Podmorské Mesto Kekova

Turecko v sebe skýva mnoho tajomných a mysterióznych miest, medzi ktoré sa bez pochýb radí aj podmorské mesto Dolichiste, dnes známe ako Kekova.

Prvotný názov dostalo mesto od usadlých Lýkijcov/Lýcíjcov a druhotný názov zdedilo od ostrova Kekova, ktorý sa nachádza nad podmorským mestom.

Dolichiste sa preslávilo vďaka jeho funkciám ako uzol na starovekej stredomorskej obchodnej ceste medzi Andriou (prístavom mesta Myra), Simenou, Teimioussou a Aperlae. Strážená trasa medzi ostrovom Kekova a pevninou podporila rozmach námorníckej kultúry a obchodníctva, ktoré motivovali starovekých Grékov využívať mesto ako svoju základňu.

Archeologické pozostatky, ktoré boli objavené a následne datované naznačujú ľudskú aktivitu v meste od archaického až po byzantské obdobie. Bohužiaľ ako to často chodí v Anatolskom regióne, mesto bolo časom ponorené vďaka tektonickej aktivite počas neskorého holocénu. Tomuto drastickému posunu sa nieto čudovať, kedže sa usadlosť nachádzala medzi helénskym oblúkom (Priekopa Pilny-Stabo), a zlomovou zónou známou ako Fethiye Burdur (cyperský oblúk a africko-arabská subdukčná zóna), čo viedlo k nespočetným a frekvetným zemetraseniam, cunami a v konečnom dôsledku aj vertikálnemu posunu.

Čo z mesta ale reálne ostalo a prečo sa oplatí si spraviť výlet k tejto Pamfýlskej záhade? Nad hladinou nádherného azúrového mora sa mramorové a kamenné pozostatky Dolichiste blyštia v podobe, budov, vodných kanálov, potrubí, schodísk a sarkofágov. Keď si ale nasadíte šnorchel alebo potápačský výstroj, viete nazrieť do omnoho zachovalejšej časti mesta. Po ponorení viete uzrieť aj mohutné základy stavieb, schodiská vytesané do skál, dlhočizné vytesané vodné toky či amfory a terakotové nádoby všakovakej veľkosti z obdobia piateho až siedmeho storočia.

Potápanie dodá tejto záhade - ktorú ročne zazrie drobné percento turistov - ešte väčší pomp a mysticizmus. Nasadíte si všetko potrebné a pod hladinou číro čistého mora budete mať pocit prvotných bádateľov, medzi ktorých patrili Filip August III. (r. 1191) či Maria Sanuta (r. 1300).

Archeológovia, ktorí sa mestom zaoberali a stále zaoberajú, sa v konečnom dôsledku zhodli, že mesto občania opustili medzi siedmym a ôsmym storočím pred naším letopočtom. Aj keď sa v okolí odhalili pozostatky z byzantského obdobia, žiadne z nich nepochádzali zo stredoveku - vďaka tomu odborníci vybrali práve toto storočie ako deň D.

Koncom 20. storočia sa turecká vláda rozhodla zaradiť mesto ako aj okolitú prírodu do kategórie chránených kultúrnych a prírodných pamiatok, vďaka čomu sa miesto dostalo na radar domácim ako aj turistom.

Návštevu mesta odporúčam skombinovať so starovekým mestom Myra: Skalné Hrobky a Kostolom svätého Mikuláša v Demre. Tento zážitok je naozaj jeden z tých nezabudnuteľných, vydajte sa už budúci rok aj vy prebádať zabudnuté mesto pod stredozemným morom na našom zájazde Turecka.