Saint Louis UNESCO Senegal Ebola tour 41 Saint Louis - UNESCO

Príroda sa rapídne mení. Džungľu, v ktorej sme sa prakticky stále pohybovali, sme nechali za sebou. Prechádzame oblasťou Sahelu, všade suchá tráva a stovky baobabov. Kúpil som si baobabí bonsaj, 8 ročný, 20 cm vysoký stromček. Keď ho prenesiem domov, bude to krása. Netreba ho skoro vôbec polievať... Stromček vhodný pre mňa. Baobab, to je nádhera. Kvitne iba jednu noc v roku. Kúpil som do Base Campu baobabí svätý prach a budem všetkým pripravovať posvätný magický nápoj. Vylieči všetko. Prvý raz som ten nápoj pil na ťažkej expedícii do vrchov Nuba, kedy sme sa dostali na dnešnú hranicu medzi Sudánom a Južným Sudánom. Tešte sa! Mierime do mesta, odkiaľ Francúzi ovládali obrovské územie Mali, Senegalu, Burkina Faso, Mauritániu po viac než 230 rokov. Ideme do St. Louis. Ale nie do Missouri. Smerujeme na severozápad Senegalu k ústiu rieky Senegal, ktorá je hranicou s Mauritániou. Baobabov ubúda, pribúda suchých pichľavých akácií a paliem podobných kokosovým, no rastú na nich také zelené mäkšie trsy orechov. Volajú to domorodým jazykom „sebe" a francúzsky „groom". Chutí to ako malo výrazný Jack fruite. Saint Louise je úžasné mesto. Ukážka, ako dokážu Afričania zničiť nádherné koloniálne budovy. Ukážka toho, ako dlho trvá ovplyvniť a vychovať ľudí. A ani dobrý príklad proti prirodzenosti nepomôže. Inak nielen v Afrike. No napriek barbarskej devastácii tu cítim vyššiu kultivovanosť než v Dakare. Geniálnym zážitkom je rybárska dedinka položená na násype rieky Senegal, susediaca s oceánom. Na každom druhom dome je nakreslená podobizeň súfího Ahmadou Bamba, ktorého v roku 1895 odsúdili práve tu v Saint Louise k vyhnanstvu a poslali skoro na 8 rokov do džungle Gabonu a neskôr na ďalších 5 rokov  do Mauritánie. Vyznával pacifizmus a tvrdú prácu. Seich Ahmadou Bama bol synom marabou (šamana, moslimského učenca) založil mesto Touba a novú sufistickú vetvu islamu, Mouridism (bratstvo Muridov). Teraz má 3 milióny nasledovníkov. Na pieskových uliciach Saint Louise si dávame magickú kávu, cafee Touba, ktorú vraj vymyslel sám svätec. Je to káva zmiešaná s bylinkami. Predavači pri servírovaní prelievajú kávu do pohára z výšky, je to vždy akýsi obrad a ukazuje hustotu nápoja. Bývame na hlavnom námestí, oproti palácu guvernéra v budove, ktorú postavili v polovici 19. storočia a v roku 2009 zrekonštruovali. Obrovské drevené schodisko je pre mňa zážitkom.  Veľkorysé, s obrovskými drevenými stupajami, z kvalitného dreva dominuje hotelu. Na námestí je socha Louisa Faitherbe, ktorý bol guvernérom v čase, keď sa staval náš hotel. Vedel arabsky a bol to on, kto zo Saint Luise urobil najluxusnejšie urbanizované centrum subsaharskej Afriky. Postavil mosty, zabezpečil pitnú vodu, položil telegrafický kábel do Dakaru. Obdivujeme most, ktorý navrhol Gustáv Eifell. Podobá sa na Starý most v Bratislave. Štyri razy prejdem mesto hore - dole, veď ostrov, kde sa nachádza, je len 2 km dlhý. Hľadám fotografické motívy. Bolo by zaujímavé čítať si príbehy kolonizátorov. Mnohí Afriku milovali, iní podceňovali, mnohí zomreli na tropické choroby. Veľa zarobili, všetko prerobili.  V tomto meste - Paríži Afriky- sa snažili Francúzi Afriku zmeniť, mnoho storočí sa o to snažili. A nič. Je tu množstvo predajcov afrického umenia, majú ho pozbierané z celej západnej Afriky, no všetko je to maximálne stredná trieda a väčšinou nižšia. No zrejme toto sa predáva. Máloktorý predavač skutočne vie, odkiaľ sošky sú. Sú tu galérie. Jedna je venovaná bubnom, evidentne je to platené Francúzmi, no to je super. Dostávam sluchátka, anglický text a počúvam rôzne druhý bubnovania, ukážku rôznych druhov bubnov. Som v civilizácii, teda západnej civilizácii. Mnoho času strávime v rybárskej dedinke, ktorá je položená na „Barbarskom jazyku", na naplaveninách rieky Senegal.  Namiesto taxíkov tu premávajú kone zapriahnuté do kočov. Černoškovia to odkukali od svojich bielych pánov. No koče sú teraz pokryvené a grácia je fuč. No funguje to a evidentne sa táto doprava používa. Černoškovia už neokukali architektúry z 300 metrov vzdialeného ostrova. Ulice sú tu plné ľudí. Všetci sú vonku, veď vo vnútri domu nie je nič. Celé mesto žije spolu, hrajú sa, smejú, bubnujú s plastovými fľašami, toto je nádherný pohľad, cítiť spolupatričnosť a silu komunity. Na večeru dáme krevety. Čerstvé krevetky. Aj keď v Bissau boli lepšie. Saint Louis je lákadlom pre turistov. Mostom medzi savanou a Saharou, medzi riekou a oceánom, medzi Európou a Afrikou. Fotografia: oslavujem na drevenej piroge v hlavnom meste Mauretánie