nie je tak skvele a nema take gule ako Peking. Ano, architektonicky je to mozno pruser ak neratame tie skvele pamiatky ako Chram nebies, zakazane mesto ci letny palac ale co ma co ine cinske mesta nemaju je ta atmosfera. Uz v oficialnej piesni na olympiadu je zvuk ulice z krasnych hutongov, zazvonenie rikse atd. Ten kto sa pekingom prechadza vie o com hovorim. Ulica je jedna velka obyvacka, kde ludia sa prechadzaju vecer vo svojich pyzamach, bafkaju cigaretky, jedia najsamlepsie dumplincoky, cvicia od tajci po bojove umenia, sedia na pive a nahlas sa rozpravaju a vobec sa nenahanaju ako v Shanghaji ci v inych velkych mestach, kde su len mrakodrapy. Peking si ide svojou cestou, cestou byvaleho cisarskeho mesta, neponahlania sa a otvorenej naruce. Ak sa ma niekto spyta kde by som chcel zit, je to Peking alebo ako povedia obyvatelia mesta Beijing. Ich chraplava cinstina je sexy, ich humor je priam anglicky. Mesto plne parkov, kde sa davy cinanov kazde rano precvicuju a tesia sa. Peking je o atmosfere nocnych ulic, kde si starcekovia cvicia kaligrafiu na chodnikov. Peking sa neda opisat, peking je mesto ktore musi clovek vidi. milujem New York, San Francisko, Tokio, Prahu, Phnom Phen, Rangun, Istanbul ale kde by som chcel travit dovolenku tak jedine Beijingu