Runy a runové kamene v Škandinávii

Pri našom putovaní Švédskom, najmä v Lunde, Uppsale a Štokholme, sa stretávame s pozoruhodnými monolitickými kameňmi s rytinami, známymi ako runové kamene. O čo ide? Na čo vlastne runy slúžili a na čo slúžia dnes?

O presnom pôvode rún, ktoré používali germánske kmene v severnej Európe v prvom tisícročí nášho letopočtu, sa dodnes vedú diskusie. Podľa jednej z hypotéz ide o znaky, ktoré pravdepodobne pochádzajú z etruského a gréckeho písma. Najstaršie runové nápisy pochádzajú približne z roku 150 nášho letopočtu. Runová abeceda bola v súvislosti s prijatím kresťanstva v strednej Európe v roku 750 z veľkej časti nahradená latinkou. V Škandinávii sa tak stalo okolo roku 1100, avšak na švédskom vidieku sa runová abeceda používala na špeciálne účely, ako napríklad na výzdobu, až do začiatku 20. storočia.

Vikingské runy však neboli určené na každodenné používanie. História Severanov sa rozprávala ústne a runy sa používali len na zaznamenávanie dôležitých momentov. Dôležitých, pretože podľa severanov sa runám pripisuje božský pôvod. Staré severské ságy hovoria, že najvyšší boh Odin sa rozhodol obetovať, aby dosiahol vyššie poznanie. Podľa epickej básne Runatál visel Odin, prepichnutý kopijou, deväť dní a deväť nocí dole hlavou na posvätnom strome Yggdrasil, nejedol, nepil, len hľadel do tmy, až napokon pochopil tajomstvo rún, o ktoré sa potom podelil s elfmi, obrami aj ľuďmi.

Runová abeceda, známa aj ako futhark, sa používala nielen na písanie textov, ale najmä na magické účely, ako napríklad na veštenie či tvorbu talizmanov. Pri tomto rituálnom použití bývali rytiny zvýraznené červenou krvou samotného pisára. Vo všeobecnosti bývali vytesané do kameňa, ale aj kostí, rohoviny, dreva či bežnejších predmetov. Obchodníci si runovým písmom zaznamenávali predaj tovaru, bojovníci si nimi zdobili zbrane a verili, že takto budú v boji silnejší. Runami sa zaznamenávali aj udalosti týkajúce sa budovania miest, vlastníctvo, zámorské plavby a objavy, rodinné vzťahy, správy o spoločenskom stave či dokonca o kráse žien. Hoci dnes dokážeme runové znaky rozlúštiť, význam niektorých textov zostáva nejasný.

Najznámejšími runami, s ktorými sa stretávame dodnes, sú napríklad runy v logu Bluetooth (písmeno ᚼ, Hagall, a písmeno ᛒ, Bjarkan, iniciály dánsko-nórskeho kráľa Haralda Modrozubého). Menej slávnou sa stala runa Sowilo, vyzerajúca ako blesk, ktorú si prvilastnili a zneužili nacistické jednotky SS. Dnes sa špekuluje aj o tom, či runa Eihwaz v tvare obráteného písmena Z nebola inšipiráciou pre "logo" ruskej invázie na Ukrajinu. Jej významom je totiž obrana, odvrátenie a víťazstvo. Teórií je však viacero a toto je tá menej pravdepodobná z nich.