Po par dnoch v Cine...

"Paprickova" CTNI pokracuje: Po Zakazanom meste a po prsiach pekingskej... kacky (mysleli ste, ze niekoho ineho?) si sadame do vlaku. Kym ti "okrajovi" polouspesne komunikuju s Cinanmi, ti "stredovi" sa mozu sustredit na ovela praktickejsie veci a sice, ze kto z coho tohto roku vypalil a ako to chuti :) Takto sa socializujeme az do tmy, ktora v cinskych vlakoch prichadza presne v stanovenu dobu, nedbajuc na rocne obdobia, ci sklon zemskej osi. Nazvem to ze "zapad lampy" - proste my zhasneme a vy budete spat. A tak sme sli... (22.00+) Rano sa budime uz v Xiane. Opat sivo, ale co uz. Terakotova armada sa aj tak schovava pod strechou, takze no a co?! A vecer, ked sa tulame moslimskou stvrtou, je uz zase prijemne, bez dazda. Mozme mat krky vytocene dohora a sledovat dlhe rady mini-sarkanov, alebo nosy doprava, kde sa opekaju meska na spajgli, alebo usi dolava, kde hra muzicek na "qi" (daco ako cinske husle). A tak dalej... No a co vam poviem; aj sme sa dobreho caju napili, aj sme modlitbu v (cinskej) mesite zazili. Ale nezavidte uplne. Neni to lahke, zazivat vela. Chce to tempo! Zaijian z Ciny. PS: A ze na Slovensku strasia daco so zemetrasenim? V Cine o tom nikto nehovori. Ale uvediem na pravu mieru. Epicentrum bolo v Jao-an na juhu krajiny (provincia Jun-nan, cez ktoru nejdeme), 2130 km od Pekingu, kde sme v tom case boli my a asi 700 km od Ceng-tu, ktorym budeme zajtra prechadzat. Ziadny strach. Pochopitelne, je nam luto zranenych ludi (oficialne 336) a znicenych domov (10.000+30.000)...