Katamaran, Kuba

"Minuly rok sme boli s Petrom, tak ty budes Petra" privitali ma "moji muzi", ked sme sa prvykrat stretli na Kube. Co k tomu dodat? Na nove meno som si celkom zvykla. Uz ma tak volaju aj barmani na hoteli, ked objednavam "mojej stastnej trinastke". Dnesny den bol zasvateny vyletu na katamarane. Relativne nova marina na Varadere este stale "vonia" takou tou krasou a vznesenostou. Vedla seba zaparkovane desiatky katamaranov. Ano, ani ja by som nepovedala, ze na celej Kube je ich tolko. Plus jachty a clny. Mam pocit, ze som uplne niekde inde. Nas kapitan nas vita profi usmevom, ale hned ako zapne hudbu a motor (v tomto poradi, nepytajte sa ma, kde ma baterky) sa z neho stava iny clovek. Tancuje za kormidlom a takmer by som povedala, ze si to uziva v praci. "Moja posadka" ma predstavi ako Petru, takze kym dorazime k delfinom, uz vsetci vedia, ako "sa volam". Obrovsky bazen rozdeleny na 4 mensie postaveny priamo v Atlantiku. Azurova voda, ze skor pripomina Karibik, ale cely sever Kuby je obmyvany oceanom. "Moji chlapi" mi to nechcu verit. Nepresvedci ich ani mapa. Ale nastastie ich to trapi len chvilku ;) pretoze pred sebou maju plavanie s delfinmi. V jednej casti "bazena" je akoby v karantene jeden delfin. "Co sa mu stalo?" pytam sa nasho prideleneho frajera v kratkych sortkach a dokonalo vypracovanom tele (na bruchu staby radiator ustredneho kurenia.. nedotkla som sa, tak neviem, ci hreje rovnako :) "Caka babo, Peti" odpovie mi s potmehuckym usmevom na opalenej tvari. "A kto je hrdy tata"? Pokracujem v jeho hre a zadivam sa mu priamo do tmavych okuliarov, kym nedostanem sprchu zboku. "Sancho.." to je ten delfin, co ma prave oblial. Stavila by som sa, ze nam rozumel a totalne sa mi smeje do tvare. Poskakuje si a energicky plava stale dokola. No esteze to je aspon stastny tata a tesi sa na potomstvo. Moja trinastka je tiez vesela a riadne si plavanie s delfinmi uzivaju. Neviem ich dostat z vody. "Peti, este nam vybav aspon chvilku!!" "Peti, my to chceme zopakovat!!" "Peti, este.." moje "meno" sa ozyva vzduchom kazdu chvilku.. no ale, ako to uz byva, aj dobrym veciam musi byt koniec, aby mohli prist este lepsie a tak pomaly koncime s delfinmi aj my. Nas kubansky instruktor tiez vyzera byt velmi spokojny, hlavne ked dostane tucne disko za aktivity nadramec. Odprevadi nas na katamaran a ako nastupujem na lod mi este stihne posepkat do uska: "ak sa jej narodi delfinica, pomenujeme ju po tebe, Petra" :))) "velmi si to vazim a tesim sa z toho" mu este stihnem uz jednou nohou z lode zakricat. Podla mna to hovori kazdej, ktora sa mu na ten jeho "radiator" zadiva dlhsie nez 3 sekundy, ale zas Petra moze byt celkom pekne meno pre delfinicu ;)