Fórum

20 príspevkov

19

04:14

dec

2013

Tancujuce tucniaky

Tancujuce tucniaky

Noc, slnko a party na piatom poschodi paluby nasej lode. Neda sa spat, noc trva hodinu a tak tancujeme. Dancing queen od Abba sa na Antarktide vola Dancing pinguin. Nasa Cesko-Slovenska skupina na tucniaci tanec roztancovala celu palubu. Sef vypravy Jan Bryde spieva a robi show. Vodka a varene vino tecie prudom. Je to narocna expedicia. Rano vstavame o siestej rano a robime okruzne plavby na zodiakoch po kanaloch a prielivoch medzi ladovcami. Pred nami obrovska ladova kryha a na nej 26 tulenov. Mame to nafotene, je to pecka na zaver nasej cesty. Eva zbadala opat 5 velryb, bezim ku kapitanovi a hlasom to na velitelsom mostiku. Cela lod je na nohach, oslavujeme. Posledne vylodenie a nasa skupina sa rozhodla, ze to musi byt extra. Obliekli sme si zupany a nastupili sme na zodiak ako tucniaci albini. Cela posadka a ludia na palube si fotili nas a uplne zabudli na vsetko okolo. Je krasne cestovat a poznat kultury a ine narody. S kazdym na lodi z posadky sme kamosi. Sef kuchar je Indonezan. Ja som bol v Indonezii fakt vela kraat e kecame o ludoch, zvykoch, kuchyni, rozdieloch a preto mame najlepsie ryby na tanieri a cokolvek si zmyslime, kuchari skacu okoo nasej skupiny. Myrta z nasej partie vbarila s Ramseyom, 7 krat vyhrala sutaz o najlepsiu kucharku a debatujueme o dorbotach v kuchyni sefkuchara. sef ubyotovania a starostlivosti o klientov je Turek, tam som spoznal Evu, moju manzelku, ktora je tu so mnou a rozpravam mu zazirtky z nasej cety a on mne o futbale. Obaja milujeme Drogbu. Sef obsluhy je Grek a to je fakt tipek. Miko, POliak je najvacsi odornik na velryby a tucniaky. Bol s Lubosom, nasim sefom na severnom pole v july. Hovori, ze Lubos je smart guide. Peter je hviezda nemeckeych televiznych stanicm odbornik na Antarktidu. Dimitriuj, Rus vie fakt vseko, nie je otazkla o Antarktide, na ktoru nevie odpovedat. On nam ukazal tych 26 tulenov, proste pozna zatoku a kryhy, kde sa zdrzuju. Toto je hviedzny tim. A Jan Bryde to cele manazuje. Toto je raj, cesta prekrocila nase ocakavania o 100 percent. Za 17 dni mam jednoznacne najviac fdotografii, vyse 2500. A to mazem nevydarene. Dakujem tymto Dusanovi Valovicovi,fotografovi, ktory mi odporucil Canon 5D + 400 stovku objektiv, proste dokonale spojenie. Uz teraz sa tesim prezentaciu- na ciernobiele fotografie kontra farebne. Obe su uzasne. O chvilu Drakeov prieliv. Idem hodinu behat, vecera bola dokonala

17

17:53

dec

2013

Antarktida je naozaj raj

Antarktida je naozaj raj

Je nadherne popoludnie, prave sme doobedovali na otovrenej palube, okolo nas ladovce a zasnezene kopce, tulen na kryhe a tucniaci skacuci do hladkej vody ako zrkadlo. Uz nefotime tuto nadheru, kazdy z nas ma urcite dvetisic fotografii, uz si to len vychutnavame. Prve dni na juznych Shetlandskych ostrovoch boli veterne a hmliste, padal sneh a vonku bola zima. Potom sa vycasilo, mame opalene tvare, kupeme sa v mori s tucniakmi, vylodujeme sa na zaujimavych miestach, vedeckych zakladnach a v prirode medzi obrovskymi ladovcami. Dnes rano nas o piatej rano zobudil kapitan so slovami: na pravoboku je devat kosatiek. Predstavenie trvalo hodinu, rodicia ucili lovit mladata. Precestoval som svet krizom krazom, ale musim povedat, ze Antarktida ma dostala. Toto je ozajstny raj. Ladove kralovstvo je uzasne. Svojimi sceneriami, zivotom, pokojom. Na lodi sa o nas staraju neuveritelne dobre. Obrovske luxusne kajuty, strava 3 krat denne + desiata, olovrant a druha vecera o pol noci, kazdy den odborne prednasky, vylodovanie zodiakmi, fitko poobede a klavir po veceri. Toto je najluxusnejsie dobrobdruzstvo ake som kedy zazil.

23

22:33

jan

2012

Preco ist na Antarktidu s BUBO

Preco ist na Antarktidu s BUBO

Preco ist na Antarktidu s BUBO Vacsina Slovakov ak si vyberie za svoju dovolenku ostrov tak je to Kreta, Rodos, Mallorca, zopar leti na Bali, Tahiti. My sme sa rozhodli stravit cast dovolenky na inych ostrovoch v Juznom mori. Na juznych Shetlandskych ostrovoch. Kde to je? Nachadzaju sa juzne od 60 rovnobezky a teda politicky patria k Antarktide. Je to pas dlhy cca 450 km strmych zaladnenych vrchov. Az na jednu vynimku. Ostrov Deception, leziaci od Antarktidy necelych 100km tvori zaliata kaldera sopky. Ked vchadzame dovnutra kapitan pusti Johana Sebastiana Bacha a my sa razom z burlivych vod Bransfieldovho prieplavu dostavame do “pristavu¨ Ziaden sneh, zda sa mi, ze sme o stovky kilometrov severnejsie – teda blizsie k rovniku. To preto lebo ostrov je stale cinnou sopkou. Vylodime sa a slapeme k parazitickemu krateru. Pripadame si ako na Mesiaci. Vyprahla krajina, prach, pustatina. Opakujeme Amstrongovu vetu ¨je to maly krocik ale velky pre ludstvo¨a nahravame recesisticky mesacny klip na Facebook pre fanusikov BUBO. Ostrov ma neslavne znamu velrybarsku historiu. Sem sa pred a po love ukryvali lovci. Na plazach najdete miesta kde je horuca voda ak si ju nezmiesate s tou antarktickou tak sa obarite. Vacsina turistov sa preto kupe tu. My sme zvolili hned prvy den priamejsi variant, ziadne podvadzanie a kupali sme sa medzi ladovymi kryhami /ale zabezpecene a nikto neochorel – kto umi ten umi/… Na dalsom ostrove /chceme sa zastavit tam kde nestoja ini/ najdeme stroskotanu drevenu velrybarsku lodicku. Je neuveritelne aka mala lod. Mala lod a velka odvaha. Lovec velryb to bolo vzdy drsne zamestnanie. V 19 storoci tu boli skoro vsetky tulene a veeryby vykynozene (to sa dozvedam neskor v uzasnom muzeu Antarktidy v Usuhai). Vyslapeme na 100 metrov vysoky kopec v tvare prsnikov /uz sme dlho na mori a dnes sa mi zdalo, ze som videl morsku pannu/ a kedze dany kopec nema nazov, pomenovavame ho “BUBO hil” , pokrstili sme ho snehom a zaspievali slovensku hymnu. 100 rokov od dosiahnutia Juzneho polu a 100 metrovy kopec- to ide k sebe. Sedime tu a pozerame okolo. Citim sa ako vo vyske 7000 metrov v Himalajach, tak to tu teda vyzera. Vsade naokolo ostre stity pokryte hrubym ladovcom, no najvacsia nadhera aku si len viete predstavit. Pod sebou pozorujeme hrat sa 3 velryby Vraskavca dlhoplutveho. Matka ma asi 16 metrov a dve mladatka tak 8 a 10 metrove. Matka pokojne plava ale tie male okolo nej kruzia a kazdu chvilu vidime ich plutvy /velkosti auta/ svihnut vzduchom, ponoria sa na chvilku, tak neohrabane nakrivo a potom vyfuknu spolocne mnozstvo vody. Kvapocky akokeby sa prilepili vo vzduchu a tak sa to dobre foti. Vsetky odtiene bielej a modrej. Slnko pripeka a aj ked je nula citime sa velmi fajn. Sme hore na kopci a velryby su dole v zalive, teraz sa ich dotkut nemozeme, ale aj tak je to uzasny zazitok. Vraj nadherne spievaju. Toto je iny druh nez sme videli vcera. Aj na Shetlandoch mame najkrajsie pocasie na svete, take ake dokaze byt iba v horach, take ked ziaru slnka zvyraznuje odraz od belostneho sbehu. Apropos sneh, ten je tu uzasne biely, najbelsi aky som kedy videl. Tak takto nejako vyzeral sneh pred priemyslovou revoluciou v Europe. Dalsia argentinska baza a opat na tom najkrajsom ostrove Ostrove Polmesiaca a opat zatvorena. Argentina s Chile bojuju aj tu na Antarktide. Kedysi sem posielali zeny aby tu na Shetlandoch porodili svoje deti a to mal byt dokaz ze Juzne Shetlandy a Antarktida patria pravom prave im. To bolo este pred rokom 1959 pred podpisanim Antarktickej dohody (do platnosti vstupila v roku 1961). Rodit na Antarktide to teda nie je bohvie co. Moje hodinky sa automaticky nastavuju podla GPS a teraz mi ukazuju Chilsky cas. Niekedy dokonca este uplne iny. Aky cas maju vlastne ukazovat? Hmm. A co keby sa niekomu nieco na expedicii stalo? Na lodi mame lekara / je z Jerevanu a teda samozrejme nas najlepsi kamos – po tom ako sme si pripili hruskovicou a slivovicou a kecamee porusky/, v cene nasho poistenia je sice odvoz vrtulnikom, no v praxi je to horsie. Rozpraval som sa s lekarkou na Americkej zakladni. Susy hovorila ze ked maju problem zavolaju lod z Punta Arenas a ta je tu za 3 dni a za dalsie tri dni su spat v Punta Arenas. Odlet z Antarktidy mozu zabezpecit Briti, s ktorymi spolupracuju a to na Juzne Shetlandy na ostrov King George island, kde je letisko no a ak boh da a bude dobre pocasie moze sa letiet. Musi byt vsak dobre pocasie, nefukat a to je tu velky problem. Nie kazdy ma take stastie ako my, ze ma tolko dni bezvetrie. Antarktida teda ostava expediciou aj nadalej. Nie je to vsak expedicia iba pre zopar dobrodruhou, ale je to aj pre Vas! Za tie roky co BUBO Antarktidu realizuje sme vychytali chybicky a uz vieme urobit ten rozdiel medzi zlou cestou, kedy budete na lodi iba 4 dni grcat a omrznu Vam prsty a medzi tou najuzasnejsou cestou vasho zivota. Prave sme zakotvili v Beeglovom kanali. Kazdy z nas dostal diplom o pokoreni Drakovho prieplavu a o tom, ze jeho noha spocinula na kontinente Antarktida. Rozluckova vecera, posledny Malbec a rano sa vylodujeme v Ohnovej zemi a odlietame do civilizacie. Popozajtra nas mate na BUBO Bale. A uz sme doma – tento prispevok cez satelit evidentne nepresiel a tak ho uplodujem dodatocne. V Buenos Aires sme sa este steaku prejedli a okrem vinka z Mendozy sme si pripili aj bielym cognacom Antarctica od Godetu – aj toto je unikatny zazitok a to som si pre mojich spolucestovatelov nemohol nechat ujst. Na dalsi den sme mali premietanie na festivale a Rasto dokoncil cez noc kratky filmik a bolo fajn. Na premietani zrejme bolo citit to nase nadsenie, alebo to bolo naozaj dobre, lebo taky dlhy potlesk som este nezazil. Antarktida si ho rozhodne zasluzi. Na zaklade nasich predchadzajucich vyprav sme zrealizovali tuto a ja musim konstatovat ze vsetci do jedneho sme nadseni. Antarktida je prekvapenie a ja Vam ho odporucam! Ako pisem treba vediet zopar veci aby to nedopadlo zle – predsa len moze to byt drsne a robit chyby na tejto rovnobezke sa neodporuca. Ked pojdete s BUBO dozviete sa tych 10 „drobnosti“ a Vas servis bude dobry (aj tu sa da slapnut poriadne vedla). O par rokov sa z Antarktidy stane destinacia plna turistov – nie nekecam, uz teraz tu plavaju aj velke turisticke lode – a to caro sa strati, to je na 100% a je to iba otazkou casu. To vsak nie je Antarktida o ktorej pisem- to nadsenie garantujem iba za podmienok ktore pisem. Teraz este budete v uzasnej neporusenej prirode samy, teraz este ano. A ceny sa nebojte. Antarktida s BUBO je za dobru cenu, nikto z vypravy nebol velkym milionarom, boli sme vsetci ludia, ktori si splnili velky sen. BUBO je od roku 2009 najvacsim predajcom ciest na Antarktidu a tak mame lepsie ceny resp za rovnaku cenu lepsi servis. Ucastnici tejto cesty suhlasili ze Vam mozeme dat ich telefonne cisla a Vy im mozete zavolat. Tento prispevok bol napisany po navrate domov.

17

09:44

jan

2012

Antarktida, den treti

Antarktida, den treti

“Hladaju sa muzi na hazardnu cestu. Mala vyplata, hrozna zima, dlhe mesiace v kompletnej tme, neustale nebezpecenstvo, bezpecny navrat neisty. Uznanie a slava v pripade uspechu.” Tento inzerat napisal sir Ernest Sheckleton, ktory chcel juzny pol dosiahnut ako prvy a obetoval tomuto snu vsetko. Nepodarilo sa, no prezil a stala sa z neho doslova celebrita a modna ikona. Prave dnes /presne pred 100 rokmi/ je den kedy po stopach Sheckletona dorazil na tento magicky bod dalsi brit, kapitan Scott. Prave dnes po dlhych mesiacoch odriekania a utrpenia sa Scott dozvedel, ze nie je prvy. Sme na britskej antarktickej baze v Port Lockroy, vsade lad a tucniaky a nad tym hrdo vlaje britska zastava a my si ste vyrocie pripominame na tom najprihodnejsom mieste. Po baze chodim rozkrocmo a zda sa mi, ze ta je postavena na pontonoch, ktore sa hybu v priboji. Je to vsak iba moj pocit, baze je solidna a moja tucniacia chodza je sposobena dlhsim pobytom na lodi. Pritom po opusteni Drakovho prieplavu uz vlny neboli, more je hladke ako zrkadlo a ani jeden pasazier nema morsku chorobu. A to po prvom nadhernom dni prislo antarkticke pocasie ako ma byt. Prsi, fuka, snezi, fotim vsetky farby sedi. Ale aj toto je magicke, ved takto to vacsinu casu v Antarktide vyzera. Kazda plavba na Antarktidu je ina s inymi zastaveniami, my za cely cas nestretavame ani jednu lod a najhorsie pocasie travime na bazach USA a Argentiny. Kazdy den mame dve vylodenia a zdolame zopar kopcekov a pochopime zivotny cyklus tucniakov, tulenov a vlastne celej Antarktidy. A zrazu rano o siedmej ako kazdy den pridem hlasit budicek na kapitansky mostik a pred sebou vidim modru oblohu velkosti 2 eurovej mince. Fukajte Bubaci hlasim do mikrofonu, mame sancu… O hodinu je obloha modra ako kravaty politikov z SDKU a odvtedy nam bez prestania svieti slnko. Sme dobra partia. Uz som to necakal a v tom nadseni som sa opat spalil. To vsak az neskor. Najprv opat vysadame na Antarktickej pevnine. Na ladovce som sa bol pozriet v Alpach, v Norsku, na Novom Zelande, na Aljaske... Toto co vidime je vsak o uroven vyssie. Uzasne bielomodre ladovce, rozsiahle, nedozerne, kompaktne a hrozive s obrovskymi serakmi ktore sa roztvaraju s ohromym hlukom, ktory nas vzdy mikne. Obrovske kusy ladu sa odtrhavaju a plavaju vsade okolo. Mensie kusy, este mensie, ladove povlaky na hladine. Nas Zodiak niekedy v lade uviazne, lad sa dostane pod cln a dalsi pohyb nie je mozny. Vrtula clnu sa zasekava, predok nabura a zastavi - zasekne cln. Na fotenie je to vsak uzasne a teraz vam dam este jednu radu – ked pojdete do Antarktidy, tak si zoberte 3x tolko kariet nez si myslite, ze nafotite. Vsetci sme na tom totizto rovnako. Nadhera, ktoru viem prirovnat iba k Sahare, kde su rovnake utvary a pritom vzdy ine a uchvatne a krajsie nez vytvori akykolvek umelec. Panenska cistota. Na malych clnoch brazdime velku prirodu a sklaname pred nou nase windstoperove capice. Teraz prechadzame cez zatoku Paradise a mierime pomedzi vsadepritomne kryhy az na jej koniec. Fotime ladovce a cierne skaly, ktore sa na urcitom mieste ladovca zbavili a ta biela s ciernou posobia v antarktickom slnku magicky. Nadhera, prirodny raj. Fotime z 5 metroveho clna, ked tu zrazu tmavomodru hladinu rozceri plutva. Co? Co to bolo? Vyzera to ako zralok, ale ten tu nebude. O chvilku sa to opakuje a tu ukaze svoj chrbat aj majitel plutvy. Je to cca 10 metrova velrybka. Sme tu 3 clny, ale velrybe sa zapacil zrovna ten nas. Plava k nam blizsie a vynori sa tesne pred clnom a vystrekne. Vsetci sme mokri a ja musim utierat vodu z objektivu. Toto snad nie je mozne. Velryba sa ponari a opat a opat sa vracia. Dotkneme sa jej? Je tak blizko.. a v cistuckej vode ju mame uzasne nafotenu. Ked podplavava nas cln, zda sa mi ze sa smeje. Vyskame, tesime sa, je to ten nekontrolovany osial radosti, ktory sme mavali ako 7 rocne deti pod vianocnym stromcekom a potom este v puberte ci po dobrom sluku marihuany. Blaznime sa a velrybe to je jedno a o to viac sa k nam vracia a zda sa mi, ze vyvadza s nami. A prave dnes stretavame po prvy raz velku /strednu –lebo su aj vacsie/ zaoceansku lod s 1300 pasaziermi /18x viac nez mame my/ na palube. Az sem na koniec zalivu samozrejme nemozu. Ked vsak maju dalekohlad, tak musia vidiet ze na tych troch malych clnkoch sa cosi deje..a myslim, ze ich musi porazit. Poobede sa vylodujeme na dalsom nadhernom mieste v Niko bay. Je tu uzka pieskova plaz, na ktorej akokeby obrom vypadol lad z whiskoveho pohara. Pomedzi ladove kocky /1m*1m*1m/ sa kolisaju tucniaky gentoo. Predchadzajuci den sme videli koloniu kde cca 6000 samcov sedelo na vajciach /2 vajcia/. Tu uz maju mlade, chlpatucke sede a bezbranne. Otec sa teraz strieda s matkou a raz jeden a raz druhy idu do mora pre cerstvu stravu korysov a krmia svoje zda sa mi ze neustale hladne ratolesti. Dospeli tucniaci su nadherni s oranzovymi zobakmi a ja na americkej zakladni Palmer Station na ostrove Anvers v Arthur harbour kupim Karolinke prave tychto plysovych tucniacikov. Matku krmiacu male tucniacatko. Tu postu nemaju, ta je na britskej zakladni a tato posta je najjuznejsou verejnou postou sveta. Vlastne znamky, vlastne razitka. Vsak odtial dostanete nase pozdravy. Este dve vylodenia na exotickych Shetlandskych ostrovoch a cesta cez uz dobre znamy Drakov prieplav a o chvilku sme doma – teda na festivale BUBO Bal. Pripijam si na zdravie vsetkych cestovatelov 12 rocnym kalvadosom s 1000 /tisic/ rocnym ladom. Salud! Cez satelit priamo z Antarktidy napisal pre BUBO Lubo Fellner

14

09:03

jan

2012

Najkrajší deň môjho života

Najkrajší deň môjho života

Najkrajší deň môjho života Vyznie to prehnane, ale taký silný pocit ma teraz objíma. Ten pocit poznajú horolezci a vysokohorskí turisti keď z päťtisícovky zídu späť do údolia, či maratónski bežci, kokainisti.. Myslim si ze aj vela Bubakov ked sa vratia do svojich postielok… Vase telo zaplavia drogy blazenosti. A to sa mi teraz prihodilo. Po tom ako sme vplavali do Antarctic sound /pomenovaneho podla Larsenovej lode/ je more ako zrkadlo, spim ako zabity, lod dokonca zakotvila. Nadhera. Rychle ranajky so stale cerstvym juhoamerickym ovocim a caka nas nase prve vylodenie. Este to nebude Antarkticka pevnina, ale maly ostrovcek s priemerom 1.6km. Ostrov je znamy tym ze tu 10 mesiacov stravila Nordenskjoldova vyprava /profesor z Upsaly/ pod vedenim norskeho kapitana Larsena /do skoly chodil iba v zime/. Vzduch ma 1 stupen, voda 0. Vsade plavaju ladove kryhy, male – velke - obrovske. Tvrdy kompaktny pevninsky lad ale aj morsky poreznejsi ladovec so ¨stalaktitmi¨ soli. Nasa lod vplavava do Wedelovho mora, znameho tym, ze je vacsinu roka zamrznute. Na niektorych kryhach sa povaluju Wedelove tulene, vynikajuci plavci, ktori dokazu byt pod hladinou vyse hodiny. Svojimi zubmi udrzuju v lade dieru. Starsi tulen, ktory dieru ¨neuhryzie¨ – nema dostatocne silne zuby - umiera, diera zamrzne a pod vodu sa nedostane. Tak toto je Wedelovo more, obrovske, nedostupne, moj sen… Uz Antarctic sound sa prezyva parkoviskom ladovcov a casto byva tato cesta tak zapratana tak, ze proste neprejdete. Dnes sme presli. Vonku je ako to popisat – najkrajsie na svete. Krajsie ako na jarnej lyzovacke, slnko pecie, more je tmavomodre, obloha belasa, lad tyrkysovy. Z kajuty nemozem vyzriet, lebo slnko ma oslepuje. Je to naozaj pravda? Co najrychlejsie si obliekam lyziarske nepremokave gate, dvoje hrube podkolienky, erarne gumaky, tri vrstvy na telo, rukavice, ciapku, slnecne okuliare. Vybieham na slnkom zaliatu palubu a vetrovku ponechavam v ruksaku, je neskutocne teplo, mozno je nula. Nasadame do Zodiacov a nadhernym oblukom pokojnym morom mierime a Pauletov ostrov. Uz 200 metrov od brehu vieme, ze kolonia tucniakov bude obrovska. Male ciernobiele bodky sa tiahnu po celom obvode, od pobezia az hore po svahu, pocut silne skrekotanie no a hlavne citit ten smrad. Tento smrad nas bude sprevadzat zrejme celu nasu plavbu..sice teraz ked toto pisem ho necitim, ale to preto, ze som si uz zvykol a cuch otupel. Janka opat naplo. Mna nie, ja som tak nadseny, ze nauzeu nepocitujem ani teraz. Toto je moj sen. Totalne prekonany sen. Antarktida to musi byt nudne, hovoril som si. Mal som v hlave tie uzasne vypravy co sa sem podnikli, ale zdalo sa mi, ze striedanie sneh a lad a lad a sneh musi byt monotonne a celkovo dovolenku si clovek predstavuje inak, nuda. Asi toto som si myslel, inak si to neviem vysvetlit. Potom sme vsak v BUBO zacali cesty do Antarktidy organizovat no a ludia co sa vratili neboli spokojni no nadseni. Absolutne nadseni, a tak som spozornel. Potom prvu cestu so slovenskym sprievodcom zorganizoval Jozo Zeliznak a opat nadhera a nadsenie no a to som uz iba cakal na tu pravu prilezitost. A dnes som TU! Nechapem, ze som tu az teraz. Na prvy pohlad, na prvy pocit je vsetko uplne ine nez som zazil doteraz. Toto sa neda porovnat ani s Aljaskou, ani s juznym ostrovom Noveho Zelandu ani s Islandom –toto je Antarktida = iny svet. Bezproblemove vylodenie, neuveritelne usluzna posadka nam pomaha a nenecha ani nemehlo skoncit v mrazivej vode. Nasi 5 instruktori, z toho traja biologovia specializujuci sa na Antarktidu, nam vymedzia cestu tak, aby sme co najmenej poskodili narodny park, ktorym Antarktida je, a aby sme nezaslapli novonarodeneho tucniacika, ktory je totalne zamaskovany s okolim. Ked toto neuvidite neuverite /a neucitite/, tych tucniakov je iba na tomto ostrovceku odhadujeme, 120 000 + dalsich 100 000 mladat. Rodicia tvrdo pracuju, skacu do mora a donasaju mladym cerstvu potravu a mladi su uzasne nenazrani a nenechaju rodicom vydychnut a chcu jest a jest a jest a niektore pingvinata su uz take vysoke ako ich mama, niektore tucnejsie. Nemaju na sebe ten stylovy vylesteny frak, ale smiesne chutne chlpy farby okolitych kamenov. O 40 dni sa chlkov zbavia a po prvy raz skocia do mora. Teraz mali pytaju stravu aj od cudzich a vtedy ich suseda postipe a vyzenie, ale aj mama postipe svojich nemotornych lenivcov a ja akokeby som pocul ¨lenivci hybte sa¨ Nasa lod je mala, kompaktna a tak sa na ostrove coskoro roztratime tak, ze sa citim akoby som tu bol sam. Sadnem si a pingvini kruzia okolo mna, o chvilu si ma nevsimaju a podchvilou omylom do mna narazia. Ta predpisana vzdialenost 6 metrov, ci pravidlo dat prednost tucniacikom v ceste, sa tu neda dodrzat. Adeline tucniaky /francuzsky cestovatel si ich dovolil pomednovat podla svojej manzelky – to teda mal odvahu/ nam krizuju cestu, spravaju sa ako ludia, su neuveritelne smiesne. Mohol by som tu sediet tyzden. Naozaj genialne safari –davam Vam svoje slovo – ze na tejto lodi, budete nadseni tak ako ja. Neznasam organizovanu americku turistiku a na velku luxusnu lod do Antartidy by som isiel iba s detmi do 13 rokov, alebo keby mi bolo cez 70. Inak odporucam jednoznacne toto!!! Nasadame na nase Zodiaci a vyrazame na okruznu cestu okolo ostrova a vychutnavame si tulene a tucniaky na okolitych modrych kryhach. Jedine negativum prveho vylodenia je ze som minul cely moju 8 gigovu kartu. Ta nadhera, ten pocit ma tak prevalcoval. Cakal som ze to bude dobre, ale toto je genialne. Obedujeme lososa- tuciakov nam odmietaju servirovat /ok sranda/ - argentinsky steak a jahody so slahackou, lod sa zatial presunie zopar namornych mil na severozapad. Dalsia vysadka uz nie je na ostrove ale uz priamo na Antarktide- na antarktickej pevnine. Juchuuuuuu a sme tu. Fotografujeme sa v dobyvatelskych pozach so sirokymi usmevmi, behame po plazi kde sidlia kolonie troch druhov tucniakov. Pozorujeme opalujuceho sa tulena, ked sa zrazu kryha pod nim prelomi a to hebedo zleti dole z troch metrov so slusnym rachotom. Je poobede, slnko je maksie a uzasne na fotografovanie. Nasa lod v pozadi, zodiaky, kazdy mame na dlhej plazi svoje miesto, svoje sukormie a nikde nikto. Tomuto sa hovori divocina. Tonuto sa hovori skutocna priroda bez vplyvov civilizacie. Ziadne zabrany, ziadne tabule, zvierata bez akehokolvek strachu. Tucniaciky odkusuju z ladovcov a uzivaju si to ako zmrzlinu, nemotorne sa dohompalaju k moru a potom elegantne skocia hlavicku a plavanie si doslova vychutnavaju. Teraz viem, ze z mora s rozkosou nevyskakuju iba delfiny ale robia to s nadsenim aj tucniaci. 10 vyskoci tu, dalsich 15 kusok dalej. Ked som nevidel za toto poobedie vyskocit 10 000 tucniakov tak ani jedneho.Ladovcove jazyky podplavaju, na velke ladovce vyskocia a nechaju sa zviest, ci si trosku oddychnu. Zavidim im. Toto je moj prvy den na Antarktide a ten by mal byt pamatny. Rozhodnutie pride nahle. S Mariom sa vyzliekame a vbiehame do vody. Na tejto plazi sa privela homo sapiens nekupalo. Nohy si coskoro prestavam citit, ostatnym hovorime ze ideme plavat k lodi a vsetci nas odhovaraju, no my iba skocime hlavicku ¨na tucniaka¨ a vybiehame von prave vo chvili ked sa s nami prisli zahrat tucniaci. Ti sa divia ze sme vybehli von, ostatni, sa stale cuduju, ze sme vbehli dnu. Nakoniec sa kupe polovica lode. Smejeme sa, salieme, fotime sa nahi na ladovci. Toto je den, ktory prekonal moje ocakavania, den na ktory nikdy nezabudnem. Jedine negativum je ze som sa spalil. Zaslane cez satelit, Lubo z BUBO

12

12:44

jan

2012

100 rokov dobytia Antarktidy

100 rokov dobytia Antarktidy

Predjedlo nas uz na stole necaka ako prvy den. Kuchyna si nie je ista kolki prideme. Na ranajkach sa nas zislo 7 statocnych a jedna morska panna. Jano si v polovici ranajok musel lahnut na zem, aby sa mu ¨tocaky¨zastavili. Vsade hmla a burlive more Drakovho prieplavu. Mierime od Hornovho mysu priamo na juh, vcera o 21.15 sme prekrocili oscilujucu ciaru Antarktickej Convergencie /antarkticky polarny front siroky cca 45km/, teplota mora zrazu klesla zo 7 na 1 stupen a my sme teda dostali do bajneho Juzneho mora. Za lodou lietaju albatrosy s rozpetim kridel vyse 3 metre! /to je viac nez ma kondor/ a videli sme uz prvy obrovsky ladovec majestatne sa plavit na pravoboku. Ten ladovec sme videli na rovnobezke kde na severnej pologuly lezi Bratislava. Nastastie mame Golfsky prud. Antarktidu si musime zasluzit. Beeglov prieplav pomenovany podla lode /na ktorej sa pod vedenim kapitana Fitz Roya plavil mlady Darwin/, ktora bola zasa pomenovana podla kralovninych psov, bol v pohodicke, no ked sme vplavali na otvorene more zacalo to. Obrovitanske vlny, ktorymi je Drakov prieplav povestny, silne vetry, zima, nikde nikto, nestretli sme ziadnu lod. Musim povedat ze som sa tejto plavby strasne bal, neznasam plavby po mori a mam kinetozu. Ten zazitok je vsak tak bohovsky, tak silny, ze ten adrenalin prebija moj parasympaticky system a mne zle nie je. Poskakujem tu po palube, odrazam sa od stien, ked sa snazim dostat do svojej kajuty, visim na zabradli ako horolezec, pri nalievani caju vyzeram ako Mr. Bean. Kazdy mi hovori ako to ze mne nic nie je. Ja odpovedam- som stastny. Tato vyprava prekonava moje ocakavanie-ma gule. Prave sa v bare prevratili 4 stolceky… Tak takto nejako sa citili prvi cestovatelia…. Na kazdych dverach mame hak – ak ho zabudnete zahaknut a ruku date podvedome na zarubnu /ked padate tak sa chytate coho sa len da/, zelezne dvere vam rozmliazdia pri nahlom cuknuti lode prsty. Nase postele su specialne – expedicne a medzi matracom a ramom postele su lamely, ktore tlmia pohyby a tak mozeme spat aj v case ked sa nasa lod hyba vyse 45 stupnov a ona sa dnes naozaj takto hybala. Stolicky su prisrobovane k podlahe, na stoloch mame gumenne podlozky / take ako davame pod koberce aby sa nesmykali/ a pohare maju siroku bazu, no aj tak najvacsia praca barmana je ze stale utiera rozliate veci. Ked sa lod nahne viac – to ked prejdeme 6-7 metrovu vlnu - tak pocut ryncanie skla. Obdivujem ako vedia kuchari a casnicky naukladat tolko riadu, ze sa nerozbije a ako nam nosia na velkych tackach jedlo, ked my chodime bezmala po stvornozky. A jeme naozaj ako slachtici, stolujeme krasne. Cela nasa BUBO skupina sedi pri kapitanskom stole, pod obrazom antarktickeho pobrezia a jedlo je vynikajuce. Nie je to ako na inych lodiach kde Vas nutia cosi si k veceri objednat. Toto je expedicna lod, kde si navzajom pomahame. Vsetko je v cene a nikto z nasej vypravy tu zatial neminul ani euro. Nie ze by sme setrili, ale niet na co. Moje hodiny meraju presnu GPS polohu kde sa nachadzame a ¨posepli¨mi ze slnko dnes vychadza o 3.29. Este dlho po polnoci je tu svetlo a aj ked som vstal pred tretou, svetlo opat bolo. Ak slnko zapada tak vy si to TU ani nevsimnete, svetlo je tu 24 h denne. Na lodi som sam, chodim po palube cez ktoru sa prelieva voda, ktora ihned mrzne a potom sa zohrievam na kapitanskom mostiku, ktory je pristupny aj pre nas –pre verejnost. To je uzasny zazitok. Stazen sa tu z hornej paluby kyve este viac, zo strany na stranu a spat. Ako to ze sa ta lod neprevrati? Hned rano kapitan zakazal vychadzat na palubu. Keby ste prepadli uz vas nikto nenajde a aj keby nasiel… Kazdy z nas ma plavaciu vestu, svoje cizmy, kazdy vie kam ma bezat ak kapitan neodhadne hrubku ladovca a lod sa zacne potapat. Teraz

11

17:05

jan

2012

Antarktida

Antarktida

Prva sprava z nasej expedicie na Antarktidu 2012! Ste vyrocie norskeho dobytia Juzneho polu oslavujeme tam, kde treba. Nasa lod prave pristava na Juznych Shetlandskych ostrovov a po burlivej ceste cez Drakeov prieliv, vstupila do bieleho ticha. Nasa stvrta expedicia sa prave dostava do svojej najlepsej fazy.

09

19:59

jan

2012

Oslava steho vyrocia dobytia juzneho polu

Oslava steho vyrocia dobytia juzneho polu

Ohnovu zem pomenoval Fernando Magallan podla ohnov indianov, ktori mu pripadali ako prizraky. Patagoniu podla ich velkych noh. Ako dieta som o tomto Portugalcovi vela cital, on bol prvy kto preplaval okolo sveta. Pritom on to nepreplaval, ved na filipinskom Cebu bol zabity. Okolo sveta preplaval Francis Drake, pirat, hrdina. Ten Drake po ktorom je pomnovana 1000 km siroka uzina medzi Amerikou a Antarktidou. Drake vsak v tejto uzine nikdy nebol. Preplaval cez nu Hoces? ( francisco de Hoces). To totizto tvrdia Spanieli. Pisem vam podla mna z najlepsueho hotela Ohnovej zeme. V ustach este stale citim chut uzasnych cerstvych krabov a dobreho vina. Dnes sme prisli na koniec sveta Fin del Mundo- na miesto kde konci vyse 17 000 km dlha cesta krizom z Aljasky. Poslali sme pohladnice z najjuznejsej posty kontinentu ale hlave si vychutnavame to neuveritelne letne pocasie. Nadhernu prirodu, jazera, rieky, zasnezene hory. Pred 3 dnami snezilo, dnes tu beham v bubo tricku a kratasoch a trosku som sa pripiekol. Mame sa uzasne. O 15 min odchadzame na nasu expedicnu lod. Na toto dobrodruzstvo sa tesim. Nie je lod ako lod, ale my v BUBO vieme na aku plavbu aku lod vybrat- pozname totizto osobne sefku IAATO. To je ten velky rozdiel. Dobrodruzstvo graduje.

09

00:02

jan

2012

100 rokov dobytia juzneho polu, let na Ohnovu zem

100 rokov dobytia juzneho polu, let na Ohnovu zem

Zrazu sa lietadlo prepadne, zacne triast a zo stropu "prsi"- prave sme vhupli do Patagonie a to je husta oblast, aspon takto to charakterizuju Argentinci. Pristavame v exotickom Trelew zalozenom Welshanmi, kusok od polostrova Valdez znameho zvlastnymi loveckymi technikami kosatiek. Sme v polovici cesty medzi 35 stupnovym Buenos Aires a Ushuaiov, kt o sebe prehlasuje, ze je najjuznejsim mestom sveta. Dalsi let je nadhera, more a Magelanov prieplav a zasnezene ostre hory a sme nad Ohnovou zemou. Lietadlo klze az za Beeglov (240km dlhy a cca 5km siroky) prieplav a pilot nam robi uzasny vyhliadkovy let. Leto vrcholi a je super pocasie. Dnes v Bratislave zapadlo slnko o 16.13, tu zapadne o 22.10. Takze my este len zaciname zit. Byvame v butikovom premiovom hoteli v srdci mesta a vyrazame na centollu- morsske speciality. Je to tu trosku ako v aljasskom Sewarde. Kedysi tu bola veznica a vezni nechceli bezpecne steny budovy opustit, naozaj nie je kam utiect a sme doslova na Fin del Mundo- na konci sveta. Sparno Buenos aires sme nechali za sebou a tesime sa na dalsie dobrodruzstva. Je tu kraaasne!

06

12:23

jan

2012

Sté vyrocie dobytia juzneho polu

Sté vyrocie dobytia juzneho polu

My v BUBO tento rok oslavujeme 20 sezonu, svet je ovela dalej a oslavuje 100 rokov dobytia Juzneho polu. Amundsen sa tvaril, ze ide na sever, dokonca ani Nansen od ktoreho si pozical Fram nevedel co chysta.. Potom vsak poslal telegram Scottovi a to bola vyzva na preteky.Uzasne preteky v Antarktide. V tento den (pred 100 rokmi) Scott este nevedel, ze prehral, slapal po Shackletonovej ceste smerom k polu. Roald Amundsen este nevedel ci prezije. Boli TAM kam teraz mierime my aby sme im vzdali hold. Skoda ze som nezil pred 100 rokmi.

23

19:59

dec

2009

Antarktida - naposledy v 2009

Antarktida - naposledy v 2009

Prave mi Juro napisal, ze stastne pristali aj nasi posledni letci z Antarktidy, taki, ktorym europske mrazy dopriali noc navyse v Madride :) Takze ste vsetci doma. Vsetkych, ktori sa s nami v decembri plavili na Antarktidu, krasne pozdravujem. Zazitky nam vydrzali az do konca. Posledny ostrov bol mozno najkrajsi a jeho tucniaky, ktore si kradli kamienky z hniezda, lebo kto ma krajsie kamienky, dostane krajsiu samicku... Skoro ako medzi ludmi. Drakeov prieliv bol cestou domov uz takmer hracka a z antarktickeho ticha sme vhupli do mozno najrusnejsieho mesta Juznej Ameriky. Buenos nas nadchlo a mal som co robit, aby jeho elegancia nezatienila antarkticku prirodu :) Nezatienila. Antarktida je bomba uplna. Uz som v Argentine zostal sam. Buenos Aires sa chysta na Vianoce, po meste vyrastli betlehemy, kde Jeziska musia ovievat vejarom, aby sa v tych 35 stupnoch neroztopil. Zdravim vsetkych domov, vsetkych nasich sprievodcov aj kancel a zelam pekny zvysok roka 2009!

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu