Fórum

144 príspevkov

03

14:51

mar

2020

Guaraná - brazílska ,Fanta’ Viac o krajine

Guaraná - brazílska ,Fanta’

Brazília je známa svojimi superpotravinami. Nálepku ,,superfood” si vyslúžilo niekoľko z nich, napríklad acai, camu camu či cassava. Medzi neodmysliteľné superpotraviny brazílskej amazónie patrí aj Paulínia Nápojová. Paulínia Nápojoná (Paullinia cupana) alebo, neformálne, guaraná je rastlina pochádzajúca zo severu Brazílie. Je to malý strom, alebo ker, ktorý je známy svojimi plodmi. Guaraná hrala dôležitú úlohu v kultúrach brazílskych kmeňov Tupí a Guaraní, a názov ,guaraná’ je odvodený od slova wara’ná, ktorý v domorodom jazyku znamená - ovocie, ako oči ľudí. Dôvod na toto pomenovanie je jednoduchý, je to podoba samotného plodu na ľudské oko. Domorodé kmene veria, že táto rastlina je magická, lieči črevné problémy a pôsobí ako prostriedok nadobudnutia sily. Mleté semeno Guarany obsahuje približne 4-7% kofeínu, čo je takmer 2 × viac ako obsahuje káva. Navyše vďaka obsahu teofylínu a teobromínu pôsobí oveľa dlhšie (až 5 hodín) a účinok nie je tak agresívny - nedvíha toľko krvný tlak ako káva, neprekysľuje a nedráždi žalúdok. Taktiež zvyšuje koncentráciu, vitalitu a výdrž organizmu, potláča únavu, zlepšuje činnosť srdca a krvný obeh a stimuluje mozgovú činnosť. Vďaka šetrnému spracovaniu guarana uchováva aj vitamíny (C a niektoré betakarotény). V práškovej forme sa odporúča najmä pri stresovom vypätí, navyše zlepšuje pamäť a sústredenie, pôsobí aj ako prírodné afrodiziakum. V tekutej forme, teda vo forme sladeného nápoja, ktorý je známy aj ako brazílska ,Fanta’, sa osviežime počas prehliadky, keď teploty teplomera v rozpálenom Rio de Janeiro ukážu nad 40°C. Alebo kedykoľvek, keď dostaneme chuť. Pretože Guaraná Antartica je svojou chuťou návyková záležitosť!

Guaraná - brazílska ,Fanta’

Laura Lackovičová

05

22:18

jan

2020

Feira da Glória Viac o krajine

Feira da Glória

Je nedeľa dopoludnia a historické centrum Ria de Janeiro zíva prázdnotou. Cariocas (obyvatelia Ria) si užívajú horúce dni na bielych plážach Copacabany či Ipanemy. Ak chceme však nahliadnuť do života Cariocas, trhovisko je to ideálne miesto. Je to tzv. melting pot - tam sa to všetko mieša. Každú nedeľu sa centrom diania stane rušné trhovisko v časti Gloria. Prechádzame úvodnou časťou, akýmsi bazárom starých a použitých vecí, neskôr nám zavoňajú streetfoodove stánky s tradičným brazílskym jedlom a postupne prechádzame k hlučným predajcom ovocia a zeleniny. Chuť miestneho tropického ovocia nemá konkurenciu. Ochutnáte údajne najsladšie ovocie na svete - anonu trojlupienkovú alebo čerimoju (na fotke)? Alebo dáte prednosť sladučkým banánom, marakuji, mangu, papáji, exotickej guajave, açai alebo cupuaçu? Zastavíte sa v stánku s miestnymi palacinkami zvanými tapioca, vyrobenými z maniokovej múky? Osviežte sa tradičným nápojom z cukrovej trstiny. Na tomto trhu vám ho budú donekonečna dolievať. Sladkú chuť zjemníte nakrájanou limetkou. Nedeľná atmosféra sa nesie v rytme samby a bossa novy a my s BUBO sa nechávame unášať.

Feira da Glória

Ivana Ďurčová

05

21:28

jan

2020

Jazda do bohémskej štvrte Santa Teresa Viac o krajine

Jazda do bohémskej štvrte Santa Teresa

Predstavte si teploty atakujúce 37°C a vlhkosť vzduchu tak vysokú, že kvapôčky potu Vám stekajú po chrbte. Nič neobvyklé v meste bohov. V takýto horúci deň padne vhod jazda historickou električkou do štvrte Santa Teresa. Od svojho otvorenia v roku 1877 (okrem pozastavenia v rokoch 2011 - 2015) nepretržite funguje a jedná sa o najstaršiu elektrickú železnicu v celej Latinskej Amerike a taktiež jediný zostávajúci mestský električkový systém v Brazílii. Električkou prechádzame po 45 metrov vysokom akvadukte Carioca Aqueduct alebo Arcos da Lapa, ako ho miestni nazývajú. Tento akvadukt, umiestnený v pulzujúcej štvrti Lapa v historickom centre Rio de Janeiro, bol postavený v polovici 18. storočia, za účelom transportu vody z rieky Carioca miestnemu obyvateľstvu . Ide o pôsobivý príklad koloniálnej architektúry a inžinierstva. Od konca 19. storočia slúži akvadukt ako most pre populárnu električku, ktorá spája centrum mesta s bohémskou štvrťou Santa Teresa, postavenou na kopci. Z hora sa vám naskytne impozantný výhľad na Rio.

Jazda do bohémskej štvrte Santa Teresa

Ivana Ďurčová

11

17:59

dec

2019

Parque Lage - skrytý eklektizmus Ria Viac o krajine

Parque Lage - skrytý eklektizmus Ria

Rio de Janeiro je mesto plné tak prírodných krás, ako aj impozantných budov. Miesto kombinujúce tieto dva elementy sa nachádza neďaleko botanickej záhrady. Jeho názov je Parque Lage a je to skrytý skvost eklektizmu v Riu. Prečo? Definíciou eklektizmu je kombinovanie prvkov z viacerých, často i protikladných slohov a štýlov, a presne taký park Lage je! Nachádza sa na ploche 52ha priamo rozložený pod horou Corcovado, takže pohľad na 1. zo 7 novodobých divov sveta vás neminie ani z tohto uhla. Vďaka svojej rozlohe je toto miesto obľúbeným rekreačným miestom domácich aj turistov a tvorí ďalšiu rekreačnú a oddychovú zónu mesta. Samotný park reprezentuje niekoľko umeleckých štýlov, či už geometrické predné záhrady vo francúzskom štýle s otvoreným priestranstvom, fontánou a lavičkami popri chodníku, alebo husto vysadené bočné časti záhrady reprezentujúce anglický záhradný dizajn. Architektúru celého parku zastrešil anglický záhradný architekt John Tyndale, preto prechádzka parkom vám môže nápadne pripomínať parky v Európe, avšak s typickou vegetáciou Atlantického lesa. Hlavnou budovou v celom parku je eklektický kaštieľ v rímskom štýle s pattiom, bazénom a veľkým balkónom. Viete si predstaviť, že Parque Lage bol dejiskom milostného príbehu? ÁNO! Jeden z majiteľov, podnikateľ Henrique Lage, sa po nadobudnutí nehnuteľnosti rozhodol zrekonštruovať ju a nechať ju svojej manželke (slávnej talianskej opernej speváčke) Gabriele Besanzoni. Majitelia si často na toto miesto pozývali hostí, usporadúvali večierky, a Gabriela často potešila svojich hostí spievaním z terasy budovy. Príbeh je v spoločnosti Ria tak známy, že je to jedno z najnavštevovanejších miest zamilovaných párov! Dnes sa v priestoroch paláca nachádza napríklad aj škola výtvarných umení, ktorá širokej verejnosti ponúka kurzy pre začínajúcich umelcov, výtvarné kurzy, umelecké programy, školenia a konferencie. Súčasťou školy je aj knižnica a malé auditórium. Príďte si vychutnať kávičku hneď pri bazéne v areáli kaštieľa a načerpajte magickú atmosféru Ria.

Parque Lage - skrytý eklektizmus Ria

Laura Lackovičová

11

17:53

dec

2019

Açaí– ,,Fialové Zlato” Amazónie Viac o krajine

Açaí– ,,Fialové Zlato” Amazónie

To, čo sa v posledných rokoch stalo nevyhnutnou ,,super potravinou” na scéne zdravia, v skutočnosti je v Brazílii každodennou súčasťou jedálnička už mnohých generácii. Na severe sa tradične pripravuje v najčistejšej forme, ktorá má horkú chuť; v Riu sa na sladenie často mieša so sirupom alebo cukrom. Čo táto super potravina vlastne je? Bobule açaí podobné hroznu rastú na palmách açaí v juhoamerických dažďových pralesoch. Semeno zaberá asi 80% bobule, ale dužina a šupka vo zvyšných 20 % obsahujú veľa vitamínov a ďalších dôležitých živín. Nehovoriac o tom, že bobule majú asi len 70 kalórií na šálku. Obsahujú: Antioxidanty: rovnako ako iné bobuľové ovocie, aj açaí je plné antioxidantov, ktoré môžu pomôcť vybudovať imunitný systém a chrániť vaše bunky pred poškodením voľnými radikálmi; Vláknina: bobuľa je plná vlákniny, ktorá nielenže pomáha pri prečistení tráviaceho traktu, ale pomáha tiež udržať si správnu hladinu cukru v krvi; Zdravé tuky: môže sa zdať, že strava bohatá na ryby, orechy a avokádo je jediný spôsob, ako získať dostatok omega-3 mastných kyselín, avšak bobule açaí sú tiež skvelým zdrojom. Konzumácia veľkého množstva týchto tukov zdravých na srdce môže znížiť riziko koronárnych srdcových chorôb a udržať hladinu cholesterolu; Vápnik: bobule açaí majú tiež vysoký obsah vápnika a preto vám pomôžu udržať vaše kosti, srdce a svaly silné a zdravé. Najčastejšia forma, v akej acai v Rio de Janeiro nájdete, je zmrznutá dreň, často dochutená ovocím a granolou. Doprajte si svoju dávku vitamínov prospešných pre vaše zdravie pri večernej prechádzke v uliciach Ria.

Açaí– ,,Fialové Zlato” Amazónie

Laura Lackovičová

11

17:50

dec

2019

Nie je kobra ako #kobra Viac o krajine

Nie je kobra ako #kobra

Rio nie je len mestom rajských pláži a bohýň tancujúcich do rytmov samby. Je to mesto, kde sa denno‒denne oslavuje umenie, najmä to pouličné. Pri prechádzke po nábreží v Rio de Janeiro je možné oceniť najväčšiu nástennú maľbu na svete, zapísanú do Guinessovej knihy rekordov, odkaz olympijských hier v Riu z roku 2016. Práca zobrazuje päť tvárí ľudí z celého sveta - chlapca Tajapo z Brazílie, Mursi z Etiópie, Kayin z Thajska, Supi zo severnej Európy a Huli z Papuy-Novej Guiney. Predstavujú spoločných predkov ľudstva, domorodých obyvateľov z Ameriky, Ázie, Európy, Afriky a Oceánie. Eduardo Kobra, svetoznámy brazílsky graffiti umelec študoval rysy ľudí z piatich kontinentov, ktorí na olympijskej vlajke predstavujú čierne, modré, zelené, červené a zlaté kruhy. Dielo s názvom ,,Todos Somos Um” (Všetci sme jedno), je vizuálnym sviatkom pre milovníkov pouličného umenia a preto toto miesto nevynecháme pri pešej prehliadke Ria. Dielo vzniklo pri príležitosti Olympijských hier v Rio 2016, prvý a jediný krát, kedy sa táto udalosť odohrala v Južnej Amerike. Olympijské hry v Riu prelomili nielen športové rekordy, ale aj jeden nečakaný. Bol to práve rekord, ktorý vytvoril najväčšiu nástennú maľbu, vykreslenú jedným umelcom. Táto práca bola umelcovi zadaná Medzinárodným olympijským výborom, a jej veľkosť je takmer dvojnásobkom veľkosti nástennej maľby, ktorá držala predchádzajúci rekord v mexickom Mazatlane od umelca Ernesta Rochy. Dielo je namaľované na obrovskej, 190m dlhej stene, na predtým zničenej prístavnej budove mesta. Dosahujúc celkovú výšku 15,5m a plochu takmer 3000 m², Kobra pracoval 2 mesiace 12 hodín denne tak, aby mohol dokončiť svoje dielo tesne pred slávnostným otvorením olympijských hier v Riu v roku 2016. Kobra a jeho tím použili asi 400 litrov bielej farby, 1500 litrov farebnej farby a 3 500 plechoviek nástrekovej farby. Po všetkej svojej práci sa však umelec v Riu nezdržal, aby si užil olympijské hry, pretože musel preletieť do Ohia, aby dokončil nástenné maľby Neila Armstronga. Eduardo Kobra sa narodil 1. januára 1976 v Sao Paule v Brazílii. Je pouličný umelec, ktorý svoju kariéru oficiálne začal v roku 1987 vo veku 12 rokov v jeho rodnom meste São Paulo. Odvtedy maľoval viac ako 3 000 nástenných malieb na piatich rôznych kontinentoch. Kobra teraz pracuje s tímom umelcov, ktorí každý mesiac maľujú dve až štyri nástenné maľby v rôznych kútoch sveta. Dodnes Kobra žije a pracuje v rodnom meste São Paulo a je zodpovedný aj za ďalšie kultové nástenné maľby v mestách ako sú New York, Londýn, Tokio a Amsterdam. Jeho štýl zahŕňa svetlé farby, geometrické tvary a prešívané vzory.

Nie je kobra ako #kobra

Laura Lackovičová

28

19:18

nov

2019

Brazílska Národná knižnica - poklad celej Latinskej Ameriky Viac o krajine

Brazílska Národná knižnica - poklad celej Latinskej Ameriky

V novembri 1755 zasiahlo Lisabon zemetrasenie, ktoré spôsobilo značnú architektonickú devastáciu mesta. V tom čase bola Portugalská Kráľovská knižnica považovaná za jednu z najdôležitejších v Európe. Keďže Brazília bola najväčšou portugalskou kolóniou v Novom svete, strata spôsobená zemetrasením viedla k rozhodnutiu presunúť obsah práve sem. Spočiatku bolo 60 000 kníh uložených na poschodí nemocnice, neskôr však bolo skonštatované, že toto miesto nie je dostatočné na zabezpečenie toľkých cenných materiálov. V roku 1810 princ Regent vyhlásil, že kráľovské fondy vybudujú novú knižnicu - a tak začala výstavba Brazílskej národnej knižnice. Toto miesto sa dá nazvať aj pokladnicou vzácnych zbierok. Nachádza sa v jednej z architektonicky najkrajších budov v meste. Brazílska národná knižnica je najväčšou v Latinskej Amerike z hľadiska jej celkovej veľkosti a obsahu, a na svetovej úrovni si drží siedmu priečku. Je definovaná ako knižnica, ktorú dnes vláda využíva na ukladanie informácií o svojej krajine. Nachádzajú sa tu vzácne a hodnotné diela, a preto nie je pre občanov obvyklé požičiavať si z odtiaľto knihy alebo iné predmety. Jej zbierka je naozaj obrovská. Zbierka deviatich miliónov položiek, aby som bola presná. Medzi položky patria knihy, zložky, seriály, výtlačky, rukopisy, mapy, rytiny, vozíky, partitúry, záznamy, CD, pásky a videá. Medzi najvýznamnejšie zbierky patrí zbierka Barbosa Machada, portugalského historika, ktorá obsahuje 4 300 položiek vrátane kníh, výtlačkov, máp a vzácnych brožúr brazílskej a portugalskej histórie. Ďalšou zbierkou je zbierka Conde da Barca, ktorá zahŕňa 2 365 predmetov zo 17. a 18. storočia. Jedným z najvýznamnejších materiálov je súbor Le Grand Theatre de l'Univers v 125 zväzkoch. Všetky tieto položky spolu predstavujú bohatú históriu Brazílie a jej začiatky po portugalskej kolonizácii, čo nám, dá sa povedať, definuje celé historické brazílske dedičstvo. Samotná budova je krásne navrhnutá v eklektickom slohu s neoklasicistickými prvkami z roku 1810. Tvorí súčasť tzv. ,,trojuholníka kultúry” na námestí Cinelandia, ktorý pozostáva z ďalších budov, a to Mestského divadla a Národného múzea výtvarného umenia.

Brazílska Národná knižnica - poklad celej Latinskej Ameriky

Laura Lackovičová

28

18:16

nov

2019

Májska pyramída v Riu? Viac o krajine

Májska pyramída v Riu?

Aj keď boli májovia naozaj obdivuhodný národ a svoje územie mali obsadené v takmer celej strednej Amerike, do Ria sa nedostali. Dostala sa sem však zaujímavá architektúra, ktorá by jednu z májskych pyramíd mohla človeku pripomínať. Katedrálu navrhol Edgar de Oliveira da Fonseca, a práve májske pyramídy sa stali jeho inšpiráciou. Metropolitná Katedrála sv. Sebastiána bola postavená v rokoch 1964-79 a stala sa hlavnou katedrálou mesta Rio de Janeiro. Vzala tak prvenstvo radu kostolov, ktoré boli do tej doby využívané ako katedrály od roku 1696. Snáď najznámejším z nich je kostol Panny Márie Karmelskej, dnes známy ako stará katedrála, ktorá bola postavená v 18. Storočí. Miesto reprezentujúce architektúru rokoka v Riu sa nachádzalo oproti cisárskemu palácu a slúžilo ako kaplnka kráľovskej, neskôr cisárskej rodiny. Práve preto sa tu odohrali niektoré z najdôležitejších kráľovských a cisárskych udalostí, ako napríklad korunovácie kráľa Jána, korunovácia cisára Petra I. a Petra II., ako aj svadba princeznej Izabely a Gastona Orleánskeho. Nová katedrála, ako sa katedrála Sv. Sebastiana niekedy nazýva, sa nachádza v starom centre dnes 6 miliónovej metropoly. Má kónický tvar a zaujímavé rozmery. Určite stojí za zmienku jej celková výška, ktorá sa šplhá k 100m. Jej vnútorný priemer je 96m a vnútorná plocha má rozlohu 8 000 m². To znamená, že na naplnenie kapacity by sme sem zmestili 5 000 ľudí na sedenie a až 20 000 ľudí na státie. Katedrálu zvnútra zdobia 4 priamočiare okná z farebného skla, ktoré stúpajú do výšky 64 metrov od podlahy a spájajú sa v strede. Preto keď sa pozriete na strop, uvidíte farebnú súhru mozaikového skla, ktorá z každej strany vytvára kríž nad Vašou hlavou.

Májska pyramída v Riu?

Laura Lackovičová

28

17:18

nov

2019

Escadaria Selarón Viac o krajine

Escadaria Selarón

Pešiu prehliadku v Rio de Janeiro začíname prehliadkou samotného centra. Po výdatných raňajkách v základnom hotely sa vyberieme na sever. Len pár uličiek nás delí od známych schodov – Escadaria Selarón, alebo Selarónových schodov, ktoré sa nachádzajú na rozmedzí štvrtí Lapa a Santa Teresa. Jorge Selarón bol umelec a maliar čilského pôvodu, ktorý práve na tomto mieste strávil posledné roky svojho života. Bol to rok 1990, kedy začal Selarón opravovať chátrajúce schody, ktoré sa tiahli pozdĺž jeho domu. Spočiatku sa mu dostalo len výsmechu od susedov, najmä kvôli výberu farieb, keď pokryl schody z modrých, zelených a žltých dlaždíc - farieb brazílskej vlajky. Začalo to ako vedľajší projekt k jeho hlavnej vášni - maľovaniu, ale čoskoro sa oprava schodov stala jeho posadnutosťou. Keďže Jorge nemal peniaze, začal predávať všetky svoje obrazy, aby mohol svoju prácu na schodoch financovať. Bola to dlhá a vyčerpávajúca práca, nakoniec sa mu však podarilo pokryť celú sadu schodov obkladačkami. Len čo jednu časť dokončil, vrhol sa na ďalšiu sekciu, pričom kachličky stále menil tak, že schody sa stali stále sa vyvíjajúcim umeleckým dielom. Selarón považoval svoju prácu za nikdy nedokončenú a tvrdil, že ,,tento bláznivý a jedinečný sen skončí až v deň mojej smrti.” Mnohokrát bol odstrihnutý od telefónnej linky a dokonca mu bolo vyhrážané, že bude vysťahovaný zo svojho domu kvôli tomu, že si nemohol dovoliť životné náklady. Pôvodne boli dlaždice pre prácu získavané z rôznych stavieb a hromady mestského odpadu nachádzajúceho sa na uliciach Ria. V neskorších rokoch mu však väčšinu dlaždíc a kachličiek venovali návštevníci z celého sveta. Z vyše 2000 kachličiek je viac ako 300 ručne maľovaných práve Selarónom. Práve na týchto je zobrazovaná tehotná africká žena, ktorá tvorila základný predmet jeho maľby nielen na kachličkách, ale aj na obrazoch, ktoré predával. Selarón bol nájdený mŕtvy v Januári 2013 práve na svojich už vtedy slávnych schodoch. Jeho práca dostala medzinárodné uznanie a objavila sa v mnohých známych časopisoch, novinách, cestopisoch či dokumentárnych filmoch a reklamách. Firmy ako Coca-Cola, National Geographic Channel, American Express, Times a Playboy využili schody na svoju reklamu. Taktiež sa tu natáčal klip Snoop Dogg či U2. Schody sú považované za kultovú atrakciu Rio de Janeira a preto ani my Bubáci ju nemôžeme počas našej prehliadky vynechať. Vyberáme sa schod po schode a hľadáme kachličku zo Slovenska. Čo myslíte, nájdeme ju? Poďte s nami na zájazd Argentína, Brazília a presvedčte sa sami.

Escadaria Selarón

Laura Lackovičová

03

17:02

sep

2019

Každý deň TOP Viac o krajine

Každý deň TOP

Rozhodnutie ísť na tak veľkú cestu s Bubom nebolo náhodné, lebo som si už cestovanie s nimi zažil a bola to pre mňa garancia kvality. No realita ešte viac prekonala aj moje vysoké očakávania. Tak ako píšem - každý deň bol TOP. Už som si ani nevedel predstaviť, čo sa dá ešte zažiť a uvidieť. Všetko do seba zapadalo, nič sme nevynechali a mali kopec bonusov navyše. Skvelá sprievodkyňa Katka Foltánová dokázala zvládnuť aj nepredstaviteľné situácie, ktoré ja dokážem vyrobiť, keď sa v mene ulovenia skvelého záberu stratím a zrazu neviem kde som. Dopravila ma bezpečne cez všetky krajiny až na Slovensko a za to veľká vďaka. No hlavne vďaka za zážitky na mojej "ceste snov" so zájazdom To najlepšie z Južnej Ameriky v auguste 2019.

Každý deň TOP

Lubor Kobich

23

07:02

aug

2019

Most Priateľstva a Rio v hmle Viac o krajine

Most Priateľstva a Rio v hmle

Ak ste čítali náš predchádzajú príspevok, pravdepodobne s napätím čakáte, či naša BUBO skupina skončila na čísle päť celkovo navštívených krajín na zájazde To najlepšie z Južnej Ameriky, alebo neodolala a pridala si symbolicky ešte jednu. Čo by ste na našom mieste spravili vy? Viac ako polovica skupiny sa rozhodla na jeden deň prekročiť ďalšie hranice, tentokrát do susedného Paraguaja. Uvideli sme ďalší zázrak, technický, hydroelektráreň Itaipú, ktorá spája pre zmenu Brazíliu s Paraguajom. Do roku 2016 bola najväčšou hydroelektrárňou na svete (v Číne už medzičasom postavili väčšiu), Itaipú však aj naďalej zostáva najväčším producentom energie na svete. Dodáva až 90% elektrickej energie Paraguaja a približne 15% spotreby Brazílie. V Ciudad del Este, pohraničnom „mestečku“ (žije tu približne 600 000 obyvateľov, aj keď na to vôbec nevyzerá), sme si dali obed a na záver vyrazili na nákupy suvenírov. Prešli sme sa a pofotili aj cez Most Priateľstva (Puente del Amistad), ktorý leží na rieke Paraná a spája práve mestá Foz do Iguaçú a Ciudad del Este, a spokojní sme sa vrátili do Brazílie. Druhá polovica mala nemenej zážitkový deň. Začali letom helikoptérou nad brazílskou stranou Iguaçú, po pristáti pokračovali prehliadkou už nie z  vtáčej perspektívy. Pohľad na Iguaçú z tejto strany je panoramatický, po celý čas sa predvádzajú v plnej kráse, častokrát aj s dúhou. V tomto bode mal program dňa tejto skupinky končiť, avšak nadšení Bubáci „spracovali“ nášho lokálneho sprievodcu, ktorý im ochotne splnil želanie vidieť aj Itaipú aj Most Priateľstva. Na ten dorazili už tak neskoro, že cez most museli bežať, aby vôbec stihli náš odchod na letisko. Pre mnohých bol práve tento nezabudnuteľný šprint jedným z najsilnejších zážitkov celého zájazdu. Posledná zastávka, posledné mesto na našej ceste, bolo božské Rio. Očakávania vypeckované na maximum nám hneď po prebudení opäť raz zrušilo počasie. Naša veselá skupina si však náladu nenechala pokaziť ani tentokrát. Zo slávneho výhľadu pri ďalšom dive sveta, ktorý bol zahalený v absolútnej hmle, vrátane samotnej sochy Krista, sme síce nemali nič, ale spravili sme si aspoň vtipné fotky s Riom v pozadí (čítajte osoba, zábradlie a nič, len šedá hmla). Zážitkom ale bola už samotná cesta vláčikom cez les Tijuca. Videli sme aj slávnu Maracanu a trošku sa nadýchli aj vône karnevalu v Sambodróme. Posilnení obedom sme sa vybrali hľadať obkladačky z Bratislavy a Prahy na slávne Selarónove schody – Escadria Selarón. Ochutnali sme tu výbornú Caipirinhu a sami sa na moment stali turistickou atrakciou. V zápale hudby bubnov jedna Bubáčka začala spontánne tancovať, čo vyvolalo veľký ohlas publika a prekvapení turisti jej začali hádzať mince do klobúka. Ďalší zážitok, na ktorý isto nezabudneme. Nasledovala návšteva Metropolitnej Katedrály San Sebastian (venovaná svätému patrónovi Ria, San Sebastianovi). Samotná budova má tvar mayskej pyramídy a z vonku nadchne asi len málokoho. Avšak vo vnútri vás prekvapí a wow moment si aj na Vás určite počká. Našou poslednou zástavkou v tento deň bola nemenej slávna, Cukrová Homoľa. Dúfali sme, vyslovovali zaklínadla aj vzdušné objednávky do neba, ale bohužiaľ, zmena počasia sa nám nepodarila. A tak výhľad bol stopercentne identický s tým, ktorý sme mali ráno v Corcovade pri soche Krista, nikde nič, len samá hmla. Užili sme si teda aspoň jazdu lanovkou, prázdne platformy a roztomilých kapucínkov (malé opice), ktorí nám robili spoločnosť. Napriek sklamaniu, nálada v skupine zostala dobrá – veď ešte máme jeden deň v tomto fantastickom meste. Záver našej úžasnej cesty naprieč Južnou Amerikou bol ľahko oddychový. Keďže v tento deň sa nám na chvíľku odkrylo aj nebo, väčšina využila príležitosť a vrátila sa buď na Cukrovú Homoľu alebo Corcovado. Ďakujeme, Rio! Ďakujeme aj za kladné vybavenie našej objednávky počasia, i keď dorazila s jednodňovým meškaním. Posledná prechádzka po Copacabane, posledná Caipirina, posledné nákupy suvenírov. Ešte chvíľku potrvá, kým sa nám všetky zážitky rozležia v hlave. Bolo ich veľa a boli krásne. Pridáte sa na budúce k nám aj vy?

K

Katarína Foltánová, BUBO

13

14:32

júl

2019

Je favela šialenstvo? Viac o krajine

Je favela šialenstvo?

Desiaty raz vidíme Ježiša a stále niekto automaticky vysloví: To je nádhera! Dali sme si caipirinhu na Cukrovej homoli, našli slovenskú kachličku na Selarónovych schodoch, kochali sa v portugalskej kráľovskej knižnici, vyhlásenej za jednu z najkrajších na svete, prešli sa až k úchvatnému Múzeu zajtrajška, od Calatravu v prístave a k najväčšej muralii na svete od Kobru... Neuveriteľne krásne Rio, a klienti dajú ako top zážitok návštevu favely? Ako je to možné? V Brazílii sú favely alebo slumy súčasťou ich reality, nemožno sa tváriť, že neexistujú. Jednoducho ich rozoznať už z diaľky: farebné domčeky zbúchané dokopy pôvodne z dreva, neskôr z tehál, často s plechovou alebo nedokončenou strechou- rastú do výšky. Bežne sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti exkluzívnych štvrtí a majú rovnako úchvatné, alebo snáď aj krajšie vyhliadky.  V Riu sú totiž  typicky stavané na kopcoch, kde hrozia zosuvy pôdy a erózie, takže nikto iný by tam nechcel bývať. Vo väčšine Latinskej Ameriky Vás po 5 rokoch nemôžu úrady vyhodiť z dobytého územia, a stávate sa jeho vlastníkom. Rocinha má rozlohu 140 hektárov a počet obyvateľov 100,000. Mesto v meste, kde nájdete školy, nemocnice, banky, telocvične, depilačné centrá, solárka, aj právnikov. V Brazílii je bežné, že zamestnanci žalujú zamestnávateľov, väčšina obyvateľov favely pracuje na stavbách, v službách- pokladnici, chyžné, pomocní kuchári, atď.. Nie, favela nie je plná nezamestnaných. Miestni majú pitnú vodu a elektrinu, účty si platia, pretože je na nich miesto trvalého bydliska a to potrebujú preukázať v banke, keď žiadajú o úver, alebo sa uchádzajú o prácu. Inak by domáci nevedeli, akú majú vlastne adresu, favely nemajú ulice, iba strmé, uzučké chodníky, prípadne schody, na ktorých si musia domov nosiť, napr. aj novú pracku. K niektorým príbytkom sa dostanú aspoň motorky, ktoré tu nahrádzajú taxíky. Prehliadka nie je o šokujúcej chudobe, ale práve o búraní predsudkov, carioca z favely sa necítia byť ukrátení, je to ich domov, aj domy sa, samozrejme, líšia, niekto má lepší, iný si zarába prenájmom strechy novým susedom; deti sú čisté, ženy používajú špeciálne pracie prášky, ktoré sú účinné aj v studenej vode... Samozrejme, je tu prítomný drogový biznis a nejaká tá kriminalita, ale nikto na nás nečíha a vždy sme v sprievode nášho kontaktu, priamo z Rocihne. Zo stoviek faviel Ria nie sú všetky rovnako bezpečné a určite do žiadnej nechoďte na vlastnú päsť. Väčšina obyvateľov sú však obyčajní, milí ľudia, ktorí sa skôr čudujú, čo tam hľadáme.  

Je favela šialenstvo?

Dáša Kotlárová

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva