Japonská komunita v Brazílii

Len máloktorá migrácia na svete je tak fascinujúca a úspešná ako tá japonská do Brazílie. V krajine samby, futbalu a Amazonky dnes žije najväčšia japonská komunita mimo Japonska – viac než 2 milióny Brazílčanov má japonské korene. A hoci sú už mnohí z nich treťou či štvrtou generáciou, duch krajiny vychádzajúceho slnka tu stále žije – v kuchyni, v záhradách, v rituáloch, aj v každodennom správaní.

Prvých 781 Japoncov dorazilo do Brazílie v roku 1908 na lodi Kasato Maru, aby pracovali na kávových plantážach v štáte São Paulo. Odvtedy sa ich počet rozrástol na milióny. Po počiatočných ťažkých podmienkach a jazykovej bariére sa japonskí prisťahovalci vyprofilovali ako disciplinovaní, pracovití a tichí budovatelia novej budúcnosti – s dôrazom na vzdelanie, rodinu a poriadok.

Najväčšou koncentráciou japonskej komunity je štvrť Liberdade v São Paule – doslova „malé Japonsko“ uprostred juhoamerického megamesta. Ulice tu zdobia lampáše, nápisy sú v portugalčine aj japončine, a počas víkendov zaplavia trhy vôňa sushi, tempury a mochi. Japonské supermarkety, kaligrafické dielne, školy bojových umení aj chrám budhizmu – všetko tu žije v harmonickom súlade s brazílskym temperamentom.

Aj napriek veľkej integrácii do spoločnosti si mnohí Nikkei (označenie pre Japoncov žijúcich mimo Japonska) zachovali niektoré zásadné hodnoty. Rodiny sú pevne zviazané, často viacgeneračné. Starší členovia sa tešia prirodzenej úcte, deti sú vedené k disciplíne, úcte k učiteľom a povinnostiam. Vzdelanie je jednou z najväčších priorít – veľa Nikkei dosahuje vysoké akademické úspechy a pôsobí v medicíne, vede či podnikaní.

Zaujímavosťou je, že niektorí členovia komunity ešte stále ovládajú japonský jazyk, aj keď v mladších generáciách prevláda portugalčina. V rámci zachovania identity fungujú aj japonské školy a kultúrne centrá, ktoré organizujú výstavy ikebany, čajové obrady alebo kurzy origami.

Naopak, návratový fenomén z konca 20. storočia, keď sa tisíce Nikkei presťahovali do Japonska ako pracovná sila (dekasegi), priniesol nový typ identity – tzv. japonských Brazílčanov, ktorí sa síce narodili v Brazílii, ale dnes žijú v krajine svojich predkov, čím sa cyklus migrácie uzatvára z opačnej strany.

Japonská komunita v Brazílii je jedinečná – spája dve kultúry, ktoré sú na prvý pohľad úplne odlišné. No práve v tejto rozdielnosti sa vytvoril súlad. Japonská trpezlivosť a brazílska srdečnosť tu koexistujú v podobe usmievavého predavača sushi, dieťaťa v kimone recitujúceho haiku a starých rodičov, ktorí v záhrade pestujú bonsaje pod palmami.

Nie je to len príbeh migrácie. Je to príbeh prežitia, prispôsobenia, ale aj hrdosti. Brazília prijala Japoncov, no Japonci zároveň obohatili Brazíliu – o poriadok, krásu a tiché hodnoty, ktoré sa ani v hlučnom svete nezabudnú.