Fórum

134 príspevkov

17

09:15

mar

2020

Viete, čo je Liberica? Viac o krajine

Viete, čo je Liberica?

Viete, čo je Liberica? Celosvetová spotreba kávy každým rokom stúpa. Kofeín je považovaný za jednu z najväčších závislostí ľudstva, spolu s nikotínom či ťažkými drogami. Denne sa po svete rozlejú viac ako 2 miliardy šálok kávy, no málokto vie, že celá produkcia stojí iba na dvoch druhoch - kávy Arabica (60% celosvetového obchodu) a Robusta (40% obchodu). Napriek tomu, že na svete existuje okolo 120 rôznych druhov kávovníkov, veľké množstvo z nich bolo označených ako nepoužiteľné na konzum. Podobnú nálepku dostala aj Liberica, druh kávy pôvodom zo západnej Afriky, ktorý dnes tvorí zanedbateľné 1% svetovej produkcie. Liberica je najviac rozšírená v juhovýchodnej Ázii od konca 19. storočia, kedy plantáže Arabicy napadla choroba a krajiny ako Filipíny a Malajzia priviezli tento odolnejší, silnejší strom. Liberica, na rozdiel od jej dvoch rivalov, je 20m vysoká rastlina s mohutným koreňovým systémom, veľkými listami a oveľa väčšími plodmi. Častokrát sa sadí pri plantáži s inými druhmi, keďže jej silná aróma a väčší podiel cukru láka hmyz. Práve tento fakt ju robí zaujímavou - novými metódami spracovania Libericy vieme dostať celú škálu príchutí od čokoládovo citrónovej cez ovocné chute jackfruitu až po durián. V roku 2018 získali producenti zo Sarawaku (ostrovná časť Malajzie) prestížne ocenenie Kaldi Award na Stuttgart Coffee Summit. Práve tam sa výnimočná chuť a vlastnosti tejto podceňovanej kávy po prvýkrát dostali do Európy, a zažiarili. Od tohto momentu sa Borneo stalo pulzujúcim centrom pre stretnutia a výskum Libericy. Mohla by táto rastlina, ktorú nezasahujú klimatické zmeny tak veľmi ako napríklad Arabicu, jedného dňa zachrániť kávičkárov? Budeme aj v Európe vidieť Libericu v obchodoch? To všetko ukáže čas. Dovtedy si šálku sladkej, intenzívnej Libericy môžete vychutnať v Malajzii. Na miestnom trhu je veľmi obľúbená, a častokrát si nejaké to balenie berieme so sebou. Suvenír formou gurmánskeho zážitku je predsa ten najlepší.

16

14:32

feb

2020

Lebuh Armenia alebo príbeh Arménskej ulice malajského Penangu Viac o krajine

Lebuh Armenia alebo príbeh Arménskej ulice malajského Penangu

Lebuh Armenia alebo príbeh Arménskej ulice malajského Penangu Malajský ostrov Penang, na ktorom sa vždy zastavíme počas našej cesty z Thajska do Malajzie, je všade na svete vnímaný ako ostrov, ktorý prekypuje dokonalým streetfoodom, teda pouličným jedlom. Milujeme ho, milujeme ochutnávanie tohto miesta a hľadanie perfektných jedál, ktoré preveril čas a nejedna generácia; ale na strane druhej vieme, že nie len gastronomické zážitky tvoria Penang. Ostrov, a teda jeho hlavné mesto Georgetown je miestom, kde sa stretávajú kultúry, náboženstvá, mozaika tvárí, národov, predstáv o živote, mozaika snov a desiatky príbehov. Penang je ako jedna hrubá kniha, ktorú by ste mohli čítať jedným dychom od začiatku po koniec, a keď zatvoríte poslednú stranu, budete tak nadšení, že si tú knihu opäť otvoríte, čítate znovu a znovu vás nadchne. To preto do Penangu neustále chodíme a s každou návštevou sa čudujeme, že toto miesto je tak nadčasové, že sa ho nikdy neprejeme. Chrámy, kostoly, svätyne, koloniálne budovy, pouličné stánky, obchody, kaviarne, všetko je tu namiešané tak, aby vás to v meste držalo čo najdlhšie. Prechádzame sa mestom, hľadáme jeho čarovné zákutia a vždy sa na našej prechádzke dostaneme na ulicu zvanú Lebuh Armenia, alebo teda na Arménsku ulicu. Nie je to zvláštne? Arménska ulica? Tu na severe Malajzie, na ostrove menom Penang? Jej históriu na počiatku písali Malajci, pretože sa nazývala Lebuh Malay, teda Malajská ulica, ktorá bola súčasťou malajských štvrtí. O pár rokov na to, už v roku 1808 sa na ostrov Penang začali sťahovať Arméni a svoje nové domovy našli práve v tejto štvrti. Ich príchod bol tak silný, až celú ulicu ľudia začali označovať prívlastkom „arménska“. Arméni boli geniálni obchodníci a stretli by ste ich aj na miestach, kde by ste to vôbec nečakali. Keď som kráčal starým Mádrasom, dnešným Chennaiom, ocitol som sa v arménskom kostole; a podobný zážitok by ste našli aj v starej Dháke, kedy sa v labyrinte bangladéšskeho hlavného mesta vynorí oáza pokoja ozdobená arménskym krížom. Arméni si tu postavili svoj kostol, neskôr bratia Sarkiesovi postavili slávny, koloniálny Eastern and Oriental Hotel. Slávni bratia vdýchli dušu aj koloniálnej kráse v podobe singapurského hotela Raffles a svoj rukopis zanechali aj v niekdajšom barmskom Rangúne a v hoteli Strands. Arméni tu nezostali dlho, len cez jedno storočie, kedy sa postupne z ostrova vytratili a na ich miesto prišli Číňania, ktorí dominujú ulici dodnes. Názov Lebuh Armenia však zostal. Kráčame ulicou a nad hlavami vyrastú lampióny. Červené, ozdobené žltými čínskymi znakmi a pod nimi sa rozlievajú zástupy obchodíkov, kde nájdete suveníry od výmyslu sveta, ale aj durianové koláčiky, kávu, občerstvenie a sem tam obrázok z galérie penangského streetartu. Na rohu ulice predávajú buchty Pau plnené mäsom alebo sladkým kokosom či fazuľou, o pár krokov ďalej zavonia durian a v strede oproti kaviarničke zase dostanete osviežujúci a exotický džús z muškátových orechov. Môžete ho popíjať a zároveň nahliadnuť do neďalekého klanového domu, ktorý po sebe nechali čínske komunity. Len pár krokov od džúsu a kaviarničky Kopi Luwak nájdete streetartovú pýchu Penangu, slávny obrázok detí na bicykli, ktorý má na svedomí litovský umelec Ernest Zacharevič. V roku 2012 sa Penang rozhodol, že pozve umelcov, aby skrášlili mesto a pritiahli turistov, a Ernest zakomponoval do starého mesta šesť svojich obrázkov. Stačilo málo a odrazu sa o jeho maľbách hovorilo nielen v meste, ale aj v celej Malajzii a napokon takmer v celom svete. Penang sa katapultoval na jedno z najdôležitejších streetartových miest juhovýchodnej Ázie a turisti ho začali objavovať. To všetko sa udialo tu na Lebuh Armenia. Kráčajte ďalej a objavíte ďalšie obrázky až sa ulica odrazu stratí a svet sa pozvoľna prehupne do čínskej, drevenej štvrte Chew Jetty. Nie je fascinujúce koľko príbehov by sme našli na jednej „obyčajnej“ ulici? Stačí len kráčať, mať otvorené oči, pozerať sa nimi a vidieť. Mnohí ich otvorené majú, no nevidia krásu okolo seba. Čakajú kedy sa objaví, kedy na nich doslova skočí, no neuvidia ju. Kráčajte s nami Penangom a môžete si byť istí, že jeho krásu nielen uvidíte, ale si ju aj zapamätáte!

