Čakajte prosím...

Dopíjali sme posledné čaje a kávy. Autobus v Reykjahlide bol pripravený a čoskoro sme mali vyrážať na skoro 500 km prechod islandskou tundrou. Po hodine mesto Akureyri, jeho skvostná botanická záhrada a rybárske domčeky všetkých škandinávskych farieb. Fantastická skupina, ktorú tvorili veľmi výnimoční ľudkovia. Špekuloval som, ako im ešte spestriť program. Šofér odbočil na vedľajšiu cestu. Mnohí spali. Trošku to po islandských cestách hrkotá. Vybrali sme menšiu zachádzku okolo jedného menej preskúmaného fjordu. Začiatok dopadol úplne skvelo. Vysoké útesy a nepatrná cesta dolu na čiernu pláž. Zostupovali sme po jednom. Zrazu niekoho napadlo spraviť Bubo fotku do súťaže, ktorú som vyhlásil na zájazde. "Poskladať slovo Bubo z prírodného materiálu, alebo odpadkov a vyfotiť sa s ním." Pretože my Bubáci sme prírodne založení a pomáhame prírodu chrániť. Pomáhali nám  čajky, lietajúce naokolo. Museli sme konať rýchlo a z malého ostrovčeka sa prebrodiť na breh, lebo začínal príliv. Obchádzka stála za to. Videli sme množstvo tuleňov vyvaľujúcich sa lenivo na plážach. Kiež by sme mohli aj my..

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Island