Sámske nástroje

Šamanistické bubny

Sámovia sa v minulosti venovali rôznym šamanistickým a spirituálnym aktivitám. Noaidi (šaman) bol prostredníkom medzi viditeľným a neviditeľným svetom. Bubón (goavddis) bol sprievodcom a mapou. Zvuk tohto nástroja priviedol šamana do tranzu, v ktorom sa ponorili cez dvojité jazero a týmto spôsobom našiel cestu na druhý svet. Pre noaidis (šamanov) bol bubón akousi svätou knihou, do ktorej sa ponorili, aby našli odpovede.

Takmer všetky sámské bubny zničili luteránski pastori. Bohužiaľ sa zachovalo len okolo 70 takýchto bubnov. Väčšina zachovaných bubnov pochádza z Laponska, Åsele a Luleå. Bubny boli neskôr zaradené do zbierok národného múzea. Je známe, že v oblasti Kemi Lappmark sa zachovali iba dva rámové bubny. Sú väčšie ako ostatné známe sámske bubny. Tieto bubny zobrazujú rozdelenie na vyššiu úroveň, viditeľný svet a podsvetie. Medzi týmito úrovňami je zreteľná medzera na prechod, ktorá hladko spája svety. Na výstave je vystavený originálny bubon od Kemiho Lappmarka, ktorý Nordiska Museet v Štokholme odovzdal sámskému múzeu Siida.

Sámske remeslá - duodji

Duodji je jazykom konania väzby na domov a rodičov, ktorí sa venovali učeniu duodji. Je to vytváranie rôznych vyrobkov, predmetov a ozdôb, ktoré sámovia vo svojej kultúre využívajú. Duodji odráža dôležitosť rodiny v živote jednotlivca. Duodji nie je len technická remeselná výroba alebo len predmety. Zahŕňa to znalosť okolitého prírodného prostredia a materiálov, ktoré používate. Duodji tiež odráža sámské zvyky a sociálne vzťahy.

Tradičný sámsky spôsob výchovy detí spočíva v približovaní sa k hodnotám nepriamo, cez skúsenosť. Deťom sa priamo nehovorí, čo sa od nich očakáva, že budú ovládať. Rodičia ich učia zručnostiam pri každodenných prácach, sedení pri ohni alebo pozeraní televízie. Deťom je dovolené zvoliť si vlastnú cestu a dokonca aj robiť chyby, čo ich učí používať svoj úsudok a predstavivosť. Deti sa musia naučiť zvládať rôzne situácie a rôzne typy ľudí. Tradície sú formované zmenami v minulosti. Tradičné vedomosti si ľudia nosia vždy so sebou z generácie na generáciu a pre budúcnosť je absorbovanie vonkajších vplyvov znakom živej kultúry, nie rozporom s tradíciou.