Fórum

131 príspevkov

02

13:57

jan

2020

Lovci aurory Viac o krajine

Lovci aurory

Kvalitná prehliadka mesta Tromsø je za nami, ale deň pre nás zďaleka nekončí. Po prehliadke máme chvíľu voľno, ktoré môžeme využiť na oddych, večeru alebo nákupy. Večer ale vyrážame na lov polárnej žiary - javu, kvôli ktorému sme sem do Tromsø cestovali. Po šiestej hodine odchádzame z hotela a smerujeme na miesto, kde nás vyzdvihne autobus. Ideálne podmienky na sledovanie žiary sú jasná obloha, minimum svetelného smogu. Preto musíme vycestovať za mesto, pretože aj také “malé” mesto ako Tromsø produkuje veľa svetla, hlavne v období Vianoc, keď takmer všetky domy majú vianočnú výzdobu. Agentúra, s ktorou roky spolupracujeme, má niekoľko kempov v okolí mesta, ktoré sú vhodné na pozorovanie aurory, a preto vždy vedia vybrať to správne miesto v ten daný deň. Auroru Vám bohužiaľ nikto nezaručí na 100%, stále má rozhodujúce slovo počasie, ale celý tím spraví maximum, aby ste žiaru videli. Dnes je nad mestom veľa oblačnosti, a preto cestujeme až takmer hodinu a pol severozápadne na jeden malý ostrov. V týchto miestach už je oblačnosť minimálna, a tak tu ostaneme a skúsime naše šťastie. Polárna žiara môže mať rôznu intenzitu, ale vo väčšine prípadov nie je viditeľná voľným okom. Preto je dobré mať dobrý fotoaparát, zrkadlovku prípadne mirrorless, v prípade mobilov mať možnosť meniť nastavenia. Dôležitá je hlavne dlhá uzávierka. Prichádzame na miesto, kde už začína skutočná severská tma, iba v pozadí pár drobných svetielok od rodinných domov. “Na tomto ostrove žije približne 300 ľudí” dozvedáme sa. Teraz nám, ako správnym lovcom, ostáva už len čakať. Nachádza sa tu drevený dom, o ktorý sa stará miestna dvojica, Oliver s manželkou. Vo vnútri nás čaká vykúrená miestnosť, teplé nápoje (káva, čaj, čokoláda) a niečo pod zub, ako napríklad typický nórsky snack - “palacinka” lefse (plnená syrom a škoricou). Príjemné čakanie na žiaru. Niektorí čakajú vonku, sledujú aktuálne počasie a rôzne aplikácie. A zrazu, pribehne dovnútra naša lokálna sprievodkyňa a fotografka Eli so slovami: ”poďte von, vidno polárnu žiaru”. Voľným okom takmer neviditeľná, ale fotoaparáty sú pripravené a Eli už veselo fotí ľudí so žiarou v pozadí. Sme nadšení, že náš lov sa skončil úspešne. Po nejakom čase žiara mizne a my vieme, že je čas sa vrátiť. Nastupujeme do nášho autobusu a smerujeme naspäť do Tromsø. Takýto zážitok si budeme pamätať do konca života. Foto: Polárna žiara. Ľ.Kučera

Lovci aurory

Ľubor Kučera

30

09:21

dec

2019

Pižmone z Dovrefjellu Viac o krajine

Pižmone z Dovrefjellu

Všetci, ktorí boli v Nórsku, si hádam zapamätali škandinávsku prírodu. Šialené tvary horských vrcholkov, zelené lúky či rozoklané a hlboké fjordy. Nórsko má 47 národných parkov na rozlohe vyše 380 tisíc km² celej krajiny. Prešiel som ich mnoho a v niektorých som pracoval na výskume. Na zájazde Nórsko - zlatý trojuholník a jemu podobné, chodievame okolo niekoľkých z nich, a tak svojim klientom rozprávam o týchto úžasných miestach. Dnes napíšem zmienku o NP Dovrefjell ‒Sunndalsfjella. Je to jediný národný park, kde začiatkom minulého storočia znovu vysadili Pižmoňa severského. Pižmoň je veľmi zvláštne zviera, relikt a pozostatok z dôb ľadových. Prirodzene žije už len v Grónsku. Jeho srsť je jedna z najdlhších na svete a meria aj neuveriteľných 40 cm. Sú známe svojou nebojácnosťou a tak, nakoľko nemajú nepriateľov, samce sa pustia aj proti vlaku. Ich populácia je pomerne nízka. Srsť sa využíva ako vlna na pletenie svetrov a ponožiek. Stretnúť takého tvora, čo má v kohútiku vyše metra a pol, je impozantné. Existuje mnoho fotografií a príbehov, čo turisti popísali. Pižmone sú celkom nebezpečné, pretože samce vedia vyvinúť rýchlosť až 60km/h, a tak im na voľnej planine Dovrejských hôr nič neunikne a budú si stále chrániť svoje mláďatá. My ich stretávame popri ceste veľmi zriedka, no vždy to je nádherný zážitok - Vidieť takého tvora naživo.

Pižmone z Dovrefjellu

Peter Droba

18

13:13

dec

2019

Vrcholové polárne divadlo Viac o krajine

Vrcholové polárne divadlo

Laponsko, zem Sámov. Neľútostná pustina a nedotknutá divočina so svojimi pravidlami prežitia. Množstvo ľudí by chcelo vidieť polárnu žiaru. Ideálne bez svetelného smogu. Stále sú prístupné miesta, kde sa to dá. Sever Európy je jedno z nich. Úžasná príroda spiaca pod hrubou snehovou perinou. Krátke dni v zime a dlhé biele zasa v lete. Zapolárne oblasti majú svoje čaro stále. No zima je tu ukážková. Snežným skútrom sa viete dostať na vzdialené miesta. Cesty sú síce značené, ale lepšie s dobrým sprievodcom. Nájdete vyvýšené miesto s výhľadom. V bielej krajine, kde je často aj 40 stupňov pod nulou si spravíte večer oheň. Zohrejete čaj alebo kávu. Opečiete nejaké mäsko. Potom sa stane zázrak. V bielej pustine sa vám otvorí čierna obloha plná hviezd, akú ste nikdy pred tým nevideli. Zrazu nájdete nielen súhvezdia ako Orion, či Veľká medvedica alebo Kasiopea, ale zbadáte dlhý tiahly pás zložený z nespočtu hviezd zvaný aj Mliečna dráha. Uvidíte našu galaxiu. Otvoria sa vám oči a zabudnete dýchať. Do toho, akoby len náhodou, začne tancovať jemné biele až zelené svetielko. Pri veľkom šťastí sčervená. Vidíte vrchol polárneho divadla. Najlepšie mesiace na polárnu žiaru sú vždy december, január a február.

Vrcholové polárne divadlo

Peter Droba

15

10:18

dec

2019

Preveziete sa? Viac o krajine

Preveziete sa?

Opúšťame náš hotel a smerujeme na miesto, kde nás vyzdvihne autobus. Dnes máme na programe Husky safari a podľa nás v BUBO je práve toto aktivita, ktorú musíte na severe Nórska vyskúšať. Odchádzame mimo mesto, asi 45 min od mesta, kde sa nachádza chovná stanica Husky-ov, ktorá sa zameriava na mushing, a teda dopravu pomocou psíkov, inak povedané psie záprahy. Aktuálne majú 139 psov, ktorí sú plní energie a radi ju zo seba dostanú behaním, maznaním a ťahaním záprahov. Po príchode dostávame úvodnú inštruktáž, ako takéto sane ovládať, ako zabrzdiť a na čo dávať pozor. Keď už sa všetci cítime ako rodení musheri (tí, ktorí riadia záprah), oblečieme si kombinézy a môžeme vyraziť (v prípade záujmu majú aj zimné topánky, rukavice a čiapky). Sane sú pre dve osoby - jeden riadi a druhý sa vezie. Toto poradie sa počas samotnej jazdy mení. Prechádzame krásnou panenskou nórskou prírodou, po čerstvom snehu, ktorý napadol doobeda. Prichádza stúpanie - psíkom trochu pomôžeme. Prichádza klesanie - brzdíme. Sme tím, a spolupráca musí byť. Samotný okruh je dlhý približne 10 km a prejdeme ho asi za hodinu - psíky tak idú rýchlosťou 10 km/hodinu. Keby išiel musher sám a chcel by svojich ťahačov naozaj prevetrať, túto trasu by prešli aj za cca 20-25 minút. Psíky teda majú silu a jeden vie potiahnuť aj vyše 150 kg. Jazda je veľmi príjemná, a s občasnou zastávkou na výmenu šoféra, prípadným zastavením na fotky celý tento zážitok trvá do 90 min. Po takejto jazde si zaslúžime nejaké občerstvenie a nejaký teplý nápoj. Vrátime sa do budovy, odovzdáme kombinézy, zimné topánky a presunieme sa do blízkeho stanu, kde už na nás čaká typický nórsky snack - “palacinka” lefse (plnená syrom a škoricou) a horúca čokoláda. Po chvíli oddychu a načerpaní síl sa presunieme do nášho autobusu a smerujeme naspäť do Tromsø. Ešte zamávame našim huskyom, a odchádzame. Toto bol zážitok, ktorý si budeme pamätať do konca života. Foto: Naše psíky sú pripravené - je čas vyraziť. Ľ.Kučera

Preveziete sa?

Ľubor Kučera

10

01:08

dec

2019

Prehliadka Tromsø Viac o krajine

Prehliadka Tromsø

Dnes nás čaká prehliadka mesta Tromsø, Paríža severu. Nakoľko je polárna noc, ešte aj po 9 hodine ráno je stále tma. Ideálne je vyraziť pred desiatou, my odporúčame 9:45, keď už sa pomaly rozvidnieva. Máme hotel v centre na hlavnej ulici (či skôr uličke?) Storgata. Vyrazíme na juh centra, k Polarii. Polaria je výskumné centrum a interaktívne múzeum venované Arktíde a životnému prostrediu, zároveň je to najsevernejšie akvárium na svet, kde môžete pozorovať tulene, ryby a iné živočíchy, ktoré žijú v okolitých chladných arktických vodách. O 12:30 a 14:30 prebieha kŕmenie tuleňov (cez víkend zvyknú aj 10:45), čo je veľmi príjemné spestrenie návštevy. Z Polarie pokračujeme popri prístave, až prídeme ku hlavnej katedrále. Veľká drevená stavba z 19.storočia je jediná drevená katedrála v Nórsku a zároveň najsevernejšia protestantská katedrála na svete. Okolo obeda býva zavretá a zvyknú ju otvoriť až vo večerných hodinách (platí sa vstup 20 NOK). Pokračujeme po Storgata až na hlavné námestie, pomyselné centrum mesta. Nachádza sa na tu moderná presklená budova radnice po ľavej strane, historická žltá budova divadla a katolícky kostolík. Ochutnajte hotdog zo soba (reindeer hotdog) v strede námestia v stánku Raketten, ktorý tu stojí už od roku 1911. Dajte si k nemu aj varené víno, ktoré vypijete pri ohni hneď vedľa stánku, v takzvanom „najmenšom bare vo vesmíre” (musíte to vypiť tam, na verejnom priestranstve je pitie alkoholu zakázané). Na námestie si vyhraďte 20 min. Na námestí odbočíme vpravo dole k prístavu a budeme pokračovať vľavo popri vode, okolo starých prístavných skladov, až do štvrte Skansen. Stará časť Tromsø je plná drevených domčekov, nachádza sa tu Polárne múzeum Polarmuseet s expozíciou venovanou tejto polárnej oblasti a ťažkej práci lovcov a rybárov. Pri múzeu nájdete aj bustu Roalda Amundsena, najznámejšieho nórskeho polárnika. Zo Skansenu sa dá prejsť cez najznámejší most v Tromsø, a prejsť na druhú stranu, z ostrova Tromsøya na nórsku (a európsku) pevninu. (Prechod trvá približne 15 - 20 min). Na opačnej strane sa nachádza Arktická katedrála, najznámejšia stavba v rámci panorámy mesta (vstup 50 NOK, pri večernom koncerte 180 NOK). No a ako bonbónik - iba približne 15-20 min peši od Arktickej katedrály sa nachádza stanica lanovky, ktorá vás vyvezie na najkrajšiu vyhliadku na Tromsø. Cena za obojsmerný lístok je 230 NOK, lanovka premáva každú polhodinu. Ale tak ako všetko v Tromsø a okolí, je závislá od počasia. Ak je silný vietor, premávku zastavia. Bezpečnosť je prvoradá. Ak vás táto prehliadka zaujala a premýšľate o návšteve, prečítajte si výbornú prehliadku v blogu našej škandinavistky Zuzky Hábekovej (https://bubo.sk/blog/prehliadky/jeden-den-v-parizi-severu). Foto: Pohľad na Tromsø. Ľ.Kučera

Prehliadka Tromsø

Ľubor Kučera

07

01:01

dec

2019

Rozprávkové Tromsø Viac o krajine

Rozprávkové Tromsø

Vystupujeme v Oslo, hlavnom meste Nórskeho kráľovstva, ale my ideme ešte ďalej. Čaká nás mesto na ďaleko nórskom severe, 350 km severne od polárneho kruhu, Tromsø. Druhé najväčšie európske mesto za polárnym kruhom (po Murmansku) nás privítalo silným snežením. Letisko je malé, do 20 min. ste vonku aj s batožinou. Z letiska sa do samotného mesta viete dostať buď taxíkom (od 250 NOK/cca 25 €, v noci a cez víkend táto suma môže vystúpiť aj na dvojnásobok) alebo Airport express busom (od 100 NOK), prípadne lokálnym autobusom. Nórsko je považované za krajinu s najvyšším životným štandardom, a tým pádom nie je lacné. Takmer všetko sa dá platiť kartou, ako aj inde v Škandinávii. Je ale dobré mať pre istotu nejakú hotovosť, vyberte si aspoň 200 NOK. Cesta do mesta trvá 10-15 min, záleží od dopravy. Prejdete cez tunel a zrazu ste takmer v centre Tromsø. Hlavná ulica Storgata začína už od spomínaného tunela, resp. od múzea a najsevernejšieho akvária, Polarie. Je dlhá 10 blokov a je to hlavná tepna mesta a hlavná obchodná ulica (obchody sú otvorené do 18-19 hod., nedeľa - zatvorené). Nájdete tu aj rôzne reštaurácie a bary (Solid bar, G Tromsø bar, Egon reštaurácia). Ak k tomu chcete aj TOP výhľad, potom odporúčame reštaurácie v prístave, napr. na ulici Fredrik Langes gate. Od katedrály ulica Storgata pokračuje ako pešia zóna. Mesto je veľmi príjemné, romantické uličky a nórske tradičné drevené domy dotvárajú túto až rozprávkovú atmosféru. Bezpečnosť: Mesto je bezpečné, môžete sa do noci prechádzať po centre, Nórsko dlhodobo patrí k najbezpečnejším krajinám na svete. Počasie: mesto sa dá navštíviť počas celého roka, ak ale máte v pláne loviť polárnu žiaru, potom je ideálne obdobie teraz, počas polárnej noci. Tá trvá v Tromsø od konca novembra do približne druhej polovice januára. Pripravte sa na stálu tmu, s krátkym denným šerom od približne desiatej do pol druhej. Prekvapivo tu nie je až taká extrémna zima, priemerná teplota v decembri v Tromsø je -3,7 °C. Vďaka Golfskému prúdu ani vody v tejto oblasti nezamŕzajú. Foto: pohľad z prístavu na známy most a Arktickú katedrálu

Rozprávkové Tromsø

Ľubor Kučera

01

14:53

okt

2019

Munch a jeho Slnko Viac o krajine

Munch a jeho Slnko

K Nórsku už neodmysliteľne patrí maliar Edvard Munch, slávny priekopník expresionizmu. Jeho tvorba je skôr pochmúrna, o tom svedčí aj jeho najslávnejší obraz Výkrik, už počas detstva mu zomrela mama a jeho obľúbená sestra Sophie, ďalšia jeho sestra bola mentálne chorá, a ako sa vyjadril samotný autor, „Choroba, šialenstvo a smrť boli anjelmi, ktorí obklopovali moju kolísku a nasledovali ma po celý život.“ V jeho tvorbe nájdeme však aj svetlé stránky, a toho príkladom je aula Univerzity v Osle, ktorú Munch vymaľoval. Výzdoba haly sa však ukázala ako ťažký proces, ktorý sa často označuje ako „kontroverzná Aula“. Až do roku 1914 bol Edvard Munch poverený výzdobou haly, a 19. septembra 1916 univerzita dostala 11 obrazov. Munchove obrazy na univerzite sú hlavným dielom nórskej monumentálnej maľby. Hneď ako vojdete do Auly, zaplní Vás pocit tepla a slnka. Práve Slnko je ústredným prvkom Munchovho diela. Munch chcel zobraziť aulu tak, aby stvárňovala „nezávislý svet ideí“ a sprostredkoval zmysel „typicky nórskeho a univerzálne ľudského“. Obraz horúceho slnka, ktorý vychádza z pobrežia Kragerø na južnom pobreží Nórska, vysiela svoje lúče do susedného plátna. Zachytáva tému „osvietenie“ a mení ústrednú úlohu univerzitnej auly do majestátneho, abstraktného obrazu. Po obsadení Nórska nacistami boli jeho diela označené za „degenerované“ a odstránené z múzeí. Muncha to hlboko zasiahlo aj preto, že Nemecko považoval za svoj druhý domov. Svoja rodná krajina si ho dodnes ctí, jeho portrét je napr. aj na nórskej 1000-korunovej bankovke spolu s jeho dielom Slnko. Aula je zvyčajne sprístupnená verejnosti každú prvú sobotu v mesiaci na pár hodín, my v BUBO sme to opäť stihli.