06

15:30

jan

2020

Inšpiratívne stretnutie s hrdinom z Bornea Viac o krajine

Inšpiratívne stretnutie s hrdinom z Bornea

Inšpiratívne stretnutie s hrdinom z Bornea Ostrov Borneo je známy svojou rozmanitou faunou, flórou a najstarším dažďovým pralesom na svete, ktorého vek sa odhaduje na 140 miliónov rokov. Táto jedinečná krajina je domovom veľkého množstva endemitov a ohrozených druhov. Po návšteve najstaršieho rehabilitačného centra pre orangutany na svete sme sa presunuli len niekoľko metrov na opačnú stranu. Tu totiž sídli útulok pre najmenšieho medvedíka na svete - medveďa malajského. Vyskytuje sa len v juhovýchodnej Ázii a jeho populácia výrazne klesá z dôvodu odlesňovania a pytliactva. V tradičnej čínskej medicíne sa žlč z tohto zvieraťa považovala za magickú zložku a používala do mastičiek. Dnes je podľa IUCN ohrozeným druhom vo voľnej prírode. Prechádzame dreveným mostom v korunách stromov a v srdci džungle hľadáme malých, čiernych mackov, ktorí dorastajú do výšky približne 1,5 m. Na jednom zo stanovísk stretávame skupinu miestnych sprievodcov. Uprostred nich zanietene rozpráva zakladateľ tejto záchrannej stanice Wong Siew Te. S úsmevom víta celú našu BUBO skupinu a odpovedá na naše otázky. Po vyštudovaní biológie ho jeho profesor naviedol na bližšie skúmanie medveďa malajského. Je to totiž druhý najvzácnejší medveď hneď po pande, o ktorom sa však málo vie. „Fascinuje ma a teší, keď vidím, ako sa tieto zvieratá správajú v prirodzenom prostredí. Na druhej strane život v klietke, pytliactvo a úbytok ich prirodzeného prostredia, ktoré ohrozujú ich prežitie, ma presvedčili, že som ten správny človek, ktorý im môže pomôcť.“ Útulok funguje od roku 2008 a odvtedy už pomohol 62 medvedíkom, z čoho 7 sa podarilo vrátiť do voľnej prírody. Stredisko slúži nie len ako rehabilitačné centrum pre zachránené medvede, ale tiež ako výskumná stanica, kde môže Wong podrobnejšie skúmať tieto jedinečné medvede, a zároveň ako edukačné miesto, kde vzdeláva ďalších nadšencov. „Aj keď rodina nežije spolu a samica sa stará o malé sama, vyskytuje sa u nich veľmi pekný rituál maznania, objímania a hladkania pred párením. Samica je gravidná tri mesiace a následne malé vychováva a kojí približne tri až štyri roky. Dožívajú sa však iba 15 rokov, preto sa považuje za veľký úspech, ak má samička za život aspoň štyri malé, a to je tiež dôvod, prečo ich populácia klesá,“ rozpráva nám so záujmom Wong. „Majú veľké predné tlapy a neprimerane veľkú a silnú tlamu. Všetko preto, aby sa mohli vyšplhať na stromy vysoké aj 40 metrov a otvoriť si napríklad taký kokosový orech, či rozdriapať kôru stromu a vyjesť všetky chrobáky. Hmyz a ovocie je základom ich stravy. Milujú figy, larvy, vajíčka, ale najlepším dezertom je med,“ dodáva a jeho nadšenie už stihlo nakaziť aj nás. Stojíme na drevenej terase uprostred džungle, z každej strany pod sebou vidíme medvede malajské, a s pánom Wongom, ktorý je považovaný za hrdinu voľne žijúcich zvierat sa rozprávame o medveďoch, o prírode, o životnom poslaní a o podstate a dôležitosti dobra v tomto svete. BUBO opäť dokázalo vytvoriť z jednoduchej návštevy útulku zážitok, a my na ceste za ďalším ohrozeným druhom, Kahauom nosatým, rozmýšľame, ako šíriť dobré skutky ďalej.

23

12:02

aug

2019

Sväté jaskyne na periférii Kuala Lumpur Viac o krajine

Sväté jaskyne na periférii Kuala Lumpur

Sväté jaskyne na periférii Kuala Lumpur Medzi Penangom a Kuala Lumpur sa prepletá moderná malajská diaľnica, z ktorej vždy pozorujeme exotickú krajinu plnú bujnej, exotickej, zelenej vegetácie. Aj takúto Malajziu treba vidieť a nie len mestá, ktoré môžu zmiasť. Za Ipohom sa krajina dvihne do Cameron Highlands, kde sa pestuje čaj, a keď sa dostaneme do údolia Klang na perifériu Kuala Lumpur, naplánujeme si zastávku na mieste zvanom Batu. Jaskyne Batu tu ležia v tieni slávy Kuala Lumpur, no z nenápadného miesta sa vykľuje dokonalý zážitok hodný najposvätnejšieho miesta celého Malajského polostrovu. Ako by sme toto mohli vynechať? Vystúpime z autobusu a hneď sa na okolitých strechách zhŕknu nezbedné makaky sliediace na každý pohyb, ktorý by mohol znamenať zaváhanie, a teda jedlo či aspoň fľašku vody. Dávajte si tu pozor, opice sú mimoriadne drzé, zvyknuté na turistov, ktorí ich kŕmia napriek zákazom, a tak si budú dovoľovať aj na vás. Blízke námestie je posiate holubmi, na rohu leží hŕba kokosových orechov a pred očami rastie obrovská socha boha Murugana. Je synom Šivu, bratom známeho Gáneša, no pre Tamilcov a tamilskú diaspóru je Murugan mimoriadne dôležitý boh z nekonečného hinduistického panteónu. Dnes je pohľad na schodisko vedúce k jaskyniam krásne pestré. Keď sme sem chodili pred dvomi, tromi rokmi, tak bolo obyčajné, bez emócie, no potom ako ho premaľovali a vytvorili z neho farebnú mozaiku, odrazu sem začali prúdiť ľudia, aby nakŕmili svoje fejkové Instagramy. Aj bez fotky budete unesení. Kráčajte po nich až na samotný vrchol. Je ich 272, tak sa niekto zadýcha, niekto to vybehne len v rámci svojho tréningu, no pamätajte si, že vás tu môžu zdržať opice. Tie radi posedávajú na zábradlí, sledujú, čo robíte a ak sa náhodou zastavíte, aby ste si niečo vybrali z batohu, spravíte chybu. To vycítia, že hľadáte niečo pre ne a skočia na vás, na váš batoh a pokojne vás oberú o čokoľvek, čo držíte v rukách. Vyšliapali sme schodisko až nahor a pred očami sa otvorí krásny, stratený svet obrovskej jaskyne, ktorú objavili Briti náhodou pri poľovačke. Vo vnútri stoja hinduistické svätyne, je tu pokoj, hoci ticho narúšajú skupinky návštevníkov, až sa napokon ozvú zvončeky a začína sa hinduistický obrad. Polonahí brahmani prichádzajú do chrámu a modlia sa k sochám, obetujú im farebné lupene kvetov; a mnohí sledujú s úžasom, že sa ocitli na tak magickom mieste. Jaskyne Batu by boli mystickými miestami aj bez svätýň, pretože z prírodného hľadiska sú dokonalé. Svätyne, atmosféra, náboženstvo, to všetko je len krásny bonus celého miesta.

16

15:25

aug

2019

Ochutnali ste už džús z muškátových orieškov? Viac o krajine

Ochutnali ste už džús z muškátových orieškov?

Ochutnali ste už džús z muškátových orieškov? Malajský Penang je miestom, ktoré je tak neskutočne zaujímavé a dokonalé, že si ho zamiluje snáď každý, kto sa v ňom ocitne. Je koloniálnou perlou, strieda čínske aj indické štvrte a na jednej ulici spája kostol, čínsky chrám, hinduistickú svätyňu či mešitu, a nikto tu nič nerieši, ale žije si svoj život. Penang je gastronomickým rajom. Čo rajom, on je dokonca ešte niečo viac. CNN ho pasuje za TOP streetfood miesto sveta, každé dôležité gastronomické médium ho spomína ako miesto, kde by ste mali ochutnávať, a BUBO sa v Penangu tiež dokonale vyzná. Veď sem chodíme roky a roky hľadáme to, čo robí toto miesto unikátnym. Koľko ľudí už s nami ochutnalo grilovanú raju v kari omáčke na banánovom liste? Dokonalé Char Kway Toew, kde neváhame stáť aj hodinu v zástupe ľudí, pretože vieme, že je naprosto unikátne? Dnes nájdete na Lebuh Armenia, teda na známej „arménskej ulici“ skvelý a unikátny podnik, kde môžete ochutnať džús z muškátových orieškov. Toto na Penangu milujem, že som tu 20x, no stále ma to miesto dokáže nadchnúť, ukázať kúsok svojej skladačky, ukázať, že ho vlastne človek stále ani po rokoch nepozná a že ho musí milovať. Muškátový oriešok je pre Penang typickou záležitosťou. Nie tak ako betel, veď koniec koncov práve po betelovom oriešku dostal Penang (alebo ak chceme Pinang) svoje vlastné meno. Kedysi tu obchod s betelom prekvital, no tie časy sú minulosťou. Dnes sa tu darí vďaka klíme muškátovému oriešku. Pre niekoho je muškátový oriešok len obyčajný orech, aký sa v malých dávkach pridáva do varenia či sladkostí, no skrýva v sebe fantastický príbeh. Kedysi mal rásť len v oblasti Spice Islands na ostrovoch Banda v severnej Indonézii, teda len na maličkom ostrove menom Run. Doťahovali sa o neho mocnosti a túžba po monopole na muškátový orech zmenil dejiny sveta. V 17.storočí ho totiž Holanďania vymenili Britom za Manhattan! Ten sa stal britským a Holanďania sa pustili do obchodu so vzácnym muškátovým orechom. Cestovanie nás učí fantastickým veciam. Prídeme k obchodíku a pýtame si osviežujúci džús. Vezme sa dužina, v ktorej je oriešok obalený, odšťaví sa a je to. Krásne vonia, perfektne a osviežujúco chutí a fakt nič lepšie v Penangu na pitie nenájdete (dobre dobre, ani Teh Tarik na ulici nie je na zahodenie). Ale džús z muškátových orieškov? To je ťažká exotika! Najlepšie na tom je, že stánok stojí len pár metrov od slávneho streetart bicykla od Ernesta Zachareviča. Tam sa tlačia davy, netušiac, že poklad sa skrýva o kúsok vedľa!

23

09:19

apr

2019

Endemický deň na Borneu Viac o krajine

Endemický deň na Borneu

Endemický deň na Borneu Nachádzame sa v malajzijskej časti Bornea v štáte Sabah, ktorého hlavným mottom je "Land below the wind", čo v doslovnom preklade znamená "Zem pod vetrom". Tento názov dostal práve kvôli tomu, že pevnina Bornea je absolútne chránená pred tajfúnmi a hurikánmi, ktoré majú svoju trasu zväčša cez Filipíny. Aj vďaka tomu je táto časť tretieho najväčšieho ostrova na svete relatívne vyspelá a zachovaná. Ranným, 45 minútovým, letom prelietame do 2. najväčšieho mesta Sandakan, kde hneď po prílete stretávame našu lokálnu partnerku Joy, s ktorou strávime celý deň v okolí tohto mesta. Nie je to však mesto čo nás na Borneu zaujíma, ale práve zachovaná fauna a flóra, ktorá tu aj napriek všetkým výrubom lesov prekvitá. Samotný štát Sabah je z Bornea najviac chránený a z celkovej rozlohy 73904 km² je takmer 60% pod správou národných parkov a rezervácií. Našou prvou zastávkou je Rehabilitačné centrum orangutanov v Sepiloku, ktoré je 1 z 2 centier na svete, kde sa orangutany dajú sledovať vo voľnej prírode. Táto 4000 hektárov veľká rezervácia je domovom zhruba 80-100 orangutanov, ktorí boli nájdení zranení, našli sa ako siroty, alebo boli chytení v krabiciach na lodiach smerujúcich preč z Bornea, s cieľom predať ich na čiernom trhu ako domáce zvieratko. Práve v materskej škôlke (nursery), ktorú otvorili iba v roku 2014, sme videli, ako sa malí džungľoví mužíci - orang utany hrali na povrazoch a počas kŕmenia sa delili o jedlo. Hneď vedľa rezervácie pre orangutany je konzervačné centrum pre Medveďa Malajského, ktorý patrí tiež medzi ohrozené druhy. Najviac ohrozené oblasti sú však v okolí Číny a Vietnamu, pretože tamojší ľudia veria, že jedenie týchto medveďov im dodá silu, ktorou tieto zvieratá disponujú. No proste choré. Je pekné vidieť, že ešte stále sú aj normálni ľudia, ktorí sa snažia prírodu uchovať takú, aká tu bola dávno pred nami. Vidíme tu asi 20 medveďov malajských, ktorí sú najmenším druhom medveďa na svete. Máme možnosť vidieť asi troch, čo majú obojok okolo krku. Vyzerá to síce neľudsky, no práve tieto tri medvede budú (v čase, keď to píšem už boli) vypustené do voľnej prírody v priebehu nasledujúcich troch dní a kvôli tomu ich označkovali, aby mali prehľad o tom, ktoré sú pripravené samostatnosti a ktoré nie. Ďalšou zastávkou je prechádzka pomedzi koruny dažďového pralesa, kde sme mali možnosť vidieť lietavú vevericu obrovskú, ktorá je endemickým druhom pre Borneo a je aktívna najmä v noci, takže to, že sme ju videli 3x plachtiť počas bieleho dňa, je veľkým úlovkom. Odtiaľto sa posúvame ďalej a asi po pol hodine dorazíme do opičej rezervácie Labuk Bay Proboscis, ktorá je domovom unikátneho endemického druhu opice Kahau Nosatého, resp. v latinčine Nasalis Larvatus. Tento úzkonosý primát z čeľade mačiakovitých žije výhradne iba na ostrove Borneo a okrem toho, že vo voľnej prírode je takmer nemožné ho spozorovať, je iba veľmi málo ZOO na svete, kde tento druh opice môžeme vidieť. Od ostatných opíc sa odlišujú najmä výrazným, veľkým oranžovo-krémovým nosom, ktorý je pýchou samca. Samec má väčší placatejší nos, pričom samičky ho majú do špicata. Celá naša BUBO skupinka je nadchnutá existenciou týchto podivných, zato veľmi milých tvorov. Títo beťári žijú v oblasti, kde sa rieky stretávajú s morom, teda v mangrovníkových tropických lesoch. Ich jedálniček je veľmi rozdielny od iných opíc, a aj práve preto nemusia o potravu bojovať s inými druhmi. My sme došli práve v čase kŕmenia a vidíme, že buchty, ako naše vianočky, im veľmi chutia. Musia však byť poctivo pripravované a nesmú obsahovať žiadne percento cukrov, ktoré by mohli poškodiť trávenie týchto opíc. Každému z nás steká po čele pot, pretože rovníková vlhkosť Bornea sa opísať nedá, dá sa iba zažiť. Aj napriek tomu však musíme byť ticho ako myšky, aby sme ich nevyplašili pri obede. Skupiny týchto opíc sú rozdelené na samca so svojím háremom samičiek a na skupinu mladých samčekov. Okrem svojho veľkého nosa lákajú samičky aj tým, že ukazujú svoju dosť značne pozorovateľnú erekciu a čím červenšia farba pohlavného údu, tým viac je pre samičku príťažlivejší. Okrem samotných opíc Kahau tu máme možnosť vidieť aj Makaky a Langury, ktoré sú len takým okorenením celého nášho zážitku. Po krásnom dni strávenom v džungľovom pralese Bornea sa vydávame späť do mesta Sandakan, kde sa ešte zastavíme na vyhliadke na Sandakanský záliv a plní dobrodružstva z endemických druhov zvierat a rastlín ideme zrelaxovať do bazéna na hoteli. Dovidenia  

14

08:25

apr

2019

Tropický ostrov na dosah ruky Viac o krajine

Tropický ostrov na dosah ruky

Tropický ostrov na dosah ruky Nachádzame sa na exotickom ostrove Borneo, kde okrem objavovania džungle, miestnych endemických druhov zvierat a domácich kmeňov máme, v rámci zájazdu Malajzia, Brunej, Borneo, Filipíny, jedinú možnosť relaxu práve tu. Počas dvoch dní oddychu máme na výber z viacerých možností, no práve deň v národnom parku Tunku Abdul Rahman je našou voľbou. Tento park pozostáva z piatich ostrovov, ktoré sú v tesnej blízkosti hlavného mesta štátu Sabah, Kota Kinabalu. Sú to ostrovy Gaya, Manukan, Sapi, Mamutik a Sulug. My v BUBO ostrovy dobre poznáme, a preto sme si zvolili Mamutik. Vieme, že ostrovy sú cez víkend obľúbenou oddychovou destináciou aj pre domácich, a práve najväčší ostrov Gaya býva značne preplnený. Národný park je veľký 49,31 km², 2/3 z celkovej rozlohy tvorí práve voda medzi nimi, ktorá je domovom viac než 364 druhov rýb. Preto aj potápanie je tu na hľadáčiku viacerých návštevníkov, ktorí nevydržia celý deň ležať na pláži. Zo všetkých ostrovov je Mamutik ten najmenší, no zároveň aj najmenej preplnený, nakoľko je najďalej od mesta. Pláž na ňom meria zo severu na juh niečo cez 300 metrov a je posiata vyplavenými koralmi. Tropický rovníkový ostrov ako sa patrí je na dosah našich rúk. Zhruba krátkou - 10 minútovou jazdou rýchločlnom sa dostávame na pobrežie a našou jedinou úlohou v tento deň bolo prísť o 12 hodine na obed, ktorý nám pripravil hotel Shangri-la a doviezol nám ho priamo na ostrov. Tento koralový ostrov je považovaný zo všetkých piatich ostrovov za najčistejší, nakoľko sa tu nenachádza žiadny rezort a nie sú tu ani rozsiahle vymoženosti, okrem kúpania sa v tyrkysovej vode plnej húfov rýb. Šnorchlovanie je pre niektorých zo skupiny zaujímavou aktivitou, nakoľko tu máme možnosť pozorovať schovávajúcich sa klaunov - Nemov - v ich obľúbených sasankách. Kokosové orechy, chladené pivečko, palmy a koralové pobrežie s výhľadom na mesto nám spríjemňujú dnešný oddych. Celková rozloha Mamutiku je 6,1 hektára, takže dostupnú časť ostrova nie je žiadny problém prejsť do pol hodiny. Zajtra už vyrážame na Filipíny, takže po doplnení energie sa môžeme opäť tešiť na bohatý program plný zážitkov.

08

14:45

feb

2019

Šťastný nový rok! Opäť! Viac o krajine

Šťastný nový rok! Opäť!

Šťastný nový rok! Opäť! Všetko dobré prajeme v novom roku! Tentoraz podľa čínskeho tradičného kalendára. Skončil sa nám rok psa a začal rok prasaťa. Prasa pritom prináša prosperitu, blahobyt a úspech. Verím, že nám všetkým nový rok prinesie nielen to, ale aj zdravie a iné pozitíva, ktoré si želáme na Západe. Čínsky nový rok oslavujeme podľa lunárneho kalendára každý rok v iný dátum, medzi 21 januárom a 21 februárom. Je to jeden z najväčších sviatkov na svete, ktorý oslavujú až dve miliardy obyvateľov po celej Ázii. Samotné oslavy sú podobné ako u nás na Vianoce. Najprv je treba dôkladne upratať celý dom, nakúpiť zásoby, pripraviť obetiny pre duchov predkov, navariť sedem šťastných jedál, ktoré Vám prinesú sedem požehnaní, a môže sa ísť na oslavy. Celá rodina sa musí zísť na prvý deň sviatkov a následne sa rodinný príslušníci medzi sebou navštevujú po celej krajine. Je to aj čas, kedy sa zahraniční Číňania vracajú domov a celá svetová čínska komunita je doslova v pohybe. Nás tento úžasný sviatok zastihol na jednom z najvhodnejších miest, a to síce práve v srdci čínskej komunity Malajzie, v meste Georgetown. Hneď ráno sa vydávame do ulíc na pešiu prehliadku a cestou sledujeme stopy novoročných osláv – predovšetkým zvyšky petárd, ktoré sa odpaľujú, aby zahnali zlých duchov. Najzaujímavejšia situácia je v najtradičnejšom chráme čínskej komunity, svätostánku bohyne milosrdenstva Guan Yin. Vyzerá to tak, že je tu doslova celé mesto. Davy ľudí nakupujú vonné tyčinky a zapaľujú celé zväzky, fasáda chrámu sa doslova stráca v dyme a klaňanie a modlitby do všetkých štyroch svetových strán nemajú konca kraja. V chráme pritom nie sú len Číňania. Stretávajú sa tu aj chudobní z iných komunít, napríklad Indovia a Malajci, ktorí čakajú na novoročný dar a bufet, ktorý sa v chráme pripravuje pre všetkých ľudí dobrej vôle. Mnohí si medzi sebou vymieňajú tradičné červené obálky „hongbao“ určené na peňažné dary. V rámci čínskej kultúry sa totižto patrí dať peniaz, nie hmotný dar, a obdarúvame nielen bezprostrednú rodinu, ale celé okolie. Samozrejme, rodine dáte viac, ale aj každý sused dostane nejaký ten malý darček. Lunárny nový rok je primárne rodinný sviatok, ale zasahuje aj celú komunitu a oslavuje sa nielen v obývačkách rodín pri slávnostnom jedle, ale aj vonku v uliciach. Oslavy okrajovo zasahujú dokonca aj nás, ako úplných cudzincov – dostávame mandarínky – tradičné novoročné ovocie, prinášajúce šťastie. Na revanš kupujeme aj my vonné tyčinky a vymieňame si priania šťastného nového roku s okoloidúcimi. Takto príjemne „komunitne“ sme uvítali nový rok v srdci multikultúrnej Ázie, v Malajzii. Šťastný nový rok prasaťa ešte raz aj vám všetkým!  

26

00:14

okt

2018

Penang Viac o krajine

Penang

Penang Ostrov Penang a na něm ležící město George Town je jedno z historických míst nacházející se na území Malajsie, proto i náš pobyt se snažíme trávit nějak tradičně. Hned po příjezdu vyrážíme na noční projížďku rikších po centru starého Georgetownu, kde se průměrný věk našich „tahačů“ pohybuje kolem 50let. Po hodinové jízdě nám všem vyhládlo, kam jinam v Penangu vyrazit než na tradiční „street food“ neboli pouliční stánky s jídlem, kde je pokrm připravován přímo před vámi a konkrétně to v Penangu je proslule po celém světě. Ochutnat tady muže člověk prakticky všechno od kuřete na všechny možné způsoby, přes ryby různých druhů až třeba po žabu na cibuli. Díky rozmanitosti malajské kuchyně si zde snad opravdu každý najde to „své nej“. Jedna z věcí, co vždy doporučuji ochutnat je „Stingray“ neboli rejnok není moc míst kde ho můžete ochutnat a tady ho umí připravit opravdu chutně. Po dobrém jídle je důležité se hlavně dobře vyspat a zítra už nás čeká Kuala Lumpur 

10

04:17

máj

2018

92 ročný Mečiar dnes vyhral voľby Viac o krajine

92 ročný Mečiar dnes vyhral voľby

92 ročný Mečiar dnes vyhral voľby Telefonujem Michaelovi, preboha je to už 15 rokov, čo sme v jeho hoteli v centre Penangu oslavovali 30. narodeniny mojej ženy. Michael je etnický Číňan a hrdý občan Malajzie, krajiny, kde nájdete na jednej ploche celú Áziu. Zmenené telefónne číslo mi nadiktoval Raju Sharma, môj malajský partner, ktorý bol mnoho rokov šéfom malajského turizmu. Sharma, ako už podľa mena viete, je etnickým Indom a je taktiež hrdým občanom Malajzie. Telefonujeme a smejeme sa, všetci traja sa predsa poznáme tak dlho a tak dlho robíme spoločne biznis. Toto je hlavné lepidlo vzťahov, keď v obchode všetko sedí a biznis rastie, postupne Vás príjmu do rodiny. Nemám s nimi zmluvu a nikdy som nemal, ale všetky ústne dohody medzi nami platia, nikto z nich ma ani raz neoklamal. V tej dobe vládol Malajzii Dr. Mohamad Mahathir a všetci ho považovali za Malajského Mečiara, polodiktátora. Stačí si prečítať komenty v tlači z toho obdobia, dobrú vetu som nepočul. Ekonomickú moc majú v Malajzii v rukách Číňania, ale politickú Malajci a Michael (Číňan) si z “tlčhubov” robil srandu, no myslel tým všetkých politikov.No s odstupom času vidieť, že za vlády Mahathira sa veci diali – na rozdiel od Mečiara, ktorý nevybudoval nič. Preto nemám rád zjednodušovanie na základe “nedemokratickosti”, hlavne ak táto bumážka vznikne na základe toho, že daný premiér neodobril kšeft USA a ostatní následne preberajú "zaručene správne správy" Za nedemokrata sa vždy považoval aj Lee Kuan Yew zo susedného Singapuru. A to je pre mňa ešte väčší hrdina - tak ako to robil Lee, tak by sa mali spravovať štáty!Pomenovanie nedemokrat by mi nevadilo, no asociácia so zlým lídrom mi vadí. Nedemokrat = zlý. To mi vadí. Keď si porovnáme výsledky, tak obaja (Lee aj Mahathir) boli vynikajúcimi lídrami a pod ich vedením sa ich krajiny posúvali z kategórie krajín III. sveta hore závratnou rýchlosťou - medzi špičku.Iba na ukážku, dve veci na tú dobu nebývalé. Za Mahathira sa vystavali napríklad dvojičky Petronas tower (na aktuálnej fotografii),  otvorili sa v roku 1998, a dlho boli najvyššou stavbou sveta a stále ide o najväčšiu atrakciu Kuala Lumpur. Mahathir dotiahol preteky formula 1 do Sepangu. Na jedných som sa zúčastnil a vtedy v roku 2003 po prvý raz v histórii vyhral neznámy Kimi Räikkönen. Nikto nemal tričko ani čiapku s jeho menom, nikto to nečakal.Teraz vládne “demokrat” Najib Razak a všetci ho majú plné zuby. Robí populistické opatrenia, chýba mu vízia. “Správa sa ako primitívny Bugisský pirát zo Sulawesi” tvrdí Dr. Mahathir (pôvodne bol lekárom) a opäť vo svojich 92 rokoch kandiduje. A práve teraz vyhral. Stal sa tak najstarším premiérom sveta. To nepokladám za dobré, no prajem mu pevné zdravie.Mali by ste mať túto správu ako prví pred ostatnými, čo čítajú slovenské denníky. Prečo? Lebo BUBO je TU. Zdravím z Ázie.Prajem Malajzii všetko dobré, mnohému som sa tu naučil. 

Ľuboš Fellner, BUBO

28

09:38

apr

2018

15 rokov Malajzie Viac o krajine

15 rokov Malajzie

15 rokov Malajzie Telefonujem Michaelovi, preboha, je to už 15 rokov, čo sme v jeho hoteli oslavovali 30. narodeniny mojej ženy. Michael je etnický Číňan a hrdý občan Malajzie, krajiny, kde nájdete na jednej malej ploche celú Áziu. Zmenené telefónne číslo mi nadiktoval Raju Sharma, môj malajský partner, ktorý bol mnoho rokov šéfom malajského turizmu. Sharma, ako už podľa mena viete, je Indom a taktiež hrdým občanom Malajzie. Telefonujeme a smejeme sa. Všetci traja sa predsa poznáme tak dlho, a tak dlho robíme spoločne biznis. Toto je hlavné lepidlo vzťahov v komunitách orientovaných na obchod. Keď 15 rokov všetko sedí a biznis rastie, postupne vás príjmu do rodiny. Nemám s nimi ani zmluvu a nikdy som nemal, ale všetky ústne dohody medzi nami sedia. V Pekingu som pred 15 rokmi nachádzal v tesilákoch oblečených vyziabnutých komunistov, ktorí sa nikdy neusmiali. Michael je naproti tomu asi 1.80m vysoký, žoviálny, sympatický chlapík. Je fajn, ak človek má tu možnosť porovnať. Poznám Slovákov dlhodobo žijúcich napríklad v Číne, ale oni Číňanov nepoznajú. Poznajú iba Číňanov poznačených kultúrnou revolúciou. No tí sa uvoľňovaním vzťahov budú meniť smerom k Michaelovi a jeho tradičným konfuciánsko – taoistickým hodnotám, ktoré práve tu ostali zachované.V tej dobe vládol Malajzi Dr. Mahathir Mohamad a všetci ho považovali za Malajského Mečiara, polodiktátora. Michael si z neho robil vždy srandu. Ekonomickú moc mali v rukách Číňania, ale politickú, Malajci. Tak je to doteraz. No za vlády Mahathira sa vystavali napríklad najvyššie dvojičky sveta, otvorili sa v roku 1998 a dlho boli najvyššou stavbou sveta, a stále ide o najimpresívnejšiu stavbu a najväčšiu atrakciu Kuala Lumpur. Mahathir dotiahol preteky formula 1 do Sepangu. Na jedných som sa zúčastnil a vtedy v roku 2003 po prvý raz v histórii vyhral neznámy Kimi Räikkönen. Nikto nemal tričko ani čiapku s jeho menom, nikto to nečakal. Keď som sa pýtal, kto vyhral, nikto ani nevedel jeho meno vysloviť. Teraz vládne “demokrat” Najib Razak a všetci ho majú plné zuby. Robí populistické opatrenia, chýba mu vízia. “Správa sa ako primitívny Bugisský pirát so Sulawesi” tvrdí Dr. Mahathir (pôvodne bol lekárom) a opäť vo svojich 93 rokoch kandiduje – voľby budú v auguste.Mám rád multikulturalizmus Malajzie a vždy obehám hinduistický chrám, spálim peniaze v čínskom a urobím si vtipné fotografie s nohami obviazanými pestrou sukňou v mešite. Turizmus je pre Juhovýchodnú Áziu absolútne vitálnou záležitosťou. Viac než 10% obyvateľov robí v tomto sektore. No zatiaľ čo susedia priťahujú austrálske pivné partie, ktoré idú do nemoty, na Bukit Bintang sa pije čaj a fajčí šiša. Malajzia našla skulinku v cestovnom ruchu a dnes je považovaná za najpriateľskejšiu destináciu pre moslimov. Tí sú bohatšou klientelou a tak Malajzia smeruje k lepším službám, napríklad k luxusnejším hotelom. A to sa miestnym sultánom páči, luxus, to je ono. A môžete z toho profitovať aj Vy.Ďalšou vecou čo mám na Malajzii rád je jedlo. Národnostný a kultúrny mix sa prenáša aj sem a najzaujímavejšie jedlá nájdete v tzv. kuchyni Nyonya, komunity, ktorá sama seba volá Baba Nyonya. Ten mix robí divy. Základ vznikol v kozmopolitmých mestách Malacca a Penang, kde som strávil dlhé mesiace. V strave Nyonya cítiť dokonca aj portugalské korene (prvý kolonizátor) a jedlá, aj keď vznikli prirodzene pred storočiami v zmiešaných čínsko – malajských manželstvách a dnes sa radia do veľmi moderného trendu “fusion”. Príprava jedla trvá dlho a tak Nyonya nenájdete ako street food, ale oplatí sa zajednať si stôl, ak ste v Kuala Lumpur, tak v reštaurácii Precious v budove centrálneho trhu. Kyslá polievka Asam laksa, rybací koláč s galangalom v banánovom liste Otak- otak, alebo moja neobľúbenejšia- krevety v kokosovej omáčke, Udang lemak. V čínskych štvrtiach si vždy celá partia sadneme k jednej vriacej nádobe a namáčame si každý svoje paličky s nastoknutými príšerkami. Áno, to nie je pre každého. No taký dobrý tip, skutočne pre každého, je reštaurácia Nasi Kandar Pelita. Je lacná, je to sieť, ktorá má dnes 50 pobočiek, rodinný biznis, príbeh veľkého úspechu. The Guardien túto reštauráciu pasoval na prvé miesto v celej Malajzii. Fotografia je práve odtiaľto. Vraj sem rád chodí aj Tony Fernandes, najospevovanejší podnikateľ Malajzie, etnický Ind s portugalským menom. Nasi Kandar ponúka indické moslimské jedlá. Ryža a mnoho druhov ohnivého kary. Výhodou pre turistu je, že všetko vidíte, je tu obrovský výber a len si ukážete a kuchári v rovnošatách vám to naložia na tanier. Hovädzí randang, dalča (jahňací guláš s dalom a exotickým tamarindom), nasi kampur, k tomu si dajte zeleninu pucuk paku, papraď, ktorá pochádza priamo z malajskej džungle. Obed Vás vyjde 5 euro. V Kuala Lumpur (KL) je táto reštaurácia v absolútnom centre (Golden triangle), vedľa Petronas tower. Reštaurácie sú pod otvoreným nebom so strechou (keby pršalo) a o klimatizáciu sa starajú ventilátory. 

Ľuboš Fellner, BUBO

26

04:34

mar

2018

Orangutany, medvede, dažďový prales. Borneo! Viac o krajine

Orangutany, medvede, dažďový prales. Borneo!

Orangutany, medvede, dažďový prales. Borneo! Borneo predstavuje skutočnú exotiku. Akúsi métu, plnú nepredstaviteľných vecí a zážitkov. Po Bruneji a jemnej bizarnosti sme sa ocitli práve tu, na treťom najväčšom ostrove sveta, ktorý si delí Indonézia, Brunej a Malajzia. Práve severná malajská časť, s provinciou Sabah, je tá, kde trávime my naše dni. Jedným z najzaujímavejších miest malajského Bornea je oblasť Sandakanu na východe ostrova, no ešte presnejšie ide o Sepilok vzdialený cca 20 kilometrov od mesta. Sepilok sa stal synonymom pre orangutany, ale to nie je všetko, čo tu máme naplánované. Začíname však práve nimi. Sepilok na svojom mieste stojí od 1964, kedy sa rozhodli chrániť tieto nádherné bytosti, symboly celého ostrova. Starajú sa tu o ne a zachraňujú ich, pretože súčasné Borneo má veľa vlastných problémov a orangutany tak prichádzajú o svoj prirodzený habitát. Ak sa sem dostane malý orangutan, naučia ho ako prežiť v prírode a keď to všetko vie, odchádza do pralesa. V tomto je Sepilok iný, nie je to ZOO ani nič podobné, ale vhodne pripravený úkryt. Kráčame drevenými lávkami posadenými medzi obrovské kmene staručkých stromov na miesto, kde každý deň príde zriadenec a vysype na priečku kopec ovocia. Je to vabank. Buď orangutany prídu alebo neprídu, pretože tu ich nikto nenaháňa. Takmer vždy sa však objaví niektorý z obyvateľov, aby sa tu spokojne najedol ovocia. Máme šťastie, jeden orangutan akoby už čakal a keď sa okolím rozliala vôňa ovocia, tak sa z korún stromov zošuchol aj druhý. Jedia spolu, dobiedzajú do seba a odháňajú makaka, ktorý prišiel na neohlásenú hostinu. Je krásne sledovať ich z tesnej blízkosti. Napokon sa ešte túlame medzi stromami, sledujeme maličké orangutany pri bláznení sa a užívame si exotický okamih. Hneď vedľa orangutanov majú svoje záchranné sídlo aj malé, bornejské medvedíky, ktoré svet pozná ako Sun Bears, u nás ho voláme Medveď malajský (Helarctos malayanus). Ide o najmenšieho medveďa sveta a jeho telo môže byť dlhé len cca 1,4 metra, pričom dospelý jedinec váži niečo okolo 50-65 kilogramov. Vyskytuje sa v oblasti JV Ázie, ale tu na Borneu sa s ním viete stretnúť v jeho prirodzenom prostredí. Aj tu sa na nás usmeje šťastie, v čase nášho príchodu sa túla lesom hneď niekoľko medveďov. Jedného pozorujeme ďalekohľadom ako oddychuje v korunách stromov a ostatní sa prechádzajú medzi stromami. Sú na pohľad skutočné malé, ale v lese ho zoči voči zrejme nebude chcieť stretnúť veľa ľudí. Ani tu však Sepilok ešte nekončí. Po skvelom lokálnom obede sa ocitneme v korunách stromov aj my. Sme totiž v dažďovom lese, ktorý pretkávajú chodníčky a vyhliadkové veže. Takto ste prales ešte nevideli! Okolo nás počuť spev vtákov, ohlušujúci koncert cikád a mnohé iné, nepoznané zvuky. Vonku je vlhko, teplo, tričko sa lepí na telo, ale človek to akosi nevníma, pretože sa nachádza na fantastickom mieste. Stojíme pri strome starom viac než 1000 rokov. Za rok narastie o 0,05 centimetra! A o pár krokov ďalej objavíme trs divo rastúceho kakaa. Exotika ako sa patrí. Po prechádzke Sandakanom len zapadneme v našom príjemnom hoteli za mestom a oddychujeme pri skvelom malajskom jedle, či v bazéne. Borneo si užívame plnými dúškami. 

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu