Plaza San Francisco

Plaza de San Francisco malo význam ako hlavné obchodné a logistické centrum starej Havany. Priamo na brehu Havanskej zátoky, kde kotvili lode, bola aj stanica prvej železnice na ostrove (ktorú postavili ešte skôr než prvú železnicu v Španielsku) a neskôr aj ústredná colnica a komoditná burza Havany.

Na starých maľbách a fotografiách je havanské námestie plné vozov ťahaných koňmi, ktoré distribuovali tovar ďalej do mesta. Pôvod názvu Plaza de San Francisco sa datuje do 16. storočia, keď tu bol postavený františkánsky kláštor. V tom čase sa námestie nazývalo Plaza de la Iglesia, teda Námestie kostola. Po skončení druhej svetovej vojny a po nástupe Fidela Castra k moci boli kláštor a kostol zrušené a budovy na námestí sa stali sídlom kancelárií štátnych inštitúcií.

Plaza de San Francisco bola v minulosti významným obchodným prístavom, ktorý spojoval Kubu s Európou a inými krajinami v Latinskej Amerike. Rušná obchodná aktivita spravili z námestia významný uzol mesta, kde bola založená hlavná pošta Kuby a sídlo komoditnej burzy, ktorá bola v minulosti najväčším obchodným centrom na Karibiku.

• Túto budovu postavili v 20. storočí a dnes je miestom s najdrahším metrom štvorcovým pre kancelárie v Havane pre zahraničné spoločnosti.
• Išlo o bchodný a dopravný uzol koloniálnej Havany.
• Bol tu hlavný nákladný prístav a stanica prvej železnice.
• Bývalý františkánsky kostol a kláštor občas hostí zbory gospelu, ale omše tu už nebývajú od Castrovej revolúcie.
• Komoditná burza tu vyrástla na začiatku 20. storočia za americkej éry.
• O 100 rokov neskôr tu za Obamu kotvili americké výletné lode plné turistov.

Na Plaza de San Francisco v Havane sa tiež nachádza nenápadný pamätník kubánskym obetiam vojny za nezávislosť. Tento pamätník bol postavený na počesť všetkých kubánskych vojakov, ktorí bojovali za nezávislosť Kuby od Španielska v 19. storočí. Socha Františka z Assisi, ktorý bol zakladateľom františkánskeho rádu a po ktorom bol kláštor na námestí pomenovaný, už na námestí nie je.

V blízkosti kostola na Havane sa nachádza socha františkánskeho mnícha Fraya Junipera Serru. Serra je známy ako veľký zástanca domorodých amerických národov a snažil sa ochrániť ich práva pred násilím a zneužívaním zo strany kolonizátorov. Bol tiež zanieteným obhajcom záchrany duší a vytrvalo pracoval na kristianizácii pôvodných obyvateľov Kalifornie.

V roku 1988 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného a v roku 2015 bol Serra svätorečený pápežom Františkom. Serra je stále uctievaný a považovaný za dôležitú historickú osobnosť v Kalifornii a v katolíckom svete. Bez súvislostí vyzerá socha trochu nešťastne a dnes by porote mediálnych guru mala čo vysvetľovať, lebo je na nej biely muž v kapucni s polonahým indiánskym chlapcom, ktorého drží za rameno.

Turistami oveľa fotografovanejšou sochou je neďaleký Chopin opretý o lavičku. Socha zobrazuje pána nazývaného Caballero de Paris. Džentlmen z Paríža. Džentlmeni by asi mali byť Londýna, prečo je tento z Paríža a čo robí v Havane?

Bola to prezývka Juana Josého Bigasa, ktorý bol v 19. storočí známou osobnosťou v Havane. Konkrétne to bol francúzsky veľvyslanec, ktorý sa počas svojho pobytu v Havane zbláznil a začal sa obliekať ako rytier. Prechádzal sa po uliciach mesta, kde rozdával peniaze a daroval chudobným jedlo.

Bol veľmi obľúbený medzi ľuďmi a dokonca sa mu venovali aj piesne. Keďže jeho bronzová socha je na dosah zvedavých rúk turistov, má vyleštené niektoré časti tela. Hádajte ktoré? Pokiaľ ste si pomysleli brada a topánka, trafili ste správne!