Fórum

12 príspevkov

30

20:13

dec

2019

Sunuu Gaal Viac o krajine

Sunuu Gaal

Sunuu Gaal Voda je život. Toto heslo je staré tak ako samotný život na našej planéte. A na africkom kontinente platí niekoľkonásobne. Väčšina ľudí je tu závislých na poľnohospodárstve, a tak sa niet čo čudovať, že voda vždy zohrávala extrémne dôležitú úlohu. V západnej Afrike sa bavíme hlavne o tretej najväčšej rieke kontinentu, a tou je Niger, ktorý dal pomenovanie dvom dnes nezávislým krajinám Nigeru a Nigérii. Jeho vnútorná delta prináša život všade tam, kde sa po období dažďov vylieva. A nielen v podobe dopestovania úrody. Migrácia obrovských stád dobytka je fascinujúcou súčasťou každého západu slnka v Afrike. Niger sme na našej ceste zájazdom západoafrického dobrodružstva stretli niekoľkokrát. V poslednej krajine priamime pozornosť na rieku Senegal, ktorá tvorí najprv značnú hranicu s východným susedom Mali a neskôr takmer celú severnú hranicu s Mauretániou. A v neposlednom rade dáva meno celej krajine. “Sunuu Gaal”, tak možno kričali miestne kmene na prvých Portugalčanov, ktorí tu na pobreží pristáli, aby doplnili zásoby pitnej vody. “Sunuu Gaal” [to sú naše lode]!! Je to jedna z teórií, ako z jazyka Wolof, ktorým dnes hovorí najpočetnejšie senegalské etnikum, vznikol názov krajiny, ktorú si po náročnej expedičnej časti zájazdu doprajeme ako bonbónik na našej ceste.

28

17:26

máj

2018

Dakar a dovidenia Afrika Viac o krajine

Dakar a dovidenia Afrika

Dakar a dovidenia Afrika Naše západoafrické dobrodružstvo sa chýli ku koncu. A aby sme odchádzali s tým najlepším dojmom tak končíme v slávnej metropole čierneho kontinentu, Dakare. Po Mali sa zdá, že sme prišli do iného sveta. Horúčavy Sahelu vystriedal chladný vietor Atlantiku, hlinené mešity moderné administratívne centrá a jednoduché rúcha púštnych nomádov nahradili farebné šaty senegalských žien. V skratke, sme späť v modernom svete. Navštevujeme pamätník renesancie Afriky, najvyššiu sochu čierneho kontinentu, fotíme farebné rybárske člny v prístave a dokupujeme suveníry. Na koniec nám ostala posledná slávna vec v rámci regiónu – Goreé. Tento malý ostrov dva kilometre od pobrežia Dakaru bol centrom obchodu s otrokmi v západnej Afrike a dodnes je možno najslávnejšou pamiatkou spätou s týmto smutným remeslom. Na prehliadku máme aj špeciálneho sprievodcu, pána Papé Tata Ndiaye. Nikoho povolanejšieho by sme si nemohli ani želať. Jeho strýko osobne zrekonštruoval najznámejší dom na ostrove, príznačne pomenovaný Dom otrokov a bol prvým sprievodcom, ktorý sem začal vodiť turistov. Rodina Ndiaye je nerozlučne spojená s osvetou ohľadom otroctva a sám Papé dnes sprevádza po ostrove význačné návštevy. Na jar tohto roku to bola Rihana, a teraz my. Vo svojom remesle sa vyzná výborne, a vo všetkých farbách nám vykresľuje aspekty krutého presunu obyvateľov Afriky z ich domovských krajín do dŕžav koloniálnych veľmocí. Fotíme známe dvere do nenávratna, cez ktoré prechádzali tisíce Afričanov smerom k lodiam a zamýšľame sa ako sa asi cítili keď so železnými guľami na nohách odchádzali do neznáma. Človeku sa až nechce veriť aké zverstvá sa museli diať na tomto romanticky pôsobiacom ostrovčeku. Z domu otrokov odchádzame v trochu ponurej nálade, ale rýchlo prichádzame na iné myšlienky. Goreé je predsa len veľmi príjemné miesto a z uličiek okolo nás dýcha história a koloniálny šarm. Človek by ani nepovedal, že je v Afrike. Samozrejme kým nepríde do miestneho kostola svätého Karola a vedľa oltára nezbadá bubny, ktoré sa používajú pri afrických bohoslužbách. Z ostrova Goreé sa poberáme na hotel a lúčime sa s Papém. Je čas skončiť naše západoafrické dobrodružstvo a pobrať sa domov. Dovidenia Afrika, Senegal, Mali a Burkina Faso! Bolo tu krásne a verím, že sa sem vrátime! My, Bubo, určite! 

27

11:04

máj

2018

Kde sa Francúzsko stretlo s Afrikou Viac o krajine

Kde sa Francúzsko stretlo s Afrikou

Kde sa Francúzsko stretlo s Afrikou Saint Luise, Senegal. Tento prístav bol jednou z prvých francúzsky koloniálnych dŕžav na čiernom kontinente. Mesto bolo dlhodobo nielen centrom francúzskeho obchodu s otrokmi, ale aj administratívnym centrom francúzskych kolónii v západnej Afrike. Práve sa koloniálni páni rozhodli vytvoriť európske mesto na čiernom kontinente. A podarilo sa? Ako prechádzame ulicami starého mesta na ostrove v ústí rieky Senegal, tak na prvý pohľad všetko vyzerá až nápadne európsky. Okolo nás sú farebné domy obrastené brečtanom, s drevenými oknami a farebnými balkónmi, a človek má na chvíľu pocit, že sa objavil niekde na juhu Francúzska. Táto ilúzia ale netrvá dlho. Spleťou uličiek prechádzame ďalej od turistického centra do rybárskeho prístavu a tu sa nám naskytá pohľad na pravú tvár mesta. Na pobreží ležia stovky lodí, medzi nimi behajú ovce a iné domáce zvieratá. Ulice sú zrazu plné ľudí. Niektorí predávajú suveníry alebo oblečenie, niektorí len tak posedávajú, iní zas sedia v družnej debate. Medzi nimi behajú stovky detí a hrajú sa so starými pneumatikami motoriek. Na piesočných uliciach je rozvešané prádlo a deti na Vás kričia aby ste si ich odfotili. Z výstavného centra stačí prejsť pár stoviek metrov a dostanete sa do iného sveta, živého, farebného, špinavého, ale neuveriteľne malebného. Prechádzame sa nábrežím pri prístave. Na jednej strane sú bohato zdobené lode a na druhej rozostavané domy, ktoré susedia s miestnymi obchodmi. Mnohé rovnako ako lode, sú zdobené bohatými ľudovými maľbami. Všade okolo nás je neuveriteľný ruch a hluk. Rybári opravujú siete, deti hrajú futbal a ženy sa náhlia prašnými ulicami s košíkmi domácich potrieb na hlavách. Keď sa okolo seba rozhliadneme tak výsledok je jasný. Francúzi sa síce pokúsili vytvoriť kus Európy na pobreží Afriky, ale neuspeli. Ich odkaz je pekný a malebný, ale skutočný duch mesta sa skrýva inde. Nájdeme ho v malých uličkách rybárskeho prístavu, kde húževnatý duch čierneho kontinentu pretrval a porazil všetky snahy o pacifikáciu, a kde je rovnako živý a koloritný aj dnes, v 21. storočí, ako bol na vrchole koloniálnej slávy mesta, pred dvesto rokmi. 

25

10:45

nov

2015

Ebola tour 41 Viac o krajine

Ebola tour 41

Ebola tour 41 Príroda sa rapídne mení. Džungľu, v ktorej sme sa prakticky stále pohybovali, sme nechali za sebou. Prechádzame oblasťou Sahelu, všade suchá tráva a stovky baobabov. Kúpil som si baobabí bonsaj, 8 ročný, 20 cm vysoký stromček. Keď ho prenesiem domov, bude to krása. Netreba ho skoro vôbec polievať... Stromček vhodný pre mňa. Baobab, to je nádhera. Kvitne iba jednu noc v roku. Kúpil som do Base Campu baobabí svätý prach a budem všetkým pripravovať posvätný magický nápoj. Vylieči všetko. Prvý raz som ten nápoj pil na ťažkej expedícii do vrchov Nuba, kedy sme sa dostali na dnešnú hranicu medzi Sudánom a Južným Sudánom. Tešte sa!Mierime do mesta, odkiaľ Francúzi ovládali obrovské územie Mali, Senegalu, Burkina Faso, Mauritániu po viac než 230 rokov. Ideme do St. Louis. Ale nie do Missouri. Smerujeme na severozápad Senegalu k ústiu rieky Senegal, ktorá je hranicou s Mauritániou. Baobabov ubúda, pribúda suchých pichľavých akácií a paliem podobných kokosovým, no rastú na nich také zelené mäkšie trsy orechov. Volajú to domorodým jazykom „sebe" a francúzsky „groom". Chutí to ako malo výrazný Jack fruite.Saint Louise je úžasné mesto. Ukážka, ako dokážu Afričania zničiť nádherné koloniálne budovy. Ukážka toho, ako dlho trvá ovplyvniť a vychovať ľudí. A ani dobrý príklad proti prirodzenosti nepomôže. Inak nielen v Afrike. No napriek barbarskej devastácii tu cítim vyššiu kultivovanosť než v Dakare. Geniálnym zážitkom je rybárska dedinka položená na násype rieky Senegal, susediaca s oceánom. Na každom druhom dome je nakreslená podobizeň súfího Ahmadou Bamba, ktorého v roku 1895 odsúdili práve tu v Saint Louise k vyhnanstvu a poslali skoro na 8 rokov do džungle Gabonu a neskôr na ďalších 5 rokov  do Mauritánie. Vyznával pacifizmus a tvrdú prácu.Seich Ahmadou Bama bol synom marabou (šamana, moslimského učenca) založil mesto Touba a novú sufistickú vetvu islamu, Mouridism (bratstvo Muridov). Teraz má 3 milióny nasledovníkov. Na pieskových uliciach Saint Louise si dávame magickú kávu, cafee Touba, ktorú vraj vymyslel sám svätec. Je to káva zmiešaná s bylinkami. Predavači pri servírovaní prelievajú kávu do pohára z výšky, je to vždy akýsi obrad a ukazuje hustotu nápoja.Bývame na hlavnom námestí, oproti palácu guvernéra v budove, ktorú postavili v polovici 19. storočia a v roku 2009 zrekonštruovali. Obrovské drevené schodisko je pre mňa zážitkom.  Veľkorysé, s obrovskými drevenými stupajami, z kvalitného dreva dominuje hotelu. Na námestí je socha Louisa Faitherbe, ktorý bol guvernérom v čase, keď sa staval náš hotel. Vedel arabsky a bol to on, kto zo Saint Luise urobil najluxusnejšie urbanizované centrum subsaharskej Afriky. Postavil mosty, zabezpečil pitnú vodu, položil telegrafický kábel do Dakaru.Obdivujeme most, ktorý navrhol Gustáv Eifell. Podobá sa na Starý most v Bratislave. Štyri razy prejdem mesto hore - dole, veď ostrov, kde sa nachádza, je len 2 km dlhý. Hľadám fotografické motívy. Bolo by zaujímavé čítať si príbehy kolonizátorov. Mnohí Afriku milovali, iní podceňovali, mnohí zomreli na tropické choroby. Veľa zarobili, všetko prerobili.  V tomto meste - Paríži Afriky- sa snažili Francúzi Afriku zmeniť, mnoho storočí sa o to snažili. A nič.Je tu množstvo predajcov afrického umenia, majú ho pozbierané z celej západnej Afriky, no všetko je to maximálne stredná trieda a väčšinou nižšia. No zrejme toto sa predáva. Máloktorý predavač skutočne vie, odkiaľ sošky sú. Sú tu galérie. Jedna je venovaná bubnom, evidentne je to platené Francúzmi, no to je super. Dostávam sluchátka, anglický text a počúvam rôzne druhý bubnovania, ukážku rôznych druhov bubnov. Som v civilizácii, teda západnej civilizácii. Mnoho času strávime v rybárskej dedinke, ktorá je položená na „Barbarskom jazyku", na naplaveninách rieky Senegal.  Namiesto taxíkov tu premávajú kone zapriahnuté do kočov. Černoškovia to odkukali od svojich bielych pánov. No koče sú teraz pokryvené a grácia je fuč. No funguje to a evidentne sa táto doprava používa. Černoškovia už neokukali architektúry z 300 metrov vzdialeného ostrova. Ulice sú tu plné ľudí. Všetci sú vonku, veď vo vnútri domu nie je nič. Celé mesto žije spolu, hrajú sa, smejú, bubnujú s plastovými fľašami, toto je nádherný pohľad, cítiť spolupatričnosť a silu komunity. Na večeru dáme krevety. Čerstvé krevetky. Aj keď v Bissau boli lepšie.Saint Louis je lákadlom pre turistov. Mostom medzi savanou a Saharou, medzi riekou a oceánom, medzi Európou a Afrikou.

23

13:56

nov

2015

Ebola tour 40 Viac o krajine

Ebola tour 40

Ebola tour 40 Na raňajky teplá bageta, croissant, čerstvý džús a kýbel kávy (café o lait). Wifi výborne funguje. Náš hotel má obrovské izby a kúpeľne tak veľké, že by sa tam zmestili ďalšie 2 postele - a tečie dokonca teplá voda. Zázrak. Poloha už lepšia byť nemôže, sme v centre Dakaru, v centre diania, v civilizácii. Teda mne sa to tak javí po mesiaci v drsných afrických podmienakach.Vyjdem pred hotel na asfaltku, oproti sú libanonské potraviny, kde predávajú šunku, syry a víno. Dostať tu dokonca pohľadnice a známky a suveníry, dokonca aj magnetky. Neuveriteľné. Mesiac som tento luxus nemal.Hneď ako prejdem z hotela 50 metrov, kričí na mňa nejaký černoško. Klasika Dakaru, klasický otravovač života, ktorý mi chce čosi predať, či ma kamsi zaviesť, poprípade okradnúť, aj keď keď sa na mňa pozrie, tak zrejme túto možnosť ani nezvažuje. V očiach a vystupovaní v celej mojej póze je čosi, čo hovorí, že okradnúť sa má neoplatí. Možno vidia, že by som ich dobehol? Včera o polnoci sme išli Dakarom s Ďurom. Zastavili nás štyria chlapíci, Ďurovi strčili pred oči akési tričko, tak, aby on nič nevidel, ale aj iní náhodní okoloidúci nič nevideli a ďalší sa sklonil a prečesal Ďurovi vrecká na nohaviciach. Ďuro má 195 cm, vyše 100 kg. Chlapci boli odvážni, rýchli, no poslali sme ich kade ľahšie. Teraz cez deň je to nevinné, iba na mňa pokrikuje ďalší černoško. Ani sa tam nepozriem, žiaden očný kontakt, nech nevznikne ani zámienka na ďalšie otravovanie. Černoško kričí ďalej, klasika, tak ako vždy. Čo? Marí sa mi? Černoško kričí: „Ľubo! Ľubo!" A tak sa na neho pozriem, zastanem. Dobre oblečený chudý chlapík, ktorý vyzerá skôr ako z Mauritánie, má jasné berberské črty. Nepoznám ho. „Ľubo, Ľubo." A vtedy mi to dopne. Veď je to Mulay z kmeňa Songhay, s ktorým som pred dvoma rokmi putoval do Timbuktu, kde sa Mulay narodil.„Mulay como estas?"„Tengo un grupo de turistas. Vamos sólo Senegal. Timbuktu es peligrosamente. El Mundo esta loco... „Hovorí lámanou španielčinou. Milé stretnutie. Mulay je veľmi inteligentný chalan. Čím majú ľudia viac génov zo Sahary a nebodaj arabské gény, tým sú nám akosi bližší svojim uvažovaním. No Songhay bolo kedysi silným kráľovstvom a Mulay vystupuje ako šľachtic. V Afrike sa mi takéto stretnutia dejú pravidelne. Ľudí, ktorí skutočne poznajú Afriku, je pár. Často sa stretávame. No na terajšej Ebola tour som nestretol nikoho. Mulay je prvý. Dakar má minimálne 3 milióny obyvateľov, no centrum sa dá obehnúť peši. A ak by ste známych nestretli cez deň, tak určite večer na capaku u Vikinga. Dobre jeme, dobre spíme, navyše skočíme na miestnu ligu v boxe a futbale. Dnes hrajú na štadióne Demba Diop, Colníci proti Stade Mbour. Chalani hovoria, že návštevnosť aj úroveň futbalu  je asi ako v našej lige. Colníci vyhrávajú a my sa po polčase presunieme do krčmy na El Clásico. Do pekných pohárov nám nalievajú El Gazelle a my fandíme Barcelone spoločne s celou krčmou. Na večeru krabia polievka a rybárov košík. Zajtra vyrážame smerom k Sahare.

23

11:12

nov

2015

Ebola tour 39

Ebola tour 39

Ebola tour 39 Je 20. novembra a my odchádzame z Banjulu, z hlavného mesta Gambie. Naše auto sme s batožinou poslali na trajekt už ráno a teraz je Yusuf na druhej strane. My sme prišli taxíkom, aby sme ušetrili čas. Dostať sa z Banjulu do Dakaru po zemi sa dá iba ak použijete trajekt. A tak čakáme v tomto chaose a preberáme s Moissem, čo sa stalo dnes v Bamako. Teroristi tam v hoteli Radisson zajali okolo 170 ľudí. „Ľubo, ako sa to môže stať? Okolo hotela je množstvo vojakov z UN v ťažkej zbroji, transportéry, guľomety, pancierové päste, vo vnútri v hoteli bývajú dôstojici. Ako sa toto môže stať?“Ja som prespal v Bamako pred cca 3 týždňami. Viem, že situácia tu je zlá, teroristi chcú odtrhnúť sever krajiny. Prespal som tu iba pár hodín a vyrazil na juhovýchod. Pred dvoma rokmi sme sa dstali až do Timbuktou, čo bola jedna úžasná cesta. 3 roky pred nami sa to nikomu nepodarilo a ľudia nás vítali ako osloboditeľov. Hoteliér v Timbouktu mal prejav a o tom, že sme predzvesťou dobrých čias. A aj chvíľu to vyzeralo, že bude ok, no situácia sa opäť zhoršila a nádherné Mali je rovnako nebezpečné ako Jemen. Tie krajiny sa mi podobajú nádhernými hlinenými pamiatkami, ktoré sú jedni z najkrajších na svete. Ach jaj. Bamako predbehlo dnes na prvých priečkach správ Paríž.Ja vám píšem z moslimskej Gambie a cítim sa bezpečne na 100%. Krajina plná britskej lúzy, ktorá sem chodí za lacnou dovolenkou a lacným sexom si sama dala prezývku,  „krajina úsmevu" - no je to skôr krajina „otravovačov".„Vieš, nemáme prácu, väčšina mojich kamarátov odišla do Talianska a Británie, sú utečenci. My sme závislí na vás - na turistoch, každá bankovka sa zíde. Ja pracujem ako odšťavovač džúsov na pláži a zároveň ako sprievodca" hovorí Alan.Tieto príbehy počúvam opakovane. „Keď máš ústa sestra, nemôžeš sa stratiť," znie príslovie Wouluf, dominantného kmeňa Senegambie. A tak sa mi každý prihovára, každý chce pomôcť, každý je vašim sprievodcom a následne si za službu pýta drobnú bankovku. Včera som ešte platil " „Cefa" tu platím „Dalasi" .  Príjemný trajekt z ostrova St. Marie trvá 40 minút a potom ďalšiu pol hodinku na hranicu. Celá naša skupina má víza, ja nemám, nestihol som a rád skúšam nové veci. Naši mi dajú náskok 5 minút. Predo mnou je skupinka Nórov, stoja povinne u okienka a policajt pomaličky zapisuje z pasov ich údaje. Ja to okienko obídem a idem si vypýtať výstupnú pečiatku. Dostávam ju za 2 minúty, po tom, čo policajtovi požičiam pero, lebo ma musí zapísať do knihy, no nemá pero. Afrika je krásna nič tu úplne neplatí.Pred colnicou sedia dve mladé nešťastné Francúzsky. Nechcú ich pustiť von z Gambie, chcú od nich 40 000 cefa a ony nemajú cash, iba kartu, nefunguje im ani mobil. Požičiavam im svoj a keď si vybavím svoju výstupnú pečiatku, zisťujem o čo ide. Sú úplne na dne, sedia tu od rána asi 6 hodín. Požičiavam im všetky peniaze čo mám, asi 550 dalasi. Ony to skúsia no prídu so zvesenou hlavou, že ich poslali preč. „Hlavu hore, sme v Afrike, to sa vybaví, toto naozaj nie je problém. Možno to bude trvať ešte pol hodinky ale pustia vás. Na 100%. choďte tam ešte raz! Keď vám to nedajú, prejdete hranicu bez pečiatky, aj to sa dá." Život je o energii a Afrika totálne. To vaše mentálne nastavenie tu mení všetko. O 15 minút baby prídu s tým, že pečiatku dostali a vracajú mi všetky peniaze, nepotrebovali ich. Sú šťastné. Počkám na našich, vymeníme Dalasi späť na CEFa a potom spoločne prejdem peši na senegalskú  (200 m) stranu. Nóri  tu už stoja, majú dnes večer odlet z Dakaru, no nechcú ich pustiť lebo nemajú víza. Ani my nemáme. Naše pasy sú položené pod tými nórskymi a toto je tak na hodinku. Načiahnem sa, žmurknem na policajta a zoberiem naše pasy z kôpky. Zakývam na druhého, ktorý je vo vnútri. Pultík a pred ním sedí v kruhu 6 dlhokánskych chlapov a v pokoji diskutujú- počujem slová Bamako a Radisson. Vrazím druhému colníkovi pasy do ruky a kecám a popri tom päsťou búcham do otvoreného pasu pantomímou ukazujúc orazenie pečiatky. Moje správanie je jasné, nie sú v tom žiadne pochybnosti.  Celým telom hovorím „prišiel som pre vstupnú pečiatku a tak ju dostanem."  Môj partner, v tomto prípade colník, to cíti. Afrika nie je o dodržiavni pravidiel ale o pocitoch. Od prúseru, kedy vstup do krajiny vybavoval Moisse a z Pobrežia Slonoviny nás otočili, už pečiatky vybavujem ja a Moisse má na starosti dostať do krajiny náš autobusík. My sme hotoví za 5 minút, čo je svetový rekord. Moissemu to trvá pol hodiny. Čo robiť s voľným časom? Dáme si pivko.„Pivo nepredávam, som moslim," s pohŕdaním mi odpovie obchodník.„Nemusíš piť, no predávať môžeš," odpovedám. „Nie, nepredávam. Predávať alkohol je rovnaký hriech, ako ho piť."Nasadáme do taxíka a mierime asi 4 km po pieskových cestičkách do domu na okraji dedinky. Tu vo veľkom dvore žije rodinka kmeňa Sere. Keď vstúpim, 3 ročný chlapček si ma premeria, no keď vstúpia hneď za mnou obrovskí chlapi, Maťo a Ďuro, tak chlapček sputí neuveriteľný rev. Dostávame Le Gazelle. Dvor nemá žiadne označenie, sme u domácich. Pán domu je mäsiar, jeho žena sa stará o šesť detí. Evidentne ide o ilegálnu činnosť. Pivo je teplé, dnes nebolo dostať ľad a prúd v dome zavedený nie je. No aj tak v tom teple chutí. Ležíme na posteli pod mangovníkom a vychutnávame si pokoj africkej dedinky. Ideme dole z kopca, sme v civilizovanom a bezpečnom Senegale.

23

10:44

nov

2015

Ebola tour 38

Ebola tour 38

Ebola tour 38 Najmenší štátik obrovského afrického kontinentu pripomína jazyk. Rozkladá sa po oboch brehoch majestátnej rieky Gambia. Prechádzame hranice v Soma. „The Gambia," hlása tabuľa. Chalanom opečiatkujú pasy priamo v Soma na policajnej stanici, ja dostávam vstupnú pečiatku na 48 hodín priamo na colnici a dobehnem ich v aute. V čiernom taxíku je 7 čiernych ľudí, klimatizáciou sú otvorené okná, bavia sa jazykom wolof, no vedia anglicky. Cesty sú prekvapivo dobré a tak by sme mohli frčať. No to by sme nemohli byť v Afrike. Každé 2 kilometre nás kontrolujú policajti. Od získania nezávislosti mala Gambia iba dvoch politických vodcov. 24 rokov vládnuceho Jawaru zvrhol vo vojenskom prevrate terajší prezident Yahya Jammeh a ten sa bojí o svoju kožu. Bol na neho spáchany atentát už 7x. Pochádza z minoritného kmeňa Jola a zmenil zákony tak, aby prisťahovalci z Casamance voliť mohli, no Gambijci žijúci v cudzine nie. Všade vidieť jeho obrovské plagáty s heslom „ozajstný brat" a množstvo charitatívnych projektov, ktoré osobne podporuje. Vládne už 21 rokov. V posledných prezidentských voľbách získal 72% hlasov. Je teda veľmi obľúbený. No pre istotu stále stojíme a prezidentská garda nás buzeruje na každom rohu. V Banjule potom bývame v najlepšom hoteli mesta hneď na pláži, vedľa prezidentského paláca. Keď sa ideme najesť do oblasti s názvom Senegambia, máme ešte tvrdšiu previerku. Všetky Yahyove deti sa narodili v USA, no nedostali občianstvo. Jeho tretia žena mala 18 keď si ju zobral, no zdá sa, že sa už rozviedli. Yahya je známy aj svojim postojom k doživotným väzňom. Načo ich živiť? Chce hneď trest smrti. Keď si uvedomíme, koľko je v tom politických väzňov, je jasné, že západ je šokovaný.Po celej ceste sme mali absolútny pokoj. No Senegambia je o doterných chlapcoch, čo chcú stále pomáhať. Od Banjulu po Dakar je to neuveriteľná pakáreň a ja sa niekedy musím správať ako v Indii a urobiť si miesto pre seba a svoje myšlienky. No mám aj dobrú skúsenosť. V Banjule má po kráľovskom Albertovom trhu previedol Alex. V bielej džalabii so žltou obrubou ho tu každý pozná. S ním môžem fotiť. Veľké baraccudy, údenie sumčekov, halal zabíjanie kráv, farebný prístav. Vypýtal si 50 dalasi, dal som mu 100. Má jednu dcéru, nech jej niečo pekné kúpi.

23

10:26

nov

2015

Ebola tour 37

Ebola tour 37

Ebola tour 37 Guineu Bissau sme prešli krížom-krážom. Celú krajinu sme zmapovali zo severovýchodu až po juhozápad a potom z centra krajiny na západ. Som spokojný. Posledný vojenský prevrat bol v krajine v roku 2012. Vtedy zajali prezidenta aj nového nádejného kandidáta Carlosa Gomez Juniora. Bolo to v druhom kole prezidentských volieb, 2 týždne pred voľbami. Bývalého ministerského predsedu armáda zatkla. No neskôr prepustili a vyhostili do Pobrežia Slonoviny. „Cadogo" si vraj zahrával s Angolou a Bissau sa bojí, aby ich silný brat neovládol. Čakal som katolíkov hovoriach portugalsky, no týmto jazykom hovorí maximálne 14% ľudí. Väčšina rozpráva kriolsky a sú moslimovia. Aj keď HDP majú nižšie než susedia,  majú lepšiu infraštruktúru, a keby som mal niekomu predpovedať skvelú budúcnosť, bude to táto krajina. Len už žiadna občianska vojna (1998-1999) a žiaden vojenský prevrat prosím! Najsilnejším kmeňom sú ľudia Balanta, ktorí teraz „robia problémy", obávaní bojovníci, kde je rada starších (Fanado) dôležitejšia, než volený parlament. Keď si princ vyberá manželku, je veľká slávnosť, bubnuje sa a hrá sa na kusunde, dievčatá tancujú doslova bojové tance, kde cítiť energiu a kde chýba ladnosť. Princ si vyberie ako aj ostatní mladíci. Tí na znak dospelosti musia ukradnúť kravu. Niekedy sa sem musím vrátiť na Kussunde, veľkú slávnosť po zbere milletu. To zasa tancujú muži a vyberajú si dievčatá. Táto slávnosť je každý rok. Malo to byť niekedy teraz... Balanta majú mnoho iniciačných rituálov, kde sa učia, ako sa chovať k rodine, k starším, k svojmu kmeňu. Takto si udržujú svoju identitu. Napriek tým vojenským prevratom mi ľudia pripadali šťastní, spokojní a doslova bohatí. Perfektný pokojný život. „Len politici nám robia problémy." Asi je to všade rovnaké.Prechádzame do Senegalu, do južnej časti s názvom Casamance. Táto obrovská oblasť má reklamu „ Kto nepozná Casamance, nepozná Senegal". Väčšina turistov sa sem nedostane. No naozaj južný Casamance a severný Casamance sú úplne iné, než zvyšok krajiny. Zelené, plné vody. Prechádzame cez mesto Ziguinchor ( Žiginšòr) položené na južných brehoch nádhernej rieky. Casamance oddeľuje od zvyšku krajiny Gambia. No aj historický je to iná oblasť a preto sú separatistické tendencie silné. Casamance má ku Gambii bližšie než k Dakaru. Bedekre upozorňujú na možné prepadnutie atď. No po tom, čo sme na tejto ceste prešli my, je to brnkačka a ťažká civilizácia. Mám dve mapy a dávam pozor na cestu. Pred Bignona musíme odbočiť vľavo, aby sme išli priamo do Banjulu. Trošku sa zakecáme a už v Bignona (Biñona) sme. Ešte skontrolujem mapy a áno, sme na správnej ceste. Moisse sa chce pre istoru opýtať, ale hovorím mu, Moisse veď je to jasné, pozri na mapy, Bignona je už 5 km za odbočkou a tak logicky musíme byť na dobrej ceste. Neboli sme. Táto blbosť nás stojí 200 km zachádzku. Ja blbec, som v Afrike  - nikdy nedôveruj ničomu európskemu, všetko je tu predsa inak. Európania opisujú po sebe chyby a Afričanom je to jedno, oni mapy nepoužívajú, oni cestu jednoducho vedia. Omylom prechádzame celým Casamance a podľa reklamy ho dôkladne spoznávame. Namiesto banánov tu predávajú melóny, namiesto kešu všade búrske oriešky, postupne je krajina suchšia a moslimskejšia. No stretnutie s kmeňom Djola je pre mňa zaujímavé. Veď Djola je aj terajší prezident Gambie.

18

17:51

jan

2013

Gambia Viac o krajine

Gambia

Blizim sa ku gambijskej hranici cez vyprahnutu savanu popri byvalej francuzskej zeleznici, ktora spaja Dakar a Bamako. Jedine co tu rastie su obrovske Baobaby, snad este mohutnejsie nez tie na madagaskarskom ostove. Par km pred hranicou sa to zrazu krasne zozelenie. Uz som blizko Gambie a obrovskeho vodneho toku Gambia. Byvala britska kolonia, bagety vystrieda na ranajky fazula a slanina, francuzstina za anglictinu. Hned za hranicou cakam snad dve hodiny na trajekt, na ceste naspat uz trajekt nejde a tak skusam miestnu blaznivu prepravu. Kto by povedal, ze na relativne strednu lod sa zmesti 108 ludi aj s potrebnou batozinou? Vodu vylievame za jazdy, rozoberame zivotne pribehy atd Sme v afrike, kde sa nikto neponahla, Ved na co. Rieka je siroka tak na poriadnu 45 minutovu plavbu a zapad slnka je neskutocny. Vyprahnute oblasti Senegalu, vystriedala bujna vegetacia. Hlavne mesto Banjul, ako ho opisat? Boli ste v Belize city a Belmopane v Belize? Tak asi tak, sialena kombinacia ze? Velmi dobre na africkych krajinach je to, ze aj ked sem tam nie je internet, vsetky informacie dostanete priamo v pristave, na autobusovej stanici, proste vsade. Vystupite a hned vam ponukaju rozne zlavnene telefonne karty, mobil, topanky, snurky, lampicky...Ako ked date do vyhladavaca nejaky produkt a mate xy moznosti. Aj tu, staci povedat co chcete a boli vas hlava z tych moznosti. A kvoli comu sa sem jazdi aj na nasom zajazde? Nielen krasne plaze, ale aj prales, simpanzi atd. Pozdravujem vsetkych z ciernej afriky

14

21:57

jan

2013

Najexotickejsi trh Viac o krajine

Najexotickejsi trh

Najvacsi ryby trh na svete je jednoznacne v Japonsku konkretne v Tokiu, nielen najvacsi, ale cistucky a mozete vidiet vsetko co more da, ale najexotickejsi? Od dnesneho dna v Senegale konkretne v Sait Louise. Pocas celeho dna prichadzaju drevene lode s obrovskymi vlajkami, ako keby bola daka krizova vyprava. Lod prirazia k brehu na 30 metrov a cernoskovia s kosikmi na hlavach idu vybrat naklad. Su takmer pod vodou, len aby nabrali dary mora. Kto zoberie dnes viac, viac zarobi, predhanaju sa, natahuju ruky...ten kto je najvyssi vyhrava, maly clovek by sa utopil. Na pobrezi cakaju stovky nakladnych aut a ja neverim, ze toto sa naplni, nielen ze naplni, ale aj ostava. Vobec neprekaza exoticky smrad, spina ako keby ste boli v Indii. Fotak dostava zabrat, tolko farebnych fotiek ajajaj. Vedla vyrabaju lode, tam pecu ryby, tam sa pasu kozy, kravy a hraju sa deti,...to vsetko na malom priestore a ja som tu jediny turista resp biely. Nik sem nepachne, len smrad a ja. Vsetky tie zazitky zapijam v bare, kde prebyval slavny letel Mermoz, ktory donasal postu do afriky a byval na izbe 214. Slavny barovy pult, ktory pamata nejedneho francuzskeho kolonizatora v tomto byvalom hlavnom meste Senegalu. Vyborne francuzske vinko, cernosko v smokingu a stare plakaty z 20 rokoch 20 storocia. Potom prehliadka kolonialneho mesta, kde nejeden francuzsky architekt chcel ukazat co vie. Aj eifelov most, ktory mal pretinant Dunaj bud vo Viedni ci v Budapesti bol nakoniec postaveny tu. Ak by ho mala vieden, bol by ako architektonicky skvost, ktory musi kazdy vidiet..Stara zeleznicna stanica, dobre restauracie...a zajtra 3. najvacsi vtaci narodny park a prva vodna plocha pod Saharou. Senegal prekvapuje.

12

21:34

jan

2013

Dakar Viac o krajine

Dakar

Dakar - to je asi predstava o sutazi rally Pariz Dakar, ktora zial uz na africkom kontinente neprebieha a pod rovnakym nazvom sa upoteni zavodnici predhanaju niekde na chilskom uzemi...Ale aspon tu nik nepobieha so znackami motoroveho oleja atd. Do Afriky sa nechodi kvoli mestam, vacsinou priroda, zvierata atd. Dakar vsak na Afriku vyzera viac nez super so starymi kolonialnymi budovami, ktore stavalo francuzsko a ocakavalo bohate zisky od rieky Senegal. Dakar je najrusnejsie mesto zapadnej afriky a zaroven najvacsi pristav. Ale tu najvacsiu pamiatku maju na Islade Goree, odkial zial vyrazalo takmer 20 miliona cernochov do otroctva na americky kontinent. Pytali ste sa, preco je tolko cernochov napriklad v brazilii, na Kube...? S najvacsou pravdepodobnostou maju povod prave z uzemia dnesneho Senegalu. Maly ostrov, ale ta kombinacia portugalskej, holandskej, anglickej a francuzskej architektury...Mnam. Dakar to su vsak aj jazzove bary a tam dnes zakoncime putovanie. Ved tie najvacsie esa nakoniec skoncia vo francuzsku. Hor sa do virov africkych tanecnych rytmov

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test