Munch a jeho Slnko

Eva Andrejcová

10

20:30

aug

2019

Nórske cesty len pre silné žalúdky Viac o krajine

Nórske cesty len pre silné žalúdky

Vyrážame z nášho fantastického hotela, akoby postavenom na vode, s výhľadom na Moldefjord na najkrajší deň, ktorý môžete v Nórsku zažiť. Absolvujeme bájnu Cestu Trollov s 11 ostrými serpentínami a strmým, takmer 10 % sklonom. Pre nášho nórskeho šoféra to nie je žiaden problém. Výhľad z vrcholovej plošiny na dolinu Isterdalen, šum neďalekého vodopádu a pocit zo zdolaného 800 metrového prevýšenia nás hneď z úvodu nabilo zážitkami. Pokračujeme ďalej úrodným územím známym pestovaním lokálnych jahôdok, čučoriedok, malín či čerešní. Prechádzame trajektom cez rameno majestátneho Storfjordnu alebo Veľkého fjordu. S dĺžkou 110 km je 5. najväčší fjord v krajine a prekonať sa dá len na lodi. Za pár kilometrov sa tzv. Orľou cestou dostávame až ku najslávnejšiemu fjordu v Nórsku – Geirangerfjord, zapísaného v prírodnom dedičstve UNESCO. V dedinke Geiranger žije necelých 300 obyvateľov, ročne ju však navštívi viac ako 600 000 turistov. Maličká dedinka si kedysi žila svojím vlastným životom. Ľudia sa prepravovali na loďkách, navzájom si pomáhali a farmárčili. Prechod cez vysoké hory by zabral kopec času! Obyvatelia Geirangeru len túžobne pozorovali orly, ako si slobodne poletúvajú ponad rozľahlými horami, a kútikom duše tiež túžili opustiť aspoň na chvíľu svoju rodnú domovinu. Všetko sa zmenilo vybudovaním cesty v roku 1955, ktorá spojila dedinu s okolitým svetom. To je dôvod, prečo sa kľukatá a strmá cesta do Geirangeru nazýva Orlia cesta. Z paluby lode sa môžete kochať výhľadom na majestátne hory, izolované farmárske chalúpky či padajúce vodopády. Po pravej ruke míňame vodopád 7 sestier, oproti nemu zas vodopád s názvom Nápadník. Podľa legendy, Nápadník požiadal každú zo siedmych sestier o ruku. Všetky ho však odmietli a on sa zo smútku uchýlil k alkoholu. Sestry sa podľa príbehu nikdy nevydali. Po plavbe stúpame opäť strmými serpentínami (už si začíname zvykať na nórske cesty) a tentokrát prekonávame výškový rozdiel až 1500 metrov! V tejto nadmorskej výške pozorujeme úchvatný Geirangerfjord z najvyššie položenej vyhliadky na fjord v Európe, s názvom Dalsnibba. Ten výhľad rozhodne stojí za to!

Nórske cesty len pre silné žalúdky

Ivana Ďurčová, BUBO

07

18:41

aug

2019

Lofoty to najkrajšie Nórsko Viac o krajine

Lofoty to najkrajšie Nórsko

Jedno z najkrajších miest Nórska, ktoré pre vás vyberáme z našich ciest po Škandinávii, je jednoznačne súostrovie Lofoten. Nachádzajú sa medzi 67 a 68 rovnobežkou severnej šírky a teda 100 až 300 km za polárnym kruhom. Tvorené sú približne 80-timi ostrovmi, z toho 4 hlavné sú prepojené mostami a tunelmi vedúcimi popod fjord. Pohybovať sa budete hlavne po týchto ostrovoch Austvågøy, Vestvågøy, Flakstadøy, Moskenesøy. Každý z ostrovov ukrýva svoje krásy. Na hlavnom ostrove nájdete hlavné mesto súostrovia, ktorým je sympatické mestečko Svolvær. Neďaleko neho narazíte na menšie mesto, no bývalé hlavné mesto Lofot, ktorým je Kabelvåg. Vynechať by ste tu rozhodne nemali malebnú rybársku dedinku Henningsvær, v ktorej zadnej časti sa ukrýva slávne futbalové ihrisko. Druhý z ostrovov nazývaný Vestvågøy vás upúta vikingským múzeom v mestečku Bøstad, pamätníkom od spoločnosti Snøhetta v dedinke Eggum a jednými z najkrajších pláží na ostrovoch, ktoré sú ukryté pod majestátnymi skalami. My z BUBO obľubujeme pláže ostrova Flakstadøy, či už surferskú v Flakstade alebo tú na kúpanie v Rambergu. Keď pôjdete s nami, ukážeme vám tu aj maličkú kaviareň s dobrou kávou, ktorej je v Škandinávii ako šafranu. Objavovať tu budeme aj slávny Nusfjord, no v závese nezostane ani jedno z “najinstagramovejších” miest, a to výhľad na dedinku Hamnoy. Potom, čo sa ocitneme na poslednom z ostrovov Moskenesøy, sa najprv zastavíme v malebnej dedinke Reine, kde si doprajeme zážitok v podobe miestnej kuchyne, pofotíme si jednu z najmalebnejších dediniek, aby sme sa vydali na koniec cesty E10, ktorá končí v rybárskej dedinke s najkratším názvom na svete a to Å (čítaj Ó). Viac vám prezradíme až na mieste. Rozhodne nebudete ľutovať.  

Lofoty to najkrajšie Nórsko

Robert Taraba

05

19:20

aug

2019

Bájny Nordkapp Viac o krajine

Bájny Nordkapp

Bájny severný mys láka cestovateľov z celého sveta. Magickú atmosféru tohto miesta si chcú jej návštevníci vychutnať pri polnočnom slnku, no nie každému odhalí svoju krásu. Skalné útesy týčiace sa do výšky cez tristo metrov sú obývané vlnami Severného ľadového oceánu. A častokrát pre charakter miestneho počasia sa ukrývajú v hustých bielych mrakoch a hmle. V roku 1553 bolo toto miesto pomenované kapitánom Richardom Chancellorom ako Severný mys - Nordkapp. No už v 17tom storočí sa stal turistickou atrakciou, keď ho navštívil ako prvý turista taliansky kňaz Francesco Negri. Odvtedy na tomto mieste stáli vznešený panovníci, králi, ale aj prostí ľudia. Niet preto divu, že to napokon viedlo až regulácii miestneho turizmu. Dnes tu po zaplatení nemalého vstupného 285NOK (30€) nájdete informačné stredisko, múzeum, kino s filmom o Nordkappe, reštauráciu, bar, bufet, suvenírový obchod, sociálne zariadenia, no jednoducho skoro všetko. A tak si toto miesto máte možnosť užiť naozaj v pohodlí, až priam v luxuse. No priestor tu nájdu aj aktívnejší, ktorí sa isto radi prejdú po hrane útesov a vychutnajú si tak pohľad na najsevernejšie miesto EU z rôznych uhlov. Nájdete tu dokonca aj poštu a tak priamo z Nordkappu môžete poslať pohľadnicu svojim blízkym. Pri návštevách tohto magického miesta sme mali my z BUBO tento rok naozaj šťastie. Aj keď niekedy sme skúšali šťastie na dva krát. Lístok na Nordkapp platí totiž 24 hodín. Toto miesto jednoducho musíte navštíviť, a najlepšie s nami na jednom z našich zájazdov za polárnym kruhom. Určite si vyberiete.

Bájny Nordkapp

Robert Taraba

22

08:04

júl

2019

Nórske Alpy Viac o krajine

Nórske Alpy

Pre mnohých cestovateľov je Nórsko najkrajšou krajinou Európy. Krajina fjordov, hôr, jazier, ľadovcov a prekrásnej prírody dostane každého. Takou cestovateľskou lahôdkou za polárnym kruhom môže byť pre vás to najkrajšie súostrovie v údajne najkrajšej krajine Európy - Lofoty. National Geographic vybral Lofoty spomedzi 111 ostrovov sveta za tretie najpríťažlivejšie ostrovy planéty. Štyri hlavné ostrovy a viac ako 80 malých ostrovčekov vyčnieva do Nórskeho mora a vytvárajú panorámu akú by ste tu nečakali. Ostré vrcholky hôr vyčnievajú z mora a šplhajú sa do výšok až 1100 m.n.m. Lofoty sú malý prírodný zázrak. Prudko vystupujúce zubaté skalné hory, dlhé fjordy, ktoré sa tiahnu medzi hornatými ostrovmi, tradičné rybárske dedinky s drevenými domami - rorbuer - postavenými na vode, prekvapivo snehobiele arktické pláže, aké by ste tu nečakali, či nespočetné jazerá; a príroda, ktorá vás dostane. Lofoty ležia na pobreží Atlantického oceána, 100 až 300 kilometrov severne od polárneho kruhu, v rovnakých zemepisných šírkach ako severná Aljaška či Grónsko. Pobrežie ovplyvňuje teplý Golfský prúd a mnohí sú prekvapení bujnou vegetáciou, ktorá toto súostrovie pokrýva. Južná časť súostrovia je najsevernejším miestom na Zemi, kde priemerná teplota nikdy neklesá pod nulu, a tvoria tak významnú klimatickú anomáliu – v januári je tu priemerne o 25°C teplejšie ako na rovnakej zemepisnej šírke, kdekoľvek na svete. V čase najväčších mrazov, kde v podobných zemepisných šírkach teplota klesá niekoľko desiatok stupňov pod bod mrazu, na Lofotách sa teplota pohybuje v miernych hodnotách +1 až +5°C. Od nórskej pevniny je súostrovie oddelené fjordom Vestfjorden. Pod hladinou mora sa ukrýva bohatý ekosystém rýb, morských živočíchov, koralov a bohaté ložiská ropy - tzv. čierneho zlata. Teplý Golfský prúd sem prináša množstvo teplomilných druhov rýb z juhu a, naopak, arktické ryby zo severu. Najznámejšia je asi nórska treska, ktorá tu prichádza z Barentsovho mora v období január až apríl na trenie. Je to šťastným obdobím pre rybárov, ktorí po stáročia lovili túto lahodnú rybu a následne ju sušili na slnku na drevených konštrukciách. Od 12.storočia sa lov tresiek a následne jej export rozmohol na toľko, že v 14.storočí bola sušená treska hlavná exportná surovina. Vo veľkom sa vyvážala do Bergenu – hlavného nórskeho hanzového mesta, kde obchod v tom čase prekvital, a následne do ostatných miest Európy. Dnes sa sušená treska vyváža hlavne do Talianska, Portugalska či Veľkej Británie. Kedysi sa život rybárov odohrával na mori a bol značne izolovanejší ako dnes. To zmenilo vybudovanie európskej cesty E10, ktorá je 880 km dlhá a spája švédsky prístav Luleå s nórskou dedinkou Å. Tá poprepájala najväčšie ostrovy Austvågøy,Gimsøy, Vestvågøy, Flakstad a Moskenes až desiatimi mostami a dvanástimi tunelmi. Najdlhší tunel má až 6 338m ! Nórsko je bez debaty majster v budovaní infraštruktúry v tak hornatej krajine. V krajine sa nachádza viac ako 900 tunelov a ten najdlhší meria až 24,5 km, čo z neho robí najdlhší tunel na svete. Na Lofotách žije približne 24 000 obyvateľov, ročne ich však navštívi až 1 milión turistov. S našou exkluzívnou 5 člennou BUBO skupinou si prechádzame idylické rybárske dedinky, kocháme sa výhľadmi k vrcholkom strmých hôr, turistikujeme medzi horskými jazerami a obdivujeme biele pláže. Počasie nám neuveriteľne praje a slniečko sa na nás zubí po celý čas, strávený v tomto raji. Prichádzame na samý koniec súostrovia, do poslednej rybárskej dedinky Å (číta sa O, ako posledné písmeno v nórskej abecede), a predstavujeme si, ako tu kedysi miestni rybári žili v drevených domčekoch, postavených na vode. Prevažujú tu tri farby na domoch, ktoré sa vyrábali z tresčieho oleja z rybích vnútorností – červená bola farba chudobnejších, poprípade ňou boli natreté hospodárske budovy, bielou boli natreté domy bohatých a majetnejších a žltou zas domy rodinných príslušníkov, zvyčajne starých rodičov, ktorí chceli byť nablízku svojim deťom či vnúčatám. Ak neboli peniaze, tak bielou farbou netreli len priečnu stenu, no boky nechali červené. V dedinke Reine, ktorá bola ohodnotená ako jedna z najkrajších dediniek v Nórsku, si pochutnávame na miestnej sušenej treske či stejku z losa. V ďalšej dedinke Nusfjord, akoby vystrihnutej z katalógu, zas obdivujeme zachovalé rybárske domčeky z 19.storočia. V romantickom Henningsværi, prezývanom aj Benátky Lofot, si pochutnávame na krémovej rybacej polievke a pomaličky sa pripravujeme na plavbu legendárnou loďou Hurtigruten. 16 hodinová celonočná plavba popri najkrajších fjordoch nás zavezie zo Svolværu až do Tromsa – najväčšieho nórskeho mesta za polárnym kruhom. Cestou obdivujeme Trollfjord, ktorý sa krásou vyrovná aj Geirangerfjordu či Næroyfjordu. 2 km dlhé rameno Raftsundskeho fjordu je v najužšom bode len 100 metrov široký. Fantastický zážitok. Sledujeme polnočné slnko a užívame si plavbu. Raz za život by to mal absolvovať každý pravý Nór. My s BUBO tam nesmieme chýbať.  

Nórske Alpy

Ivana Ďurčová, BUBO

20

08:02

júl

2019

Cestou za polárny kruh k pôvodným obyvateľom Škandinávie Viac o krajine

Cestou za polárny kruh k pôvodným obyvateľom Škandinávie

V rámci nášho zájazdu Nórsko – Lofoty, Rusko sa presúvame zo zaľudnenej Európy do najodľahlejšej časti Európy – Laponska. Územie, ktoré definuje nehostinná tundra, rozľahlé lesy a nespočetné stáda sobov. Pôvodní obyvatelia Škandinávie - Sámovia (označenie Laponci je politicky nekorektné) toto územie osídlili už 6000 rokov pred naším letopočtom. V sámskych jazykoch hovoríme o zemi Sápmi. Zdrojom obživy pre pôvodných obyvateľov bol po stáročia rybolov, lov zveri a od 16.storočia chov sobov. Existencia celých sámskych komunít sa odvíjala od tejto domestikovanej zveri. Pastieri za svojimi stádami putovali celoročne ich prirodzenými migračnými cestami, na jar ku pobrežiu a v zime zas na pláne. Denne prešli aj desiatky kilometrov rýchlosťou až 50 km za hodinu. Noci trávili vo svojich provizórnych stanoch zvaných lávvu alebo goahti – ide o drevenú konštrukciu v tvare trojuholníka, ktorá je prikrytá kožou alebo tkanou vlnenou prikrývkou (dnes sa už používajú moderné prikrývky z vode odolnejších materiálov). Obydlia sa dali jednoducho preniesť, či nanovo postaviť. Komunity sa združovali aj vo veľkých rodinných stanoch, zohrievali sa pri ohni a varili si jedlá prevažne zo sobieho mäsa. Mrazivé zimné noci trávili v stálejších obydliach zvaných gamme – boli to zarastené chatky s trávnatou strechou postavené z dreva, brezovej kôry, rašeliny a kameňa. Nielenže boli výhrevné, ale pri dobrej opatere vydržali aj 60 rokov! Sámovia putovali za svojím stádom. Išli tam, kam šli soby a dopomáhali si lyžami či sánkami. Zo zvieraťa zužitkovali všetko – mäso, mlieko, kožu, srsť, parožie, vnútornosti, srdce, krv, oči, či kopytá. V centre života a jestvovania Sámov sa všetko odvíjalo od sobov. Preto otázka : „ Koľko vlastníte sobov?“ je absolútne nemiestna. Je to akoby sa Vás niekto opýtal, koľko zarábate. Sámovia boli zruční vo vlastnoručne vyrobených výrobkoch a postupne sa naučili, ako si vyrábať predmety dennej spotreby: oblečenie, topánky, či deky z tohto unikátneho zvieraťa. Sámske suveníry zvané duodji si dodnes môžete zakúpiť v mnohých sámskych obchodíkoch. Dnes môžeme už len smutne poznamenať, že len 10 % Sámov sa venuje chovu sobov. Väčšina z pôvodných obyvateľov Škandinávie pracuje v turizme, predáva sámske suveníry, alebo splynuli a začlenili sa do modernej civilizácie. Mnohí sa tiež sťahujú do väčších miest, a tak zaujímavosti o živote tejto národnostnej menšiny sa dozvedáme len z múzeí. Výbornou zastávkou na našom zájazde je nórska dedinka Karasjok, ktorú obýva až 90 % sámskej populácie. Prezeráme si nórsky sámsky parlament a hovoríme si o temnom období, kedy Sámovia boli utláčaní a diskriminovaní. Pomaly sa presúvame k sámskemu skanzenu. Usmieva sa na nás slniečko, bundu sme si nechali v našej BUBO dodávke. Ťažko uveriť, že práve na tomto mieste bola nameraná rekordne najnižšia teplota -51,4 °C. Lístky do skanzenu nám predáva mladá sámska dievčina v tradičnom odeve, ktorá je na nerozoznanie od Nórky – svetlá pokožka, biele vlasy a modré oči. Rozdáva nám mapky a vysvetľuje nám, čo nás čaká. Najprv ideme do ohrady k sobom, ktorých kŕmime vysušenými lišajníkmi. Následne si prezeráme vonkajšiu expozíciu sámskych obydlí a na záver sa presúvame do vnútra, kde nás čakajú tri časti: 1. predstavenie sámskych tradičných kostýmov, výrobkov a odevov 2. krátky film o tom, aký život kedysi Sámovia viedli a ako sa príchodom modernej doby veci zmenili – používanie snežných skútrov či dokonca helikoptéry by bolo pár storočí dozadu nemysliteľné 3. sámske divadlo s impozantnými efektmi, ktorý pojednáva o sámskych šamanských náboženstvách, mytológii a spojení s prírodou. Výborné interaktívne a náučné múzeum. Ozýva sa hlad, a tak mierime naplniť si žalúdky. My v BUBO sme si nenechali ujsť možnosť ochutnať sámske tradičné jedlo Finnbiff. Ide o sušené sobie mäsko, tepelne spracované a nakrájané na kúsky v hustej omáčke, podávané so zemiakmi a brusnicovým dresingom. Niektorí neodolali krémovej a hustej polievke zo sobieho mäsa či lososa, pomaličky robenom na dreve a na ohni. Výdatné jedlo sme zapili miestnym pivkom a za doprovodu praskajúceho ohníka v autentickej sámskej reštaurácii, postavenej v štýle „gamme“, celkom zarastenej trávnatým porastom, sa vydávame na dlhú cestu k najsevernejšiemu bodu kontinentálnej Európy. Nordkapp, tešíme sa na teba!  

Cestou za polárny kruh k pôvodným obyvateľom Škandinávie

Ivana Ďurčová, BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva