Fórum

246 príspevkov

03

00:55

mar

2020

Viete čo je to Shinkansen? Viac o krajine

Viete čo je to Shinkansen?

Viete čo je to Shinkansen? Slovo shinkansen je pomerne známe, no aj tak ste sa s ním nemuseli stretnúť. Mohlo by sa vám podvedome spájať s nejakým bojovým umením, ako sa to stalo mne, keď som ho počul prvý krát, no mýlil som sa. Ale trafil som aspoň fakt, že pochádza z Japonska. My, na našich BUBO zájazdoch, vyskúšame Shinkansen na vlastnej koži. Pýtate sa ako? Shinkansen je totiž sieť vysokorýchlostných vlakových tratí na japonských ostrovoch Honshu, Kyushu a Hokkaido. Hovorí sa im tiež aj Bullet train, z anglického bullet, čo znamená guľka vystrelená zo strelnej zbrane. Názov vystihuje ich rýchlosť, momentálne najnovšia súprava jazdí rýchlosťou okolo 300km/h. Hoci shinkansen nie je najrýchlejší vlak na svete, môže sa pochváliť minimálne dokonalou presnosťou a bezpečnosťou. Momentálne štatistiky uvádzajú v priemere okolo 45 sekúnd meškania na jednu súpravu za rok. Pozoruhodný je tiež fakt, že za svoju vyše 50 ročnú históriu a približne 10 biliónov prepravených pasažierov nedošlo k žiadnemu smrteľnému zraneniu pasažierov (nerátajú sa samovraždy spáchané vyskočením z vlaku alebo skočením pod vlak). Poďme sa ale pozrieť trochu do histórie. Japonsko bolo vôbec prvou krajinou na svete, ktorá postavila vysokorýchlostnú trať určenú pre prepravu osôb. Prvé plány pochádzajú už z 30tych rokov dvadsiateho storočia, tie však počítali s prebudovaním už existujúcich úzkorozchodných tratí. Prvý projekt ale narazil na mnohé úskalia, jednak kvôli hornatému terénu Japonska, jednak kvôli nevhodnosti pôvodných tratí na vysoké rýchlosti. Názov Bullet train však už projektu prischol a nový názov Shinkansen sa objavil až v 40tych rokoch. Ďalší projekt bol vcelku veľkorysý a počítal s vybudovaním tratí do Pekingu cez tunel do Kórey, dokonca, v hre bol aj Singapur. Od plánov sa upustilo v roku 1943, keď sa situácia Japonska v rámci druhej svetovej vojny zhoršila. Počas vojny sa na projekt zabudlo a znova sa objavil na stole až začiatkom šesťdesiatych rokov, kedy bol dopyt po osobnej železničnej doprave v Japonsku tak vysoký, že kapacity vtedajších liniek boli maximálne vyťažené. V decembri 1958 vláda schválila projekt prvej trate Tokio-Osaka a v apríli 1959 sa začalo s výstavbou. Tokaido Shinkansen, ako sa táto prvá trať volala a stále volá, začala premávať v októbri 1964 - práve včas, vzhľadom na blížiacu sa olympiádu ‘64 v Japonsku. Prvé súpravy dokázali vzdialenosť medzi Osakou a Tokiom zdolať za 4 hodiny, o rok neskôr to už bolo len 3,5 a dnes vám to potrvá niečo málo cez 2 hodiny. Okamžitý úspech Shinkansenu odštartoval budovanie ďalších tratí a vývoj ďalších, rýchlejších súprav. Dnes je Shinkansen neodmysliteľnou súčasťou japonskej infraštruktúry a je populárny tak pre turistov ako aj pre domácich. V samotnom vlaku vás čakajú pohodlné široké sklopiteľné sedačky rozdelené na dve miesta na jednej strane a tri miesta na strane druhej, s naozaj dostatočným priestorom na nohy, výklopným stolíkom zozadu operadla pred vami, úložný priestor na batožinu nad vami, vešiakom, nastavovateľnou ventiláciou, skrátka, naozaj luxusné podmienky. V porovnaní s lietadlom máte oveľa viac priestoru na nohy, a aj sedadlo je širšie. Podobne ako v lietadle, aj tu pravidelne chodí obsluha, u ktorej si môžete kúpiť občerstvenie a spríjemniť si jazdu kávou či jedlom. Cenovo sa Shinkansen takisto vyrovná letom na rovnakej trase, dokonca je o málo drahší. Výhodou ale je, že jednoducho prídete na stanicu, kúpite si lístok na najbližší spoj a o maximálne 25 minút sa už pohodlne presúvate do vášho cieľa. Poďte s BUBO do Japonska, Shinkansen si dáme hneď dvakrát, raz na trati Tokio-Hiroshima a neskôr sa z Hiroshimy presunieme do Osaky. Čo poviete, ulovíte s nami aj tento zážitok?

02

04:01

mar

2020

Odaiba - umelý ostrov v Tokijskom zálive Viac o krajine

Odaiba - umelý ostrov v Tokijskom zálive

Odaiba - umelý ostrov v Tokijskom zálive Pravdepodobne ste o Tokiu už počuli všeličo: že je to najmodernejšie mesto sveta, najväčšia a najľudnatejšia aglomerácia sveta, extrémne čisté mesto plné parkov a zelene.. Počuli ste ale aj o jeho umelých ostrovoch? Jedným z najznámejších je práve ostrov Odaiba, ktorý v rámci prehliadky Tokia navštevujeme na našich zájazdoch aj my v BUBO. Japonci v budovaní umelých ostrovov nie sú žiadnymi nováčikmi, a hoci najznámejším projektom na umelom ostrove je asi osacké letisko Kansai, ktorého plány pochádzajú zo šesťdesiatych rokov a otvorené bolo v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, podobné projekty robili už celé storočie predtým. Verte alebo neverte, pôvod ostrova Odaiba sa datuje až do päťdesiatych rokov devätnásteho storočia, kedy bolo v tokijskom zálive vybudovaných šesť z pôvodne plánovaných jedenásť obranných ostrovov, na ktorých boli umiestnené delá, ktoré mali chrániť tokijský záliv pred útokmi z mora. V neskorších dekádach stratili svoj pôvodný význam a nejaký čas slúžili ako prístavy, kým neboli v polovici dvadsiateho storočia masívne rozšírené a koncom milénia pospájané kvôli plánovanej komerčno-rezidenčnej a oddychovej štvrti Odaiba. A presne takou dnes Odaiba je. S pevninou ju spája legendárny tokijský dúhový most. Ak by ste sa na ostrov chceli dostať verejnou dopravou, máte dve možnosti: Jednokoľajová automatizovaná linka bez vodiča Yurikamome, ktorá následne zabezpečuje aj prepravu po samotnom ostrove Odaiba. Áno, čítate dobre, operuje bez ľudskej obsluhy. Ak máte trochu trpezlivosti, určite si na prvej stanici Shimbashi radšej nechajte ujsť najbližší spoj, na ktorý už pravdepodobne bude stáť rad, a počkajte na ďalšiu súpravu a chyťte si prvé miesto v rade, budete si môcť sadnúť priamo dopredu, kde by ste za normálnych okolností očakávali vodiča. Už samotná jazda touto súpravou na ostrov Odaiba je uloveným zážitkom, ak sa neponáhľate, prevezte sa až na konečnú stanicu Toyosu, kam sa minulý rok presťahoval legendárny tokijský rybí trh Tsukiji, respektíve, jeho vnútorná časť, kde každé ráno prebiehajú aukcie najkvalitnejších tuniakov. Druhá možnosť, ako sa na Odaibu dostať, je vyhliadkovou loďou operujúcou spoločnosťou Tokyo Cruise Ship, na ktorú môžete nastúpiť na brehu rieky Sumida v štvrti Asakusa. Odtiaľ sa poplavíte buď na Odaiba Beach, alebo takisto až na Toyosu. Keď som spomenul pláž, áno, Odaiba má peknú pieskovú pláž, na ktorej v lete môžete vidieť veľký počet domácich. Japonci sa ale nekúpu tak ako my, uvidíte ich vo vode maximálne po kolená. Môžete si tu skúsiť aj paddleboardy, alebo si dať kávu, zmrzlinu či dobré jedlo v reštaurácii na brehu. Pláž však zďaleka nie je jedinou atrakciou, ktorú môžete na Odaibe zažiť. Kúsok od pláže nájdete repliku svetoznámej sochy slobody, ktorú Japoncom v mierke 1:7 darovali v roku 1998 Francúzi. Pôvodne bola jej inštalácia dočasná v rámci osláv japonsko-francúzskych väzieb, no jej popularita jej osud zmenila a stojí tam dodnes. Ak sa soche slobody otočíte chrbtom, zbadáte zaujímavú budovu s guľou uprostred - sídlo televízie Fuji. Pod ňou sa nachádza miestny aquapark. Ak budovu obídete, natrafíte na obrovskú sochu jednorožca Gundam. Nie, nejde o jednorožca, ako ho poznáme my, ide o transformera, populárnu japonskú komiksovú postavičku. Neďaleko od neho sa môžete prejsť zaujímavým múzeom japonských automobilov pod názvom History Garage, alebo hneď vedľa navštíviť obrovský showroom automobilky Toyota, kde si môžete pozrieť rôzne futuristické projekty, či vidieť prierez Toyoty Prius. Súčasťou tohto komplexu venovanému automobilom je aj motokárová dráha, kde si môžete zajazdiť na elektrických motokárach. Ak si chcete po zábave oddýchnuť, 10 minút chôdze od tohto komplexu na vás čakajú tradičné japonské onseny - termálne kúpele. Komplex s názvom Odaiba Oedo-Onsen-Monogatari je miesto, kde okrem relaxu v termálnej vode či perličkovom kúpeli nájdete aj množstvo reštaurácií. Jedinečnú atmosféru dotvára fakt, že všetci návštevníci, vrátane vás, sú oblečení v tradičných japonských kimonách. Na ostrove Odaiba môžete naozaj stráviť deň plný zábavy aj oddychu, okrem spomínaných atrakcií je tu samozrejme množstvo ďalších múzeí či zábavných parkov, ale aj kaviarní či reštaurácií. My v BUBO na Odaibu chodíme, pridáte sa?

01

12:23

mar

2020

Plastové jedlo v Japonsku Viac o krajine

Plastové jedlo v Japonsku

Plastové jedlo v Japonsku Nie neľakajte sa, Japonci nejedia plasty. Kultúra stravovania v Japonsku je na vysokej úrovni jednak pokiaľ ide o kvalitu, ale aj pokiaľ ide o úpravu samotnej porcie, dalo by sa povedať dizajn. O kvalite miestnych jedál sa presviedčame prakticky počas celých BUBO zájazdov v Japonsku, dovolím si tvrdiť, že sa tu ani nedá najesť “zle”. Obrovské množstvo reštauračných zariadení, či už domácich, rodinných reštaurácií, ktoré sa tu volajú izakaya, alebo väčších stravovacích sietí tu ponúka nekonečný výber dobrôt, a nech si vyberiete ktorýkoľvek podnik, bude vám tu chutiť. Samotný dizajn jedál je takisto japonský fenomén, jednak vďaka jedinečnej japonskej keramike, vďaka ktorej vaše jedlo dostáva dizajnový rozmer, a takisto vďaka naaranžovaniu porcie kuchárom. Ako si ale vybrať tú pravú reštauráciu podľa vašej chuti? Jazyková bariéra je tu kvôli znakovému písmu oveľa väčšia, a nie každá reštaurácia má menu v angličtine. Japonci, ako praktický a vynaliezavý národ si s tým ale dokonale poradili. Vo výkladoch japonských reštaurácií totiž takmer vždy nájdete plastové alebo voskové makety porcií jedál, ktoré konkrétna reštaurácia ponúka. A verte mi, sú tak dokonalé, že keď vám na stole pristane reálna porcia, bude vyzerať na nerozoznanie od makety vo výklade. Výrobu týchto makiet majú pod palcom skúsení umelci, ktorí reštaurácii vyrobia set makiet presne podľa ich menu. Makety rôznych jedál si však môžete kúpiť aj v špecializovaných obchodoch, a v niektorých vás dokonca tomuto remeslu priučia. V Osake napríklad poznáme obchod, kde si môžete sadnúť a pod vedením skúsenej obsluhy si vyrobiť vlastné volské oko, lososové nigiri či iné japonské špeciality. Poďte s BUBO do Japonska, môžeme sa tam spolu zastaviť.

03

02:47

jan

2020

Tradičné japonské kúpele Viac o krajine

Tradičné japonské kúpele

Tradičné japonské kúpele Na našej zlatej ceste Japonskom spoznávame tradície, zvyky a miestnu kultúru; k nej neodmysliteľne patria aj tradičné japonské kúpele Onsen. Nie je prehnané tvrdiť, že Japonsko je známe ako svetová jednotka v počte horúcich prameňov. Nachádza sa ich tu viac ako 3000, a v ich okolí vznikli termálne kúpele. V najstaršej dochovanej japonskej písanej kronike Kodžiki z roku 712 po Kr., zo začiatku obdobia Nara, sa spomína opis horúcich prameňov. Z toho môžeme povedať, že kultúra horúcich prameňov bola s Japoncami už nejaký ten čas. V dlhej histórii onsenu sa japonská kultúra horúcich prameňov zmenila. Aj v Onsene existujú spôsoby a etiketa, podľa ktorej sa ľudia snažia nespôsobovať problémy ostatným používateľom horúcich prameňov. Onseny sú väčšinou prísne oddelené, respektíve sú časti pre mužov a ženy. Do bazénov ľudia chodia nahí, v plavkách len málokedy. Pred vstupom do bazénu dostaneme dôkladné inštrukcie, v kúpeľoch je zákaz plávania, skákania do vody, robenia hluku, zákaz požívania alkoholu a mnoho iných. Taktiež je potrebné použitie maličkých spŕch pred každým vstupom do bazéna, na fotke ich vidíte vpravo. Vo väčšine onsenov je vstup ľuďom s tetovaním zakázaný, pre mnohých to môže byť prekvapivé, ale neakceptujú sa tetovania ani u turistov, z dôvodu, že v Japonsku sú tetovaní ľudia považovaní za členov japonskej mafie Jakuza, a mnohí domáci by mohli byť pohoršení. Majitelia kúpeľov sa boja, že by takýmto spôsobom prišli o väčšiu časť svojej klientely. Japonci sú aj v onsenoch veľmi konzervatívni, nikto si vás nebude obzerať, každý sa pokúša o dokonalý relax, hľadá chvíľku ticha a vykonáva svoj očistný rituál tela aj duše. Po náročnom dni si aj my v BUBO nájdeme čas na takýto oddych.

05

09:33

dec

2019

Ryžové políčka, Fukushima a nočné Tokio Viac o krajine

Ryžové políčka, Fukushima a nočné Tokio

Ryžové políčka, Fukushima a nočné Tokio Z Nikkó sa vraciame naspäť do Tokia. Po ceste míňame návesné cedule na mesto Fukušima, ktorú neslávne preslávil kolaps a následný výbuch 11.3.2011. Ničivé zemetrasenie na severovýchodnom pobreží o sile 8,9 spôsobilo, že prišla 10 metrová tsunami. Išlo o najsilnejšie zemetrasenie doteraz zaznamenané v Japonsku a 4. najväčšie na svete. Asi minútu pred zemetrasením boli varovnou sieťou zaznamenané predtrasy, ktoré umožnili informovať japonskú meteorologickú agentúru a spustiť poplašný systém, ktorý zachránil veľké množstvo ľudí. V Jadrovej elektrární sa poškodili tri jadrové reaktory elektrárne Fukušima 1. Situácia bola vážna aj niekoľko týždňov po zemetrasení a tsunami. Evakuovaní museli byť ľudia v okruhu 20 km od elektrárne Fukušima 1 a v okruhu 12 km od Fukušima 2. Zemetrasenie a následne tsunami poškodilo pripojenie k distribučnej sústave a zaplavilo stanice so záložnými dieselovými generátormi, čo spôsobilo výpadok elektrického prúdu. Následne neochladzovanie viedlo k výbuchu a čiastočnému zrúteniu budov reaktorov Fukušimy 1. Z diaľnice budeme ešte vidieť mnoho ryžových políčok. V Japonsku je trh s ryžou kontrolovaný vládou, a farmári majú garantované výkupné ceny. Ryžové polia sú malé, aj napriek tomu sú často krát mechanizované. Pestovanie začína predpestovaním sadeníc. Tento proces často prebieha mimo ryžových polí. Predpestované sadenice ryže sa potom mechanicky alebo ručne rozsejú do zavodneného políčka. Pred tým, ako sa ide ryža zbierať z políčka, sa vypustí voda, ryža sa usuší a vymláti. Ryža, ktorá ostala na políčkach, sa vypáli, a je tak pripravená na ďalší cyklus. Najkvalitnejšia ryža sa pestuje na ostrove Honšú na severe. V týchto severnejších častiach sa ryža sadí iba raz do roka. Južnejšie položené políčka 2 krát ročne, niekde dokonca až 3 krát! Ryža bola hlavnou potravinou Japoncov. Chudobní Japonci ju konzumovali 3x denne. Tokio je najkrajšie v noci, a preto kto bude vládať po príchode z Nikkó, odporúčam večernú návštevu jednej z mnohých vyhliadok na nočné Tokio. Medzi tie najkrajšie patria: a) Tokyo Tower b) Tokijský nebeský strom s výškou 634 m, z ktorej je takisto krásna vyhliadka na celé Tokio. V tejto budove sa nachádza luxusná reštaurácia s krásnym výhľadom a s príznačným názvom 634 c) Mori Tower v centre Roppongi Hills  

05

09:18

dec

2019

97 metrov vysoký vodopád Kegon Viac o krajine

97 metrov vysoký vodopád Kegon

97 metrov vysoký vodopád Kegon Z Nikkó sa presunieme naším autobusom do vyššej nadmorskej výšky. Míňať budeme červený most Šinkyo, o ktorom legenda hovorí, že mních sa chcel dostať na druhú stranu cez rieku, ktorá bola divoká. Nebola tam však žiadna cesta, ako sa dostať na druhú stranu. Zrazu sa mu zjavil červený drak, ktorý sa zmenil na most, a mních sa tak dostal na druhú stranu rieky a mohol pokračovať do svätyne. Tu nemôžme zastaviť, a preto si most fotíme iba z okna autobusu. Opúšťame Nikkó a pred nami sú dlhé kľukaté nekončiace serpentíny, na ktorých Japonci po nociach organizujú ilegálne driftové závody. Dostávame sa do výšky 1300 m.n.m., pripravte sa, bude tu chladnejšie. V jarných mesiacoch sa tu stále drží aj sneh. Takže je veľká šanca, že aj na aprílových termínoch sa tu bude BUBO guľovať. Ako prvú si pôjdeme pozrieť vyhliadku z vulkanického jazera Čuzendži na vyhasnutú sopku Nantai s výškou 2486 metrov. Z tohoto jazera vyteká aj jeden z najkrajších japonských vodopádov Kegon, ktorý sa nachádza o pár km nižšie. Ku nemu sa dostaneme výťahom, ktorý nás odvezie 100 metrov do zeme. Výhľad na vodopád Kegon, ktorý je zasadený v krásnej kulise, ktorú tvorí čadič, si vychutnáme z trojposchodovej plošiny. Nemusíte sa báť, mokrí nebudeme. Vodopád je zapísaný medzi osem najčastejších obrázkov, ktoré prezentujú Japonsko. Je to zároveň tretí najvyšší vodopád v Japonsku po vodopáde Fukuroda s výškou 120 metrov a Šomyo, ktorý je najdlhší vodopád v Japonsku s výškou 350 metrov.

05

09:15

dec

2019

Reliéf troch múdrych opíc - mizaru, kikazaru a iwazaru Viac o krajine

Reliéf troch múdrych opíc - mizaru, kikazaru a iwazaru

Reliéf troch múdrych opíc - mizaru, kikazaru a iwazaru Stojíme pred vstupom do celého chrámového komplexu Tóšógú, ktorý sa nachádza pod holým nebom. Vo vnútri nás ihneď po prejdení vstupnej brány uchváti nezabudnuteľný pohľad na tradičnú japonskú architektúru zo začiatku 17 storočia. Krásne budovy, ktoré kedysi slúžili ako sklady pre samurajské výzbroje. Po ľavej ruke uvidíme známy malý reliéf troch múdrych opíc - mizaru, kikazaru a iwazaru, ktoré zobrazujú, že nepočujú, nevidia a nerozprávajú – ZLO. Tohto posolstva sa dodnes držia japonský rodičia deti, ktorí sa ich snažia vychovávať práve podľa tejto zásady. U nás na západe sa tým vyznačuje neznalosť ľudí, akože sa snažia zbaviť zodpovednosti. Oproti reliéfu troch opíc sa nachádza obraz slona, ktorého autor vyrezal bez toho, aby slona niekedy reálne videl. Pokračujeme komplexom ďalej, kde o pár metrov prechádzame popod malú tori bránu, od ktorej vidíme na vrchu schodov najkrajšiu vstupnú bránu v Japonsku. Bránu slnečného jasu – Yomeimon, ktorú si Japonci sami zvolili za najkrajšiu bránu, aká sa v celom Japonsku nachádza. Ešte skôr ako prejdeme cez bránu slnečného jasu sa vieme dostať po ľavej ruke do chrámu, v ktorom sa na strope nachádza obrovská maľba revúceho draka. Vo vnútri nemôžete fotiť ani natáčať video. Chrám je zaujímavý vďaka jeho perfektnej akustike. Za bránou slnečného jasu sa pred nami zjaví šintoistická svätyňa, do ktorej vnútra si vieme ísť priať niečo pozitívne do našej blízkej budúcnosti. Opäť sa dovnútra môžeme dostať iba na boso. Pre tých, ktorý hľadajú aj trošku aktívneho pohybu, je možnosť vyšľapať okolo 150 schodov na vrch tohto komplexu, kde sa nachádza pomník významného šóguna Iejasu Tokugawu. Nad jeho urnou sa nachádza pod holým nebom volavka a korytnačka, ktoré symbolizujú dlhovekosť.

05

09:08

dec

2019

Nehovor o kráse, kým si nevidel Nikkó! Viac o krajine

Nehovor o kráse, kým si nevidel Nikkó!

Nehovor o kráse, kým si nevidel Nikkó! Tretí deň nášho zájazdu zlatá cesta Japonskom opúšťame Tokio a vyrážame na celodenný výlet na sever ostrova Honšu do mesta Nikkó. 165 km prejdeme po diaľnici za necelé 3 hodiny. O Nikkó sa hovorí, že „nehovor o kráse, kým si nevidel Nikkó!“ Nie nadarmo sú svätyne a chrámy v okolí tohto mesta zaradené do zoznamu UNESCO. Nikkó vzniklo v 8. storočí a nebolo nejako významné. Až jeden z najvýznamnejších Japonských šógunov Iejasu Tokugawa, ktorý túto oblasť miloval, dal príkaz, aby tu po jeho smrti postavili svätyňu Tóšógú, v ktorej bude pochovaný. Zomrel v roku 1616 a rok na to mu bola venovaná svätyňa Tóšógú. K celému komplexu, vedie krásna 70 metrov dlhá cédrová aleja od parkoviska, kde stojí náš súkromný BUBO autobus. Väčšina cédrov je stará okolo 400 rokov, a viac ako 200 000 ich tu nechal vysadiť za svojej éry sám Iejasu Tokugawa. Bol to totižto jeho obľúbený strom. Na konci aleje sa po pravej strane nachádza typická japonská pagoda. Ide o krásnu päť poschodovú stavbu, ktorej každé poschodie predstavuje jeden element - zem, voda, oheň, vietor a nebo. Do jej vnútra sa nedá dostať, a tak sa budeme kochať jej vonkajším vizuálom. Pred nami je vstup do krásneho chrámového komplexu Tóšógú, ktorý je zapísaný na zozname UNESCO aj preto, že ako jeden z mála v Japonsku historicky nevyhorel ani raz. Navyše jeho krásou budeme naozaj uchvátení.

16

16:57

nov

2019

Najväčší Starbucks na svete Viac o krajine

Najväčší Starbucks na svete

Najväčší Starbucks na svete Svetoznáma spoločnosť Starbucks otvorila v Tokiu nový predajňu, ktorá je niekoľkonásobne väčšia ako priemerná kaviareň. V japonskej metropole Tokyo môžete už dlhšiu dobu navštíviť obrovskú kaviareň Starbucks Reserve Roastery Tokyo, ktorá sa pýši úctyhodnou rozlohou viac ako 3000 metrov štvorcových. Aj keď priemerné otvorenie kaviarne Starbucks nevyvoláva rozruch, v tomto prípade to bolo inak, tu sa kĺbi vynikajúci dizajn, inovatívny prístup a skvelá káva, ktoré si zaslúžia našu pozornosť. Na svete je len päť týchto prevádzok, nachádzajú sa v Seattli (2014), Šanghaji (2017), Miláne a New Yorku (2018), ale ide o priekopnícke zariadenia v oblasti miestnej gastronómie, dizajnu a estetiky. Prvé dojmy z budovy navrhnutej japonským architektom Kengo Kuma sú veľmi pozitívne, budova sa nachádza pri rieke Meguro vo štvrti Nakameguro, ktoré je známe tým, že je domovom mnohých slávnych celebrít a ich kaderníkov. Radové terasy pritiahnu váš zrak nahor a budova vyzerá akoby sa chcela celá odlepiť od zeme. Kuma využíval sugi (japonský céder), trvanlivé, voňavé, svetlo sfarbené drevo na výrobu „japonskej budovy“, ktorá by spojila okolie s kávou, myslíme, že sa mu to podarilo. Architekt Kuma je tiež muž, ktorý sa skrýva za návrhom hlavného hostiteľského štadiónu pre olympijské hry v Tokiu 2020. Dominantou priestoru je 17 metrov vysoký medený sud, ktorý vystupuje ako žiarivý monolit z prízemia, a jeho 121 medených doštičiek ručne kladených v japonskej tsuchime technike sa tiahne až na 4.poschodie. Môžete tu ochutnať miestne zelené čaje, kávu alebo vynikajúce dezerty. Spoločnosť Starbucks si uvedomila, že takýto formát kaviarenského zariadenia má obrovský potenciál a zaumienila si otvárať podobné podniky aj v ďalších vyhľadávaných destináciách po celom svete, v jeseni plánujú otvoriť nový Starbucks Roastery v Chicagu, ktorý bude ešte väčší ako ten v Tokiu. Návšteva tejto kaviarne určite stojí za to, uvidíte celý proces výroby a balenia kávy, a máte možnosť si vychutnať skvelú kávu. Rôzne ročné obdobia vám prinesú rôzne prekvapenia, ak vyjdete na terasu, ktorá sa nachádza na druhom poschodí počas jari, tak sa ocitnete v obklopení kvitnúcich japonských čerešní, čo viac si človek môže priať...

03

18:51

nov

2019

Viete ako sa vyrába saké? Viac o krajine

Viete ako sa vyrába saké?

Viete ako sa vyrába saké? Výroba saké je veľmi zaujímavou témou, no rovnako zaujímavé sú aj ďalšie dôležité fakty o tomto japonskom alkoholickom nápoji. V prvom rade by sme si mali vysvetliť význam slova saké. Toto slovo totiž v japončine označuje akýkoľvek alkoholický nápoj. Podľa japonských zákonov sa nápoj, ktorý my nazývame saké, označuje ako “seishu”. Hoci sa saké u nás, ale aj vo svete vyslovuje s dlhým e, správne by sa malo vyslovovať krátko - sake. Ak navyše použijete zlý akcent, môže sa stať, že si v reštaurácii namiesto nápoja vypýtate lososa. Treba ho preto vyslovovať krátko a bez akcentu. Saké chuťou trochu pripomína víno, možno aj preto sa mu nesprávne, aj keď sami Japonci ho tak občas volajú, hovorí ryžové víno. Pokiaľ ale ide o proces výroby, ten sa od výroby vína značne líši, a s trochou predstavivosti sa skôr podobá výrobe piva. Výroba vína je pomerne jednoduchá. Bobule hrozna totiž obsahujú dostatok cukru, ktorý sa pomocou kvasiniek premení na alkohol. Víno je zrelé alebo hotové v momente, keď sa minie zásoba cukru, alebo keď je úroveň alkoholu v nádrži tak vysoká, že kvasinky zabije. Proces výroby saké je ale o niečo zložitejší, a podobá sa skôr výrobe piva. Zatiaľ čo pri výrobe piva sa deje proces premeny škrobov na cukry a proces kvasenia cukrov na alkohol oddelene, pri saké sa deje súčasne, čo sa nazýva paralelná fermentácia. My si teraz celý tento proces vysvetlíme. Základom kvalitného saké je pochopiteľne ryža. Ryža na výrobu saké sa od jedlej ryže líši tým, že má výrazne menej proteínov a lipidov a má väčšie a silnejšie zrná. Je doslova nejedlá, využíva sa výhradne na výrobu saké. V Japonsku sa pestuje okolo 80 druhov ryže na saké, niektoré sú populárnejšie a, samozrejme, drahšie, iné zase lacnejšie a menej kvalitné. Ďalšou významnou ingredienciou, ktorá zohráva veľkú úlohu pri finálnej kvalite saké, je voda. Obsah minerálov a iných zložiek vo vode môže radikálne zmeniť kvalitu finálneho produktu. Ak napríklad voda obsahuje priveľa železa, sfarbí saké do žlta a pripraví ho o chuť. Podstatná je ale aj tvrdosť vody, mäkšia voda má za následok sladšie saké, tvrdšia zasa suchšiu, trpkejšiu chuť. Celý proces výroby saké začína obrúsením ryžových zŕn. Keďže ryžové zrná majú najvyšší obsah škrobu vo svojom jadre, prebytočné plevy obsahujúce proteíny a oleje sa musia odstrániť. Percento obrúsenia zásadne ovplyvňuje kvalitu saké, bežne sa stretávame s variantami obrúsenia na 70%, ale môže to byť aj 50% alebo menej. Ľudia si často tento údaj na fľaši mýlia s obsahom alkoholu. Toho je však v saké oveľa menej, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Pre zaujímavosť, ryžový prášok, ktorý pri obrusovaní vzniká, sa ďalej používa na výrobu rôznych japonských dezertov. Potom ako sa ryžové zrná obrúsia, nechajú sa v závislosti na percentách obrúsenia niekoľko hodín “oddychovať”, aby nasiakli vlhkosť zo vzduchu. Robí sa to preto, aby zrná pri ďalšom procese máčania vo vode nepopraskali. Po niekoľkohodinovom následnom máčaní vo vode je ryža pripravená na ďalší dôležitý proces - naparovanie, pri ktorom sa ryža defacto uvarí. V niektorých fabrikách sa naparovanie robí v špeciálnych nádobách, v iných zasa na naparovacom páse. Tento proces je dôkladne kontrolovaný, pretože prevarená ryža by fermentovala príliš rýchlo a naopak, z nedovarenej ryže by fermentoval iba povrch zrna. Po naparení a ochladení sa ryža rozdelí na dve časti. Jedna časť putuje do kvasných nádob, ktoré kedysi bývali drevené, dnes už väčšinou nerezové, druhá časť sa posype špeciálnou plesňou. Pleseň “koji” (Aspergillus Oryza) pomocou enzýmov začne štiepiť škrob obsiahnutý v ryžových zrnách na jednoduchšie cukry. Tento proces trvá približne 5 až 7 dní, a je takisto prísne kontrolovaný. Deje sa vo viac-menej sterilnom prostredí za stálej kontroly teploty a stupňa samotnej fermentácie. Po tomto prvotnom stupni fermentácie sa do ryže pridá voda a kvasinková kultúra (Saccharomyces Cerevisiae), a táto hmota sa pri 4 °C nechá fermentovať ďalších 7 dní. Počas prvých štyroch dní tejto fázy sa do hmoty pridáva ďalšia voda a zvyšná predkvasená časť ryže, ktorá sa po naparení oddelila. Finálna hmota sa v japončine nazýva “moromi”. Táto hmota sa nechá ďalej fermentovať pri 15–20 °C po dobu 2-3 týždňov. Práve počas tejto fázy prebieha tzv. paralelná fermentácia, čiže proces štiepenia škrobov na cukry a proces fermentácie cukrov na alkohol sa dejú súčasne. Po 2-3 týždňoch fermentácie je hmota pripravená na filtráciu – proces, ktorým sa z hmoty získava samotné saké. Filtrácia prebieha buď v špeciálnych nádobách tzv. samostekaním, odstreďovaním alebo lisovaním. Počas tohto procesu sa do hmoty niekedy pridáva destilovaný, tzv. pivovarnícky alkohol, ktorý pomáha zachovať charakteristickú chuť a vôňu. Filtráciou získané saké má spravidla obsah alkoholu okolo 20%, dorieďuje sa preto vodou na finálnych 15-16%. Takto pripravené saké sa ešte necháva dozrieť niekoľko týždňov až mesiacov v nerezových alebo keramických nádobách a následne sa plní do fliaš. Okolo servírovania saké existuje hotová kultúra; nádobiek a pohárikov nájdete na trhu od výmyslu sveta. Niektoré jednoduché, iné dizajnové, vtipné, hravé, tradičné, moderné... Saké sa môže podávať chladené, izbovej teploty alebo aj zohriate. Ak by vám saké na prvý krát nezachutilo, dajte mu druhú šancu, z vlastnej skúsenosti viem, že sa to oplatí :) Ostáva už len japonský prípitok - kanpai!   Na fotografii tradičné sudy na saké opletané ryžovými lanami

28

14:59

okt

2019

Ako chutí hora Fuji? Viac o krajine

Ako chutí hora Fuji?

Ako chutí hora Fuji? Aj my v BUBO sa občas stratíme, a nie vždy všetko vychádza tak ako má, ale nestrácame pri tom chladnú hlavu, vtedy zisťujeme, hľadáme a pýtame sa miestnych. Tak to bolo aj pri hľadaní ideálnej reštaurácie v meste Shizuoka, meste nami ešte neprebádané, kde chodíme iba na želanie. Neustále sa učíme a posúvame hranice, a tak to bolo aj pri hľadaní tejto unikátnej reštaurácie, ktorá sa nachádza v meste Shizuoka. Do Shizuoky sme sa dostali šinkanzenom z Kjóta za necelú hodinu a pol: rýchlovka. Podvečer sme teda vyrazili do mesta s nádejou, že prebádame mesto a opäť vyskúšame úžasnú japonskú kuchyňu; napodiv sme v tomto meste nachádzali jednu európsku reštauráciu za druhou, a tie japonské buď boli plné alebo zatvorené. Tak sme sa rozhodli dať si prestávku a schladiť hlavu, zastavili sme v bare a popritom sa opýtali čašníčky, či v okolí nájdeme nejakú kvalitnú japonskú reštauráciu. Na naše prekvapenie, v momente nechala svoju prácu tak a rozhodla sa nás odprevadiť na miesto nami nepoznané, nezaváhali sme ani na chvíľu a cítili sa ako piráti pri hľadaní pokladu. Aj takto vyzerá japonská pohostinnosť, odídu z práce len aby vám pomohli s tým, čo potrebujete. Po chvíli sme sa teda rozlúčili s našou novou kamarátkou a vošli do krásnej japonskej reštaurácie (茄子の花 無庵 - v preklade Kokosový kvet), pred vstupom sme sa, ako býva zvykom, povyzúvali a nechali usadiť. Čašník nám podáva menu v japončine so slovami - toto je dnešná ponuka -, bez váhania sme mu povedali nech nám prinesie, čo uzná za vhodné; boli sme pripravení takmer na všetko, a to sme nevedeli, čo nás v tejto reštaurácii čaká. Vyzeralo to, akoby sa náš čašník potešil a odrazu bol z neho najväčší odborník v gastronómii, ochotný svojim hosťom poradiť vo všetkom - určite to bol zážitok aj pre neho. Po vynikajúcom predjedle, ktoré bolo schované v rozkladacom domčeku - takmer ako pre bábiky - prišli na rad ustrice a o chvíľku už pred nami bolo umelecké dielo priamo na tanieri. Ľadové sochy sa môžu schovať, oproti tomu, čo nás práve čakalo na tanieri; všetci sme zo zatajeným dychom hľadeli na tanier pred sebou a čakali, kto z nás to vyriekne prvý. Na tanieri pred nami sa totiž týčila hora Fuji. Najvyššia hora Japonska je jednoznačne symbolom regiónu Shizuoka, nachádza sa aj v embléme mesta, nikto však nečakal, že ju dostane naservírovanú na tanieri. Nám v BUBO sa podarilo ochutnať horu Fuji, a chutila naozaj výborne. hvíľku už pred nami bolo umelecké dielo priamo na tanieri. Ľadové sochy sa môžu schovať oproti tomu čo nás práve čakalo na tanieri, všetci sme zo zatajeným dychom hľadeli na tanier pred sebou a čakali kto z nás to vyriekne prvý. Na tanieri pred nami sa totiž týčila hora Fuji. Najvyššia hora Japonska je jednoznačne symbolom regiónu Shizuoka, nachádza sa aj v embléme mesta, nikto však nečakal že ju dostane naservírovanú na tanieri. Nám v BUBO sa podarilo ochutnať horu Fuji a chutila naozaj výborne.

28

14:20

okt

2019

Zabudnutý budhistický chrám Tenryuji Viac o krajine

Zabudnutý budhistický chrám Tenryuji

Zabudnutý budhistický chrám Tenryuji Aj keď chrám Tenryuji väčšinou obchádzame, dnes sme sa rozhodli ho navštíviť, a ostali sme milo prekvapení. Tento chrám je najdôležitejším chrámom v kjótskom okrese Arashiyama. Bol zaradený na prvé miesto medzi päť veľkých zenových chrámov v meste a teraz je registrovaný ako miesto svetového dedičstva UNESCO. Tenryuji je hlavným chrámom japonskej školy budhizmu Rinzai Zen, bol postavený v roku 1339 vládcom šógunom Ašikagou Takaujim. Takauji zasvätil chrám cisárovi Go-Daigovi, ktorý práve zomrel. Obidve dôležité historické postavy boli spojencami, až kým sa Takauji v boji o nadvládu nad Japonskom obrátil proti cisárovi. Postavením chrámu mal Takauji v úmysle upokojiť náladu bývalého cisára. Budovy Tenryuji boli v priebehu storočí opakovane zničené požiarmi a vojnami, a väčšina súčasných hál vrátane hlavnej sály a chrámovej kuchyne s charakteristickou maličkou vežou pochádza z pomerne nedávneho obdobia Meiji. Na rozdiel od budov chrámu, záhrady prežili storočia v pôvodnej podobe. Krásna krajinná záhrada, ktorú vytvoril známy záhradný dizajnér Muso Soseki a ktorý navrhol aj záhrady Kokedera a ďalšie dôležité chrámy, má centrálny rybník obklopený skalami, borovicami a zalesnenými horami Arashiyama. Tieto záhrady sú špecifické tým, že nevidíte ich koniec, pretože hraničia s okolitou prírodou. Významné chrámy, krásna krajinná záhrada s centrálnym rybníkom obklopeným skalami, borovicami a zalesnenými horami Arashiyama, to je to, čo určite robia tento chrám veľkolepým, nezabudnite ho preto navštíviť pri návšteve Kjóta, najlepší čas je v polovici novembra, uvidíte tak japonské javory v svojej kráse.