Rozprávka z rajskej Srí Lanky

Kde bolo, tam bolo, bolo to veľmi dávno , keď ešte človek rozumel reči zvierat, žil jeden chlap v susedstve so slonom. Spoločne si dobre nažívali a zdieľái svoj život. Slon pomáhal mužovi káčat strome, zbierať ovocie a stavať si príbytok. Boli dobrými priateľmi . Slon dokonca dovolil mužovi voziť sa na svojom chrbte. Muž kŕmil slona ryžou, ktorú vypestoval na svojich políčkach a dovolil mu zohriať sa pri ohnisku. Sedávali spolu pri ohni a slon rozprával mužovi množstvo príbehov z džungle. Zo všetkých zvierat, ktoré žili v džungli iba muž ako jediné stvorenie zažíval pocity hanby. Uvedomoval si svoju nahotu a údy si zakrýval banánovými listami aby sa nehanbil pod zvedavými pohľadmi ostatných zvierat džungle. Jedného dňa sa vybral slon k vodopádu pri rieke. Bolo to tajné miesto, kde sa muž chodieval kúpať. Zbadal siluetu muža v divokej vode vodopádu. Podišiel bližšie a zrazu videl muža iného ako zvyčajne. Bez listov, nahého. "Dobré ráno sused" zakričal na kupujúceho sa muža. Muž sa prestal umývať a zahanbene pozeral na svojho kamaráta na brehu. "Dobré ráno" Slon zbadal mužovi nahotu a obaja stíchli, slon si uvedomil že by mal niečo povedať, začať konverzáciu a tak sa spýtal nahého muža: " priateľ môj, ako cez to môžeš dýchať?" Muž nevedel čo má povedať, zahanbene vyskočil z rieky a utekal cez les. Prestal sa so slonom rozprávať a slon nevedel prečo. Od tej doby, ľudia nerozumejú slonom, žijú opustení na okraji džungle a osamotení jedia svoju ryžu.