Fórum

125 príspevkov

10

20:30

aug

2019

Nórske cesty len pre silné žalúdky Viac o krajine

Nórske cesty len pre silné žalúdky

Vyrážame z nášho fantastického hotela, akoby postavenom na vode, s výhľadom na Moldefjord na najkrajší deň, ktorý môžete v Nórsku zažiť. Absolvujeme bájnu Cestu Trollov s 11 ostrými serpentínami a strmým, takmer 10 % sklonom. Pre nášho nórskeho šoféra to nie je žiaden problém. Výhľad z vrcholovej plošiny na dolinu Isterdalen, šum neďalekého vodopádu a pocit zo zdolaného 800 metrového prevýšenia nás hneď z úvodu nabilo zážitkami. Pokračujeme ďalej úrodným územím známym pestovaním lokálnych jahôdok, čučoriedok, malín či čerešní. Prechádzame trajektom cez rameno majestátneho Storfjordnu alebo Veľkého fjordu. S dĺžkou 110 km je 5. najväčší fjord v krajine a prekonať sa dá len na lodi. Za pár kilometrov sa tzv. Orľou cestou dostávame až ku najslávnejšiemu fjordu v Nórsku – Geirangerfjord, zapísaného v prírodnom dedičstve UNESCO. V dedinke Geiranger žije necelých 300 obyvateľov, ročne ju však navštívi viac ako 600 000 turistov. Maličká dedinka si kedysi žila svojím vlastným životom. Ľudia sa prepravovali na loďkách, navzájom si pomáhali a farmárčili. Prechod cez vysoké hory by zabral kopec času! Obyvatelia Geirangeru len túžobne pozorovali orly, ako si slobodne poletúvajú ponad rozľahlými horami, a kútikom duše tiež túžili opustiť aspoň na chvíľu svoju rodnú domovinu. Všetko sa zmenilo vybudovaním cesty v roku 1955, ktorá spojila dedinu s okolitým svetom. To je dôvod, prečo sa kľukatá a strmá cesta do Geirangeru nazýva Orlia cesta. Z paluby lode sa môžete kochať výhľadom na majestátne hory, izolované farmárske chalúpky či padajúce vodopády. Po pravej ruke míňame vodopád 7 sestier, oproti nemu zas vodopád s názvom Nápadník. Podľa legendy, Nápadník požiadal každú zo siedmych sestier o ruku. Všetky ho však odmietli a on sa zo smútku uchýlil k alkoholu. Sestry sa podľa príbehu nikdy nevydali. Po plavbe stúpame opäť strmými serpentínami (už si začíname zvykať na nórske cesty) a tentokrát prekonávame výškový rozdiel až 1500 metrov! V tejto nadmorskej výške pozorujeme úchvatný Geirangerfjord z najvyššie položenej vyhliadky na fjord v Európe, s názvom Dalsnibba. Ten výhľad rozhodne stojí za to!

I

Ivana Ďurčová, BUBO

07

18:41

aug

2019

Lofoty to najkrajšie Nórsko Viac o krajine

Lofoty to najkrajšie Nórsko

Jedno z najkrajších miest Nórska, ktoré pre vás vyberáme z našich ciest po Škandinávii, je jednoznačne súostrovie Lofoten. Nachádzajú sa medzi 67 a 68 rovnobežkou severnej šírky a teda 100 až 300 km za polárnym kruhom. Tvorené sú približne 80-timi ostrovmi, z toho 4 hlavné sú prepojené mostami a tunelmi vedúcimi popod fjord. Pohybovať sa budete hlavne po týchto ostrovoch Austvågøy, Vestvågøy, Flakstadøy, Moskenesøy. Každý z ostrovov ukrýva svoje krásy. Na hlavnom ostrove nájdete hlavné mesto súostrovia, ktorým je sympatické mestečko Svolvær. Neďaleko neho narazíte na menšie mesto, no bývalé hlavné mesto Lofot, ktorým je Kabelvåg. Vynechať by ste tu rozhodne nemali malebnú rybársku dedinku Henningsvær, v ktorej zadnej časti sa ukrýva slávne futbalové ihrisko. Druhý z ostrovov nazývaný Vestvågøy vás upúta vikingským múzeom v mestečku Bøstad, pamätníkom od spoločnosti Snøhetta v dedinke Eggum a jednými z najkrajších pláží na ostrovoch, ktoré sú ukryté pod majestátnymi skalami. My z BUBO obľubujeme pláže ostrova Flakstadøy, či už surferskú v Flakstade alebo tú na kúpanie v Rambergu. Keď pôjdete s nami, ukážeme vám tu aj maličkú kaviareň s dobrou kávou, ktorej je v Škandinávii ako šafranu. Objavovať tu budeme aj slávny Nusfjord, no v závese nezostane ani jedno z “najinstagramovejších” miest, a to výhľad na dedinku Hamnoy. Potom, čo sa ocitneme na poslednom z ostrovov Moskenesøy, sa najprv zastavíme v malebnej dedinke Reine, kde si doprajeme zážitok v podobe miestnej kuchyne, pofotíme si jednu z najmalebnejších dediniek, aby sme sa vydali na koniec cesty E10, ktorá končí v rybárskej dedinke s najkratším názvom na svete a to Å (čítaj Ó). Viac vám prezradíme až na mieste. Rozhodne nebudete ľutovať.  

Lofoty to najkrajšie Nórsko

Robert Taraba

05

19:20

aug

2019

Bájny Nordkapp Viac o krajine

Bájny Nordkapp

Bájny severný mys láka cestovateľov z celého sveta. Magickú atmosféru tohto miesta si chcú jej návštevníci vychutnať pri polnočnom slnku, no nie každému odhalí svoju krásu. Skalné útesy týčiace sa do výšky cez tristo metrov sú obývané vlnami Severného ľadového oceánu. A častokrát pre charakter miestneho počasia sa ukrývajú v hustých bielych mrakoch a hmle. V roku 1553 bolo toto miesto pomenované kapitánom Richardom Chancellorom ako Severný mys - Nordkapp. No už v 17tom storočí sa stal turistickou atrakciou, keď ho navštívil ako prvý turista taliansky kňaz Francesco Negri. Odvtedy na tomto mieste stáli vznešený panovníci, králi, ale aj prostí ľudia. Niet preto divu, že to napokon viedlo až regulácii miestneho turizmu. Dnes tu po zaplatení nemalého vstupného 285NOK (30€) nájdete informačné stredisko, múzeum, kino s filmom o Nordkappe, reštauráciu, bar, bufet, suvenírový obchod, sociálne zariadenia, no jednoducho skoro všetko. A tak si toto miesto máte možnosť užiť naozaj v pohodlí, až priam v luxuse. No priestor tu nájdu aj aktívnejší, ktorí sa isto radi prejdú po hrane útesov a vychutnajú si tak pohľad na najsevernejšie miesto EU z rôznych uhlov. Nájdete tu dokonca aj poštu a tak priamo z Nordkappu môžete poslať pohľadnicu svojim blízkym. Pri návštevách tohto magického miesta sme mali my z BUBO tento rok naozaj šťastie. Aj keď niekedy sme skúšali šťastie na dva krát. Lístok na Nordkapp platí totiž 24 hodín. Toto miesto jednoducho musíte navštíviť, a najlepšie s nami na jednom z našich zájazdov za polárnym kruhom. Určite si vyberiete.

Bájny Nordkapp

Robert Taraba

22

08:04

júl

2019

Nórske Alpy Viac o krajine

Nórske Alpy

Pre mnohých cestovateľov je Nórsko najkrajšou krajinou Európy. Krajina fjordov, hôr, jazier, ľadovcov a prekrásnej prírody dostane každého. Takou cestovateľskou lahôdkou za polárnym kruhom môže byť pre vás to najkrajšie súostrovie v údajne najkrajšej krajine Európy - Lofoty. National Geographic vybral Lofoty spomedzi 111 ostrovov sveta za tretie najpríťažlivejšie ostrovy planéty. Štyri hlavné ostrovy a viac ako 80 malých ostrovčekov vyčnieva do Nórskeho mora a vytvárajú panorámu akú by ste tu nečakali. Ostré vrcholky hôr vyčnievajú z mora a šplhajú sa do výšok až 1100 m.n.m. Lofoty sú malý prírodný zázrak. Prudko vystupujúce zubaté skalné hory, dlhé fjordy, ktoré sa tiahnu medzi hornatými ostrovmi, tradičné rybárske dedinky s drevenými domami - rorbuer - postavenými na vode, prekvapivo snehobiele arktické pláže, aké by ste tu nečakali, či nespočetné jazerá; a príroda, ktorá vás dostane. Lofoty ležia na pobreží Atlantického oceána, 100 až 300 kilometrov severne od polárneho kruhu, v rovnakých zemepisných šírkach ako severná Aljaška či Grónsko. Pobrežie ovplyvňuje teplý Golfský prúd a mnohí sú prekvapení bujnou vegetáciou, ktorá toto súostrovie pokrýva. Južná časť súostrovia je najsevernejším miestom na Zemi, kde priemerná teplota nikdy neklesá pod nulu, a tvoria tak významnú klimatickú anomáliu – v januári je tu priemerne o 25°C teplejšie ako na rovnakej zemepisnej šírke, kdekoľvek na svete. V čase najväčších mrazov, kde v podobných zemepisných šírkach teplota klesá niekoľko desiatok stupňov pod bod mrazu, na Lofotách sa teplota pohybuje v miernych hodnotách +1 až +5°C. Od nórskej pevniny je súostrovie oddelené fjordom Vestfjorden. Pod hladinou mora sa ukrýva bohatý ekosystém rýb, morských živočíchov, koralov a bohaté ložiská ropy - tzv. čierneho zlata. Teplý Golfský prúd sem prináša množstvo teplomilných druhov rýb z juhu a, naopak, arktické ryby zo severu. Najznámejšia je asi nórska treska, ktorá tu prichádza z Barentsovho mora v období január až apríl na trenie. Je to šťastným obdobím pre rybárov, ktorí po stáročia lovili túto lahodnú rybu a následne ju sušili na slnku na drevených konštrukciách. Od 12.storočia sa lov tresiek a následne jej export rozmohol na toľko, že v 14.storočí bola sušená treska hlavná exportná surovina. Vo veľkom sa vyvážala do Bergenu – hlavného nórskeho hanzového mesta, kde obchod v tom čase prekvital, a následne do ostatných miest Európy. Dnes sa sušená treska vyváža hlavne do Talianska, Portugalska či Veľkej Británie. Kedysi sa život rybárov odohrával na mori a bol značne izolovanejší ako dnes. To zmenilo vybudovanie európskej cesty E10, ktorá je 880 km dlhá a spája švédsky prístav Luleå s nórskou dedinkou Å. Tá poprepájala najväčšie ostrovy Austvågøy,Gimsøy, Vestvågøy, Flakstad a Moskenes až desiatimi mostami a dvanástimi tunelmi. Najdlhší tunel má až 6 338m ! Nórsko je bez debaty majster v budovaní infraštruktúry v tak hornatej krajine. V krajine sa nachádza viac ako 900 tunelov a ten najdlhší meria až 24,5 km, čo z neho robí najdlhší tunel na svete. Na Lofotách žije približne 24 000 obyvateľov, ročne ich však navštívi až 1 milión turistov. S našou exkluzívnou 5 člennou BUBO skupinou si prechádzame idylické rybárske dedinky, kocháme sa výhľadmi k vrcholkom strmých hôr, turistikujeme medzi horskými jazerami a obdivujeme biele pláže. Počasie nám neuveriteľne praje a slniečko sa na nás zubí po celý čas, strávený v tomto raji. Prichádzame na samý koniec súostrovia, do poslednej rybárskej dedinky Å (číta sa O, ako posledné písmeno v nórskej abecede), a predstavujeme si, ako tu kedysi miestni rybári žili v drevených domčekoch, postavených na vode. Prevažujú tu tri farby na domoch, ktoré sa vyrábali z tresčieho oleja z rybích vnútorností – červená bola farba chudobnejších, poprípade ňou boli natreté hospodárske budovy, bielou boli natreté domy bohatých a majetnejších a žltou zas domy rodinných príslušníkov, zvyčajne starých rodičov, ktorí chceli byť nablízku svojim deťom či vnúčatám. Ak neboli peniaze, tak bielou farbou netreli len priečnu stenu, no boky nechali červené. V dedinke Reine, ktorá bola ohodnotená ako jedna z najkrajších dediniek v Nórsku, si pochutnávame na miestnej sušenej treske či stejku z losa. V ďalšej dedinke Nusfjord, akoby vystrihnutej z katalógu, zas obdivujeme zachovalé rybárske domčeky z 19.storočia. V romantickom Henningsværi, prezývanom aj Benátky Lofot, si pochutnávame na krémovej rybacej polievke a pomaličky sa pripravujeme na plavbu legendárnou loďou Hurtigruten. 16 hodinová celonočná plavba popri najkrajších fjordoch nás zavezie zo Svolværu až do Tromsa – najväčšieho nórskeho mesta za polárnym kruhom. Cestou obdivujeme Trollfjord, ktorý sa krásou vyrovná aj Geirangerfjordu či Næroyfjordu. 2 km dlhé rameno Raftsundskeho fjordu je v najužšom bode len 100 metrov široký. Fantastický zážitok. Sledujeme polnočné slnko a užívame si plavbu. Raz za život by to mal absolvovať každý pravý Nór. My s BUBO tam nesmieme chýbať.  

I

Ivana Ďurčová, BUBO

20

08:02

júl

2019

Cestou za polárny kruh k pôvodným obyvateľom Škandinávie Viac o krajine

Cestou za polárny kruh k pôvodným obyvateľom Škandinávie

V rámci nášho zájazdu Nórsko – Lofoty, Rusko sa presúvame zo zaľudnenej Európy do najodľahlejšej časti Európy – Laponska. Územie, ktoré definuje nehostinná tundra, rozľahlé lesy a nespočetné stáda sobov. Pôvodní obyvatelia Škandinávie - Sámovia (označenie Laponci je politicky nekorektné) toto územie osídlili už 6000 rokov pred naším letopočtom. V sámskych jazykoch hovoríme o zemi Sápmi. Zdrojom obživy pre pôvodných obyvateľov bol po stáročia rybolov, lov zveri a od 16.storočia chov sobov. Existencia celých sámskych komunít sa odvíjala od tejto domestikovanej zveri. Pastieri za svojimi stádami putovali celoročne ich prirodzenými migračnými cestami, na jar ku pobrežiu a v zime zas na pláne. Denne prešli aj desiatky kilometrov rýchlosťou až 50 km za hodinu. Noci trávili vo svojich provizórnych stanoch zvaných lávvu alebo goahti – ide o drevenú konštrukciu v tvare trojuholníka, ktorá je prikrytá kožou alebo tkanou vlnenou prikrývkou (dnes sa už používajú moderné prikrývky z vode odolnejších materiálov). Obydlia sa dali jednoducho preniesť, či nanovo postaviť. Komunity sa združovali aj vo veľkých rodinných stanoch, zohrievali sa pri ohni a varili si jedlá prevažne zo sobieho mäsa. Mrazivé zimné noci trávili v stálejších obydliach zvaných gamme – boli to zarastené chatky s trávnatou strechou postavené z dreva, brezovej kôry, rašeliny a kameňa. Nielenže boli výhrevné, ale pri dobrej opatere vydržali aj 60 rokov! Sámovia putovali za svojím stádom. Išli tam, kam šli soby a dopomáhali si lyžami či sánkami. Zo zvieraťa zužitkovali všetko – mäso, mlieko, kožu, srsť, parožie, vnútornosti, srdce, krv, oči, či kopytá. V centre života a jestvovania Sámov sa všetko odvíjalo od sobov. Preto otázka : „ Koľko vlastníte sobov?“ je absolútne nemiestna. Je to akoby sa Vás niekto opýtal, koľko zarábate. Sámovia boli zruční vo vlastnoručne vyrobených výrobkoch a postupne sa naučili, ako si vyrábať predmety dennej spotreby: oblečenie, topánky, či deky z tohto unikátneho zvieraťa. Sámske suveníry zvané duodji si dodnes môžete zakúpiť v mnohých sámskych obchodíkoch. Dnes môžeme už len smutne poznamenať, že len 10 % Sámov sa venuje chovu sobov. Väčšina z pôvodných obyvateľov Škandinávie pracuje v turizme, predáva sámske suveníry, alebo splynuli a začlenili sa do modernej civilizácie. Mnohí sa tiež sťahujú do väčších miest, a tak zaujímavosti o živote tejto národnostnej menšiny sa dozvedáme len z múzeí. Výbornou zastávkou na našom zájazde je nórska dedinka Karasjok, ktorú obýva až 90 % sámskej populácie. Prezeráme si nórsky sámsky parlament a hovoríme si o temnom období, kedy Sámovia boli utláčaní a diskriminovaní. Pomaly sa presúvame k sámskemu skanzenu. Usmieva sa na nás slniečko, bundu sme si nechali v našej BUBO dodávke. Ťažko uveriť, že práve na tomto mieste bola nameraná rekordne najnižšia teplota -51,4 °C. Lístky do skanzenu nám predáva mladá sámska dievčina v tradičnom odeve, ktorá je na nerozoznanie od Nórky – svetlá pokožka, biele vlasy a modré oči. Rozdáva nám mapky a vysvetľuje nám, čo nás čaká. Najprv ideme do ohrady k sobom, ktorých kŕmime vysušenými lišajníkmi. Následne si prezeráme vonkajšiu expozíciu sámskych obydlí a na záver sa presúvame do vnútra, kde nás čakajú tri časti: 1. predstavenie sámskych tradičných kostýmov, výrobkov a odevov 2. krátky film o tom, aký život kedysi Sámovia viedli a ako sa príchodom modernej doby veci zmenili – používanie snežných skútrov či dokonca helikoptéry by bolo pár storočí dozadu nemysliteľné 3. sámske divadlo s impozantnými efektmi, ktorý pojednáva o sámskych šamanských náboženstvách, mytológii a spojení s prírodou. Výborné interaktívne a náučné múzeum. Ozýva sa hlad, a tak mierime naplniť si žalúdky. My v BUBO sme si nenechali ujsť možnosť ochutnať sámske tradičné jedlo Finnbiff. Ide o sušené sobie mäsko, tepelne spracované a nakrájané na kúsky v hustej omáčke, podávané so zemiakmi a brusnicovým dresingom. Niektorí neodolali krémovej a hustej polievke zo sobieho mäsa či lososa, pomaličky robenom na dreve a na ohni. Výdatné jedlo sme zapili miestnym pivkom a za doprovodu praskajúceho ohníka v autentickej sámskej reštaurácii, postavenej v štýle „gamme“, celkom zarastenej trávnatým porastom, sa vydávame na dlhú cestu k najsevernejšiemu bodu kontinentálnej Európy. Nordkapp, tešíme sa na teba!  

I

Ivana Ďurčová, BUBO

07

10:09

júl

2019

Tento pohľad z nášho hotela si zamilujete! Viac o krajine

Tento pohľad z nášho hotela si zamilujete!

Stúpame od jedného z najkrajších fjordov Nórska s názvom Nærøyfjord. Smerujeme po ceste číslo E16, ktorá je hlavnou spojnicou medzi Oslom a Bergenom. Po sérií tunelov odbáčame k nášmu hotelu, ten sa nachádza pri malej dedinke Stalheim v nadmorskej výške 368 m.n.m. História tohto miesta je veľmi zaujímavá. Už v roku 1647 sa Stalheim stal poštovou farmou na vtedy novo otvorenej Oslo - Bergen poštovej ceste. V roku 1750 bola táto poštová farma rozšírená o prvú poštovú budovu a ku koncu devätnásteho storočia v roku 1885 tu postavili prvý hotel. Súčasný horský hotel Stalhaim je z roku 1960 a zachytáva v sebe históriu a spomienky dvadsiateho storočia. Celkovo tu nájdete 124 izieb, neskutočnú panoramatickú vyhliadku do jedného z najkrajších údolí Nórska, a pritom máte možnosť zadarmo navštíviť malý skanzen ľudových domčekov. Aj preto bolo toto miesto inšpiráciou pre mnohých maliarov a umelcov, ktorých diela nájdete dnes visieť v Národnej galérii. Jednoznačne odporúčame aj návštevu hotelovej reštaurácie, kde si budete pochutnávať na bufete zloženom z tradičných nórskych špecialít. Zaujímavosťou je aj stará cesta Stalheimskleiva, ktorá je dnes už jednosmerná a bude sa vám hádam zdať nemožné, že bola v minulosti obojsmerná. Dokončená bola v r. 1846, a počas jej dĺžky 1,75 km budete pri sklone až 18 % prekonávať 13 zákrut. Málokto si na ňu trúfne, no BUBO tu so svojím nórskym šoférom Odd-Martinom jazdí už roky, a tak sa ocitnete v tých najlepších rukách. Odmenou vám budú nezabudnuteľné výhľady do údolia a na dva krásne vodopády Sivlefossen a Stalheimfossen. Neváhajte, zájazd do Nórska stíhate ešte tento rok!  

Tento pohľad z nášho hotela si zamilujete!

Robert Taraba

19

08:13

jan

2019

Pláž ako málokde inde Viac o krajine

Pláž ako málokde inde

Dnes sme si mali pri balení do ruksaka prihodiť plavky. Je síce koniec leta, ale to tu v Nórsku vôbec nemusí znamenať teplo. Aj na obed nás po túre k ľadovcu Briksdalsbreen chytil dážď. S ním či bez neho, západné pobrežie je neskutočne krásne. Tu v ostrovnom mestečku Måløy sa oň z každej stany rozbíjajú vlny Atlantiku. Až na pár miest. Serpentínová cesta nás privádza do pokojnej zátoky s pieskom, aký si pamätám akurát z Karibských pláží. A nikde ani nohy. Začínam tušiť, načo nám tie plavky mali byť. Za jemného mrholenia sa z mikín a vibrám prezliekame do plážového outfitu a prví odvážlivci už bežia naproti studeným vlnkám. Voda je tu plytká, a tak sa po pás ponoríte asi 30 metrov od brehu. Na aklimatizáciu akurát. A studená je tiež poriadne. Náš šofér Odd Martin ju tipol na dvanásť stupňov. Ponáram sa po krk, chvíľu trvá, kým si telo uvedomí, čo sa deje. Najprv sa mi zle dýchalo, ale už je to v pohode. Otočím sa smerom k pláži, pár zimomravých nás ostalo na brehu, no pozhadzovaných kôpok oblečenia je na bielom piesku viac. Dookola sa vypínajú hory porastené šťavnatou zelenou trávou, občas niekde zahliadneme ovcu či kozu. So slaným úsmevom si hovorím, že na toto kúpanie s BUBO len tak nezabudnem.  

Pláž ako málokde inde

Zuzka Hábeková, BUBO

19

08:08

jan

2019

Na najkrajšom fjorde v Nórsku Viac o krajine

Na najkrajšom fjorde v Nórsku

Jedenásť serpentín Orlej cesty nás priviedlo k najkrajšiemu fjordu v celej krajine. Slnko vyhuplo spoza oblaku a voda Geirangerfjordu sa sfarbila na dokonale modrú. V blízkosti brehu ticho kotví obrovská výletná loď, ktorá pôsobí z vyhliadky nad fjordom ako biela plastová lodička vo vani. V dedine voňajú wafle z dreveného stánku v prístave. Dojedáme posledné sústo a s prstami trochu lepkavými od práškového cukru podávame kontrolórovi na našej loďke lístky. Stovky metrov vysoké skaly sa strmo týčia z pokojnej hladiny. Ťažko uveriť, že dno je ďalších 360 metrov pod nami. Roztopený sneh z hôr napája Sedem sestier, Nápadníka aj Nevestin závoj vodou, a tak sa nám vodopády ukazujú v plnej kráse. Roztrúsené farmičky na strmých svahoch sa občas ozvú kozím békaním, kým sa snažíme uveriť, že takíto dobrodruhovia tu so svojím statkom žijú ešte aj v dnešnej dobe.

Na najkrajšom fjorde v Nórsku

Zuzka Hábeková, BUBO

19

08:05

jan

2019

Cestou trolov Viac o krajine

Cestou trolov

Trolia cesta. Slovné spojenie, pri ktorom vystúpia na čelo nejedného šoféra kropaje potu. Nie však nášmu Oddovi Martinovi, ktorý s BUBO jednu z najznámejších ciest na svete s vyše deväťpercentným stúpaním bezpečne jazdí odkedy si vôbec pamätáme. Pri každej z jedenástich zákrut sa nám po stranách striedajú vysokánske steny a strmé zrázy. So zatajeným dychom a zapnutými pásmi stúpame čoraz vyššie. Dokonale scénickú jazdu umocňujú tóny hudby Edvarda Griega, ktorý nachádzal inšpiráciu práve v miestami surovej, no vždy romanticky krásnej nórskej prírode. Vonkajší vzduch sa trbliece kvapkami z dravého vodopádu Stigfossen, ktorý nás po vystúpení príjemne ovlažuje. Nórske letá bývajú mierne, no pri tejto jazde je nám poriadne horúco. Za chrbtami sa nám hrdo týči vysokánska Trolia stena, strážená kráľom trollov. So sladkou zmrzlinou z tučnej smotany či typickou nórskou wafflou na samom vrchole sa kocháme nádherným pohľadom do hlbokého údolia. Trolia cesta je zážitok.  

Cestou trolov

Zuzka Hábeková, BUBO

19

08:04

jan

2019

Medzi siedmimi kopcami Viac o krajine

Medzi siedmimi kopcami

Drevené člnky a lode sa zľahka pohojdávajú na pokojnej hladine. Kráčame pomedzi stánky a čuchové bunky nám šteklia najlahodnejšie druhy rýb a morských plodov. Občas zacítime aj pikantnejšiu či vyúdenú arómu sobej či losej klobásy. Centrum Bergenu si nás získava neopakovateľnou atmosférou. Okrem všemožných vôní v nej cítime akúsi vidiecku jednoduchosť a úprimnosť v prostredí mesta zasadeného medzi siedmimi horami. Nábrežie lemujú najznámejšie drevené domčeky v Európe, hrajúce odtieňmi žltej, zelenej a červenej. Bývalé pôsobisko nemeckej hanzy je najzachovalejším komplexom svojho druhu. Vchádzame dovnútra a veselý ruch mesta ustáva. Motáme sa pomedzi kaviarničky a umelecké dielne, vychádzame na pavlače a sledujeme dianie zhora. A napokon ešte zvyšša, po tom, ako sa vyvezieme lanovkou nad samotné mesto. Bergen máme ako na dlani. Vidíme náš hotel, trasu, ktorou sme sa prechádzali, aj trhy, kde sme len pred chvíľou ochutnávali toho šťavnatého divého lososa, ktorého si dnes určite doprajeme na večeru.  

Medzi siedmimi kopcami

Zuzka Hábeková, BUBO

10

19:19

dec

2018

Nebeské divadlo za polárnym kruhom Viac o krajine

Nebeské divadlo za polárnym kruhom

350 kilometrov severne od polárneho kruhu sa na jednom z ostrovov členitého nórskeho pobrežia rozprestiera mestečko Tromsø. Hoci v ňom žije necelých 75000 obyvateľov, je tu druhým najväčším európskym mestom (po ruskom Murmansku). Napriek svojej polohe takmer na konci sveta si žije prekvapivo rušným, no zároveň pohodovým arktickým životom. Poviete si – čo sa tu hore dá robiť? A v zime? Keďže leží na pobreží, podnebie značne ovplyvňuje teplý Golfský prúd. Preto sú tu zimy občas tolerovateľnejšie než v našich končinách. Bežná denná decembrová teplota je okolo -5 stupňov. Tromsø je populárnou cieľovou destináciou pre cestovateľov, ktorých lákajú polárne oblasti, ich krásy a aktivity typické pre tento región. Pre nás je tou hlavnou pozorovanie polárnej žiary. Už od nepamäti boli ľudia fascinovaní hrou svetla a farieb, o ktorej kolovalo množstvo legiend. Inuiti ju pokladali za pochodne, ktorými ich predkovia osvetľujú most do nebeskej ríše, aby duše mŕtvych našli cestu. V stredovekej Európe zas za dych hrdinských bojovníkov. Vo Fínsku sa asociuje s polárnou líškou, ktorá behá po arktických kopcoch a z chvosta, udierajúceho o sneh, jej vylietavajú iskry. Aurora borealis, ako polárnu žiaru nazývajú vedci, dostala svoje pomenovanie podľa rumunskej bohyne úsvitu Aurory a gréckeho boha Borea, ktorý vládol severnému vetru. Ide o atmosférický úkaz, pri ktorom sa voľné elektróny, tzv. slnečný vietor, priťahované magnetizmom Zeme zrážajú s atmosférickými plynmi a vyvolávajú ich svetielkovanie. Práve v polárnych oblastiach ju teda možno vidieť najčastejšie. Zahliadnuť polárnu žiaru je neuveriteľný zážitok. Určite aj preto, že nefunguje na vypínač, ako sa mnohí mylne domnievajú. Aby ste žiaru videli, musí byť dostatočná slnečná aktivita, nízka až nulová oblačnosť a minimum svetelného smogu. Až vtedy je šanca, že sa nám „zelená pani“ ukáže. Práve Tromsø je obľúbenou východiskovou stanicou na jej lov. Od 27.11 do 15.1. sa tu totiž slnko neukáže ani na chvíľu a práve hustá tma je pre Auroru dobrým predpokladom. December je takisto relatívne suchý mesiac a preto sú šance na pozorovanie pomerne vysoké. My v BUBO pre to robíme maximum. Je sedem hodín večer a tak v spolupráci s miestnym partnerom vyrážame. V komfortnom autobuse opúšťame ostrov a mierime hlbšie do vnútrozemia, kde nám hlásia menej oblačnosti. Porozprávame si všetko o polárnej žiare, od jej fyzikálneho fungovania až po to, ako ju najlepšie odfotiť. S horúcou čokoládou a nórskym dezertom lefse čakáme a veríme, že sa ukáže. V meste husto snežilo a pri stopercentnej oblačnosti neuvidíte ani silnú geomagnetickú búrku. Nachádzame však kúsok jasnej oblohy. Postupne sa na ňom objavujú hviezdy a po pol hodine prvý náznak aurory. Silnie, formuje sa do oblúkov, vlní sa nám pred očami a my si vychutnávame každú minútu, ktorá nám tu bola dopriata :)  

Z

Zuzka Hábeková, BUBO

01

09:47

okt

2018

Tiesňavou za najkrajším stavkirke v Nórsku Viac o krajine

Tiesňavou za najkrajším stavkirke v Nórsku

Pri cestovaní po Európe nás bezpochyby zaujíma aj náboženská história, ktorá odzrkadľuje komplexnejšiu historickú situáciu a zároveň nám napovedá čo-to o lokálnej architektúre. Náš BUBO autobus s najlepším nórskym šoférom Oddom Martinom vyráža z nádhernej vyrezávanej dedinky Lærdalsøyri za jednou z najzaujímavejších religióznych stavieb v Nórsku. Rieka Lærdalselvi, kam sa chodia na jeseň trieť lososy, nás krásnou úzkou tiesňavou privádza až do dedinky Borgund, sídla najznámejšieho stĺpového kostola v celej krajine. Na prvý pohľad si poviete, že kostolík je malý, no len čo podídete bližšie, uvedomíte si, že jeho čaro tkvie v čomsi inom. V mystickej atmosfére? Alebo dokonalej remeselníckej práci? Kostol, hoci bol postavený v čase kristianizácie krajiny (drevo naň zoťali r. 1180), je zdobený viacerými prvkami, ktoré si asociujeme s pohanským náboženstvom vtedajšieho severu. Dračie hlavy, úponky vínnej révy, dokonca runové nápisy uchované za sklenenými tabuľkami v jeho vnútri. Prečo? Nuž, práve na odľahlý sever sa kresťanstvo dostalo v Európe ako posledné. Stáročia vyznávania severských bohov, nadprirodzených bytostí a kultu prírody nahrádzalo kresťanstvo len pomaly. Preto istý čas fungovali súbežne. Ľudia sa skrátka báli, že akonáhle prestanú obetovať starým bohom, čakajú ich potopy, neúroda a choroby, pred ktorými ich tento „nový Boh“ nezachráni. Z tmavej tajomnej oltárnej lode vychádzame na svetlo dňa a konštatujeme, že voniame ako vyúdené klobásy. Celý kostol je totižto potretý čiernou hmotou s údeninovou arómou, ktorá ho v súčasnom stave zachovala už od polovice 13. storočia, keď bol dostavaný. Ide o zmes borovicovej smoly a prachu z čierneho uhlia, ktoré používali Vikingovia na ochranu dreva pred vodou a vplyvmi okolia, či už stavieb alebo ich svetoznámych objaviteľských lodí. Aj vďaka nej je Borgund najzachovanejším príkladom architektúry stĺpových kostolov v celom Nórsku. A prečo teda stĺpový kostol? Pretože jeho konštrukcia stojí práve na stĺpoch (po nórsky „stav“ - stavkirke), čo bolo najtypickejším pre stavbu kostolov práve v 12. až 14. storočí. Najbližšie k nim majú zrejme naše artikulárne kostoly. Návrat o takmer milénium do histórie nám opäť prezradil čosi viac o jedinečnosti kráľovstva fjordov, krásneho Nórska. 

Z

Zuzka Hábeková, BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

Priekopníci luxusných expedícií

Najvyššie zľavy teraz!