Rozvodovosť tučniakov

Hoci je mnoho druhov monogamných, s rozvodovosťou sa stretávame aj u tučniakov. Možno rozmýšľate, od čoho to môže závisieť. Odpoveď je jednoduchá, od splodenia potomstva.

Najmenšia rozvodovosť je pri tučniakoch galapágskych a to iba 5 %. Tučniaky žijú a lovia v blízkosti hniezda, takže ani jeden z nich neodchádza na dlhšiu dobu preč, stále sú spolu. O pol percenta vyššia hodnota sa nachádza u tučniaka bieloškvrnového (Gentoo), potom nasleduje tučniak okatý (Adélie) s rozličnými hodnotami. Ak splodili potomkov, hodnota bola iba 20 %, no ak nie, tak rozvodovosť bola na úrovni až 80 %. Najvyššie hodnoty sú zaznamenané u tučniakoch obrovských, ktoré dosahujú 80 – 85 %. Dôvodom je práve spomínaná veľká vzdialenosť. Ak sa samec alebo samica omešká, druhý si môže nájsť nového partnera, aby využili krátke „letoׅ“. Ako často sa môžu rozvádzať? Kľudne aj každý rok.

Prírodovedec George Murray Levick počas výpravy s Robertom Scottom spozoroval zvláštne správanie tučniakov okatých (Ádelie). Počas pozorovania si všimol u mladých samcov nekrofíliu, keď sa pokúšali páriť so zamrznutými samicami. Štúdia bola uverejnená až po sto rokoch. Spozorovali aj homosexuálne správanie medzi samcami a aj samicami. Tiež zistili, že za najagresívnejšie sa považujú tučniaky vlasaté a čiapočkaté, ktoré sú do značnej miery ovplyvnené okolitými podmienkami - často ide o strmé skalné úbočia, čím vznikajú boje o atraktívne miesta na hniezdenie.

Niekedy sa dokonca prejavuje aj medzidruhová náklonnosť. Párom môžu vyliahnuť mláďatá, ako napríklad pri vlasatých, štetinatých, skalných a pod. Ale nie na každý druh to platí. Tučniaky bieloškvrnové či čiapočkaté by tak zostali bez potomstva.