Fórum

20 príspevkov

03

11:01

dec

2017

Nájdete nás na mape?

Nájdete nás na mape?

Nájdete nás na mape? Odlietame dnes, aby sme doleteli včera :) tak by sa dal v skratke charakterizovať náš prelet dátumovou líniou. Na Novom Zélande je ešte dnes, ale keď pristávame na Tahiti, je ešte včera.. celkom zábavné. Niektoré elektronické zariadenia sa z toho nevedia spamätať. Chvíľku sa dohadujeme, koľkého je a ako je to vôbec všetko možné. Rôzne teórie dostávajú priestor, ale keďže je krátko pred polnocou, hotelová posteľ po dlhom lete nás presvedčí, že aj zajtra je deň a že včera môže byť aj dnes. Tahiti a hneď vedľa neho ostrov Moorea. Nájdete nás na mape? Dnes je to už veľmi jednoduchá záležitosť. Človek hodí do “googla” a je to, ale my sme sa zahrali na starých bádateľov a pekne sme si prstom prechádzali po mape celej Francúzskej Polynézie. Mapa možno môže trošku pripomínať mapu Európy, no keď sa lepšie prizrieme, nachádzame všetkých 5 častí Polynézie: záveterné aj náveterné ostrovy, Markézy, ktoré sme skloňovali v súvislosti s Gauginom, aj Tuamotu a tzv. Južné ostrovy. Pristávame na Tahiti, najväčšom z náveterných ostrovov. Je tu teplo a vlhko. Vzduch sa hýbe len keď človek zapne ventilátor. A ľudia a psy sa správajú rovnako. Respektíve, ľudia sa ani pri ventilátore nehýbu. Každý dostaneme voňavé kvety vôkol krku a niektorí mám pocit, že s nimi aj zaspali, lebo na nasledujúci deň vchádzajú na raňajky s ich vôňou. Nájdete nás na mape? Je heslo našich nasledujúcich dní. Slnko, voda, plážička, palmové domčeky a malý ostrov, okolo ktorého vedie len jedna cesta. Požičiavame si autá, aby sme to celé preskúmali a teta v požičovni mi zdôrazňuje: “nezabudnite prosím, že u nás na ostrove Moorea je maximálna povolená rýchlosť 60km.” :)) nájdete nás na mape? 

04

07:22

jún

2017

Odleteli sme až zajtra ale prišli sme už dnes

Odleteli sme až zajtra ale prišli sme už dnes

Odleteli sme až zajtra ale prišli sme už dnes BORA BORA - Francúzska Polynézia. Znovu sa objavujú pochybnosti, či je Zem guľatá. Keďže Aristoteles, Kopernik aj Magalhães sú už dávno po smrti, berieme zodpovednosť na seba a pokúšame sa to overiť na vlastnej koži na ceste okolo sveta naprieč Pacifikom. Je to makačka, ale ako vraví klasik Don Tom Ká : Robíme to hlavne pre Vás. Práve sme na opačnej strane planéty na ostrove Bora Bora. Langoše tu nepoznajú, Plzeň tu nečapujú, káva je v malej šálke s nejakou zvláštnou penou na povrchu - poriadneho turka spravit nevedia. Naše plážové vilky sú príliž blízko k pláži a ten piesok prehnane jemný a svetlý, more gýčovo tyrkysové apriezračné a nehovoriac o tej preexponovanej nočnej oblohe. Mohli by tie hviezdy svietiť trochu menej. A tým polynézskym ženám by viac oblečenia, mravnosti, a menej tetovania a vlnenia tiez nezaškodilo! Tažko sa tu sústrediť na vedu. Dnes si lámeme hlavu nad tým, ako je možné, že sme odleteli zajtra, a prišli už dnes v noci. Vraj je to tým že sme preleteli cez dátumovú hranicu. Sme však skôr opačného názoru, keďže nikto z nás žiadnu takú hranicu nespozoroval a nekontrolovali nás ani colníci. Kedže sa bojíme použit slovo zajtra, pokúsime sa keď vyjde slnko nájsť tu obávanú hranicu pod hladinou mora za pomoci potápačskej výzbroje. Domáce obyvateľstvo aj naše smartfouny sa nás však snažia presvedčit že dnes je naozaj včera že sme z Nového Zélandu odleteli až zajtra. Našťastie máme ešte zbytky domácej pálenky ktorá nám snáď pomôže myšlienky zrovnať. A toto nie je jediný problém s ktoým sme sa na našej ceste stretli. V Indii, Číne, Japonsku aj na Novom Zélande sme čelili takisto mnohým nástrahám a hlavolamom. O tom snáď nabudúce zatial sa skúsime zorientovať v čase a priestore uväznení tu uprostred pacifiku medzi zelenými palmami. Dúfame že vy sa máte aspoň trochu lepšie. Československá vedecko - turistická skupina na ceste okolo sveta 2017

10

06:27

apr

2011

COS - cesta okolo sveta III.

COS - cesta okolo sveta III.

COS - cesta okolo sveta III. TAHITI Prilietame na Tahiti a privitanie v tradicnom style. Hudba, spev, kvetinove vence okolo krku. Na neskoru vecernu hodinu prijemne. A naviac zmenili sme nielen cas, ale aj datum. Ked v Aucklande na Novom Zelande bol 1. April do Papeete sme prileteli 31. Marca. Tolko co sme presli vsetky kontroly, tak sme mohli opat zacat novy den a to 1. April. Zda sa vam to nemozne. Naviac 1. Aprila. Nie, kalendar si z nas nevystrelil, aj ked datum je prihodny, ale prelietali sme datumovu hranicu, takze preto tie posuny. Dalsia vec ktora zaujme je, ze na pasovej kontrole prechadzame zonou Europa, ci unia a vsetci ostatni sa museli pekne stavat do fronty. Dalsia vyhoda EU, ved sme vo Francuzskej Polynezii. No ale prisli sme sem za niecim inym. Oddychom, relaxom a toho si tu mozete dopriat naozaj dost. Ved i miestne obyvatelstvo je priamo tak odchovane a ked je vikend, kto by uz robil. Takze hor sa na nadherne plaze, ci poznavat krasy ostrovov. Na nasej ceste sme spoznali 2. Najskor to bola Moorea, nadherny zeleny ostrov, z tropickou prirodu, neuveritelnymi vyhladmi. No a nie je problem si zaplavat, ci zasnorchlovat spolu s rajami a zralokmi. Jeden z vrcholnych zazitkov cesty. No a to nebolo este vsetko. Caka nas vyhliadkovy prelet ponad ostrovceky a pristavame na povinnej zastavke asi kazdeho navstevnika tohto kuta sveta – Bora Bora. Uz nazov je ocarujuci a vsetko dookola je doslova dych vyrazajuce a neverite vlastnym ociam ci tolka krasa nahromadena na jednom mieste moze naozaj existovat. Ale nebola to fatamorgana, ziadny ocny klam, ozajstna realita, ozajstny raj na zemi. Po vstupe do izieb priamo nad vodou nase nadsenie neopadava. Priamo z izby cez presklene dno mozete pozorovat co sa vam tam za ryby prehanaju popod vas apartman. Ani za morom netreba chodit daleko. Skocite si priamo z verandy svojej izby a uz ste v mori. Morske prudy sa s vami pohravaju a zanesu pripadne az k pevninskej plazi, kde sa ponukaju dalsie aktivity na vyplnenie vasho casu, ci len tak lenosenie priamo v lagune na plazi. Tu zasa mozete snorchlovat s rybami roznych farieb a bacha na velke korytnacky. Takato idilicka je dovolenka na Bora Bora. Este zaverecne pohlady. Zapad slnka z lietadla Air Tahiti a smer USA, LA a Hollywood.

10

18:31

apr

2010

spravy z raja, nana Moorea

spravy z raja, nana Moorea

spravy z raja, nana Moorea Francuzska Polynezia, 118 ostrovov roztrusenych v Tichom oceane na ploche vacsej ako 5mil. km stvorcovych. My sme pristali pred par dnami na najvacsom a najznamejsom z nich, Tahiti. Na velkonocnu nedelu, po rannej omsi a trhu v hlavnom meste Papeete sme preleteli na ostrov Moorea. Teplota vzduchu 32, voda v lagune 29, 3 dni relaxu mohli zacat. Polovica z nas obyvala bungalovy nad vodou a ta druha rajsku zahradu. Moorea je ako stvorena na nacerpanie novej energie a miesto kde doplnite svoj spankovy deficit. Mame za sebou plavanie so zralokmi a rajami, kompletne vysvetlenie podmorskeho zivota v lagune, Lubka s Edom si zahrali golf na jednom z najexotickejsich ihrisk sveta, neskutocne vyhlady z Belvedere, navstivili sme posvatne miesta polynezanov Marae. Na kajakoch sme objavovali nove ostrovceky motu a ked uz som pri doprave, vyskusali sme vsetko. Nas poldnovy vylet do Pearl resortu, kde si polka z nas uzivala sklenene podlahy vo svojich bungalovoch a terasu z ktorej si po obede skocite do vody a manzel z postele hodi snorchel, sme zvladli lokalnym busom. Vesela hudba, kvetinove calunenie a vysmiati domaci, cestou spat to bolo este zabavnejsie. Po hodine na zastavke sme stopli Sebastiana, ktoremu velka vdaka, a ten nas vo svojom “english car” hodil krizom cez ostrov. Kazdy z nas si domov nesie male cierne bobule, najznamejsi produkt miestnych perlorodiek. Eva, Lydka, Maros a Brano po dlhom patrani na internete nasli zaujimave miesto. Neverili by ste, a neverila ani uzasna taxikarka, ale Slovaci na Tahiti chodia uz vyse 100 rokov. Prvym z nich bol pravdepodobne M.R.Stefanik, ktory v 1910 zriadil na vrsku Fare nad Papeete male observatorium. Na tomto mieste dnes stoji pamatna plaketa. Pri 100. vyroci teda slovenska Bubo vyprava navstivila toto miesto. Pozdravujeme nasu stvoricu do LA. My piseme z Rapa Nui, velkonocneho ostrova. Blizime sa do finale. Dnes vecer sme v Chilskom Santiago a na zaver sa vsetci tesime na Rio.

11

23:53

júl

2009

Nana Bora Bora, Aloha Hawaii

Nana Bora Bora, Aloha Hawaii

Nana Bora Bora, Aloha Hawaii Dnes sa lucime s Bora Bora :( Kedze Francuzska Polynezia lezi trochu dalej ako sa bezne chodi na predlzene vikendy, my sme sa tu rozhodli stravit cely tyzden. A dokladne vyskusat vsetko, co ponuka. Nuz a teraz je tazko vybrat z toho to najlepsie, lebo vsetko bolo super! Vodne skutre v sprievode delfinov, krmenie zralokov a raji v lagune, ci snorchlovanie v koralovej morskej zahrade... Z parasailingu mame zas neskutocne zabery na Bora Bora zvysky. Teraz tu prebieha festival Heiva, vcera sa sutazilo v vo vrhu ostepom (je to taka srandicka, kedy stokilovi Tahitania jednym prstom - ukazovakom, vymrstia ostep co najdalej.... hm, ja by som si asi prst zlomila pri tom!). Vcera sa v pristave zisiel hadam cely ostrov, tribuna praskala vo svikoch, ked sa predviedzala jedna sutazna spevacka a jedna tanecna skupina. Boli fakt dost dobri!!!!! Dnes rano festival Heiva pokracuje lovom tuniakov na otvorenom mori, zatial co mi sme sa pohodlne vybrali okukavat ryby, rybky, rybicky a par zralokov za utes. Ponorka je na to velmi pohodlny dopravny prostriedok. Aj ked to s tou ponorkou nevyzeralo ruzovo na zaciatku tyzdna, ked sme sem prisli (vraj ju opravuju uz 2 mesiace a novy majitel potrebuje ziskat licenciu), tak vsetko dobre dopadlo!!!! A my sme boli po 2 mesiacoch prva skupina v ponorke. Zaroven sa tymto stavame reklamnymi hviezdami. Kedze ponorka je vynovena, tak si nas zaroven aj pekne nafilmovali a budu na nas takto lakat dalsich zaujemcov do ponorky :)))) Dnes poobede sa nam veru nebude velmi chciet odletiet na Hawaii...

07

05:40

júl

2009

Bora Bora... pozdrav z Cesty okolo sveta

Bora Bora... pozdrav z Cesty okolo sveta

Prve etapy nasej Cesty okolo sveta boli Peking a Tokio. V Pekingu pekelne horuco, z Tokia sme si "odskocili" na Fuji, kde v 2305 m.