V roku 1889 bola dokončená výstavba cesty z Geirangeru do Skjåku a následne v roku 1894 aj z Grotli do Hjelle. Dovtedy bol Geiranger zabudnutou usadlosťou na konci fjordu. Tých niekoľko málo turistov, ktorí sem, predovšetkým v letných mesiacoch, zavítali, prichádzali väčšinou loďami. Spočiatku to bolo okolo 39 lodí ročne, ich počet postupne narástol na približne 70 na prelome storočí. Po vybudovaní vyššie uvádzaných cestných spojení, rástol aj počet turistov využívajúcich cestnú dopravu. Z Geirangeru sa v krátkom čase stala obľúbená turistická destinácia. Pre dedinku s niečo vyše 400 obyvateľmi to bola doslova ekonomická revolúcia. Poďme však pekne po poriadku.
Prví hostia zavítali do Geirangeru na palube lode „Nereid“ v roku 1869. Neboli to primárne turisti ale kvakeri, ktorí miestnym obyvateľom distribuovali časopis Asbjørna Klostera „Menneskevennen“ (Priateľ človeka). Zaujímali sa však aj o prírodu, etnografiu, miestne tradície a kultúru. Zotrvali tri dni, pričom urobili aj niekoľko fotografií miestnych obyvateľov a okolia, čo sú pravdepodobne prvé fotografie spravené v Geirangeri. Kvakerov najviac zaujal vodopád „Sedem sestier“, pričom sa vo svojom denníku vôbec nezmienili o fjorde samotnom či o farmách rozosiatych na jeho strmých úbočiach.
Miestni nimi takmer pohŕdali, nevideli v nich žiadny osoh. Chodili po okolí a rozprávali jazykom (anglicky), ktorému oni nerozumeli. Napriek tomu sa s nimi pekne rozlúčili. Večer pred vyplávaním škunera „Nereid“ sa k nemu priblížilo niekoľko veslíc s asi 60 miestnymi obyvateľmi spievajúcimi nórske piesne. Z vďaky britskí návštevníci pozvali na svoju palubu niekoľkých mladých ľudí z osadenstva veslíc.
Prvá skutočne výletná loď dorazila k brehom Nórska niekedy v roku 1885. Bola ňou britská parná jachta „Ceylon“. Zakotvila v Bergene a v Molde, do Geirangeru sa pravdepodobne dostala až o pár rokov neskôr. Potom však priplúvala už pravidelne, každé 2 týždne počas sezóny, až do roku 1907. Z jej útrob sa na miestne mólo, postavené v roku 1887, vyrojilo v priemere 200 cestujúcich. Títo samozrejme potrebovali odvoz a ubytovanie.
Prvou možnosťou jednoduchého ubytovania v Geirangeri bola stodola Martinusa K. Meroka z roku 1869, ktorá sa neskôr zmenila na „Merok’s Hotel“ a ešte neskôr na hotel Union, ktorý víta návštevníkov dodnes. Dopyt po ubytovaní dramaticky vzrástol v roku 1880, kedy do dediny dorazila prvá skupina 50 robotníkov budujúcich cestné spojenie. Ich počet postupne vzrástol na 300. To podnietilo ďalšiu výstavbu. 18. júla 1890 zavítal do Geirangeru nemecký cisár Vilhelm II. Jeho flotila pozostávala z troch parníkov a bola to prvá návšteva takto významného panovníka v obci.
Počas desiatich rokov vyrástlo v donedávna zabudnutej, k turistom skeptickej dedinke, päť hotelov. To navždy zmenilo jej osud a turizmus sa stal živobytím väčšiny jej obyvateľov.
Prečítajte si naše BUBO blogy o Nórsku:
- Oslo - čo vidieť v hlavnom meste Nórska
- Bergen - najnórskejšie mesto sveta
- Kristiansand - najjužnejšie nórske mesto
- Pyramiden – ruské mesto duchov
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - Nórsko
- Ostrovy, kde je zakázané zomrieť aj sa narodiť
- Stalheim hotel s krásnym výhľadom
- Počasie v Oslo si človek nevyberie
- Bryggen, Bergen
- Stavanger - sídlo norského ropného priemyslu
- Štvrť Aker Brygge, Oslo
- Andalsnes, Norsko
- Lillehammer, skokanské mostíky
- Orlia cesta ku Geirangeru
- Trollia cesta - Trollstigen
- Kazateľnica, Lysefjord
- Galdhopiggen - tipy na výstup
- Geiranger, vyhliadková plavba
- Najkrajšie mesto Nórska
- Cesta trolov
- Maloy, najkrajšia pláž Nórska
- Laponsko v Nórsku
- Najkrajšie ostrovy Nórska
- Nordkapp - vstupné a tipy
- Geiranger - najkrajšie výhľady