Príbeh Budhu

Ako pri väčšine svetových náboženstiev, aj budhizmus je spojený s príbehmi. Ten najdôležitejší, sa viaže k chlapcovi menom Siddhártha Gautama, ktorý sa narodil do kráľovskej rodiny v Lumbini, v 6. storočí pred naším letopočtom. Kráľovskému páru sa nedarilo splodiť dieťa. Jedného dňa sa však kráľovnej prisnilo o slonovi, ktorý z nebies zletel do jej brucha. Na ďalší deň zašla za astrológom, ktorý jej oznámil, že ide o znamenie, že čaká syna. Krátko na to sa predpoveď astrológa naplnila – kráľovná čakala syna.

Krátko po pôrode kráľovná zomrela, dieťa teda vychovával otec. Keď bol Siddhártha ešte dieťa, kráľovi jeden mudrc predpovedal, že keď chlapec uvidí utrpenie, chudobu a smrť, opustí svoju rodinu a kráľovstvo. Otec sa o malého kráľoviča bál a rozhodol sa ho vychovať za bránami kráľovstva. Siddhártha tak celé detstvo strávil v bubline kráľovskej rodiny – v prepychu, bohatstve a hojnosti. Myslel si, že všetci ľudia na svete žijú ako on – v zdraví, bohatstve a pohodlí. Keď dospel, oženil sa a narodil sa mu syn. Siddhárthov otec sa domnieval, že po založení rodiny jeho syn neopustí pohodlie paláca. 

Jedného dňa Siddhártha pri jednej z prechádzok stretol starého muža. Zarazilo ho to, nikdy starých ľudí nevidel. O niekoľko dní neskôr opäť išiel na vychádzku, kde stretol plačúceho človeka. "Čo sa mu stalo?" pýta sa Siddhártha. Ten človek je chorý a plače od utrpenia, odpovedali ľudia. Siddhártha tomu nerozumel, nikdy predtým sa s chorobou a utrpením nestretol. Pri jednej z ďalších vychádzok stretol ľudí, ktorí niesli telo človeka zabaleného v plachte. Čo sa stalo, pýtal sa zhrozene Siddhártha. Je to človek, ktorý čoskoro zomrie.

My všetci jedného dňa zomrieme, vysvetlili mu ľudia. Siddhártha upadol do veľkého smútku. Ako sa má človek vyrovnať so smútkom, utrpením, chorobou, či smrťou? Po pár dňoch Siddhártha stretol človeka bez vlasov, oblečeného v plachte. Kto je ten človek, pýtal sa svojho radcu? Je to mních. Vzdal sa všetkého materiálneho a odišiel do prírody, aby meditoval a našiel v sebe šťastie. To Siddhárthu zarazilo. Niekoľko týždňov premýšľal, až sa rozhodol. Chce nájsť skutočnú pravdu a šťastie, preto musí opustiť domov a všetko materiálne a odísť do sveta. Ako sa rozhodol, tak aj učinil.

Vydal sa do sveta, kráľovské oblečenie vymenil za kus oranžovej látky, ostrihal si vlasy. Chodil po svete a hľadal mudrcov, mníchov a učiteľov, aby zistil odpoveď na otázku: aká je cesta ku šťastiu vo svete plnom utrpenia? Siddhártha putoval dlho, stretol mnoho ľudí, chudobných, bohatých, múdrych i obyčajných, chorých i zdravých. Nikto mu však nedal odpoveď, s ktorou by bol spokojný. Jedného dňa došiel k obrovskému opustenému figovníku (neskôr Bódhi, štát Bihar).

Sadol si pod starý a mohutný strom, zatvoril oči a ponoril sa do svojho vlastného vnútra. Pod týmto stromom strávil 49 dní (niektoré zdroje uvádzajú až 7 rokov). Strom ho chránil pred výkyvmi počasia, pred slnkom počas horúcich dní, dával mu živiny skrz listy a korienky. V 49 deň meditácie Siddhártha vo svojom vnútri našiel odpovede na svoje otázky – dosiahol osvietenie “nirvánu”. Po dosiahnutí osvietenia Budha prišiel na to, čo je zmyslom života, ako dosiahnuť v živote šťastie a vyslobodiť sa neustáleho kolobehu utrpenia, života a smrti – samsáry. 

Keď našiel čo hľadal, rozhodol sa, že nadobudnutú múdrosť chce odovzdať ďalším ľuďom. Najprv odcestoval do Sarnáthu, kde prvý krát odovzdal svoje učenie. Siddhártha Gautama mal v tomto čase 35 rokov a od tohto momentu ho začali ľudia volať Budha – ten osvietený, prebudený. Postupne sa k budhovmu učeniu začalo pridávať množstvo ľudí, vrátane jeho rodiny. Budha strávil celý svoj život putovaním a učením – odovzdávaním nadobudnutej múdrosti. V deň svojich 80. narodenín Budha umiera vedomou smrťou, v meste Kushinagar.

V súčasnosti je budhizmus jedným z najrozšírenejších náboženstiev vo svete a má niekoľko vetiev. Mnohí ho vnímajú nie ako náboženstvo, ale filozofický smer. Budhizmus vyznáva cez 500 miliónov ľudí, hlavne v Číne, Bhutáne, Japonsku, Kambodži, Laose, Mongolsku, Mjanmarsku, na Srí Lanke, v Kórei, Thajsku, Tibete a Vietname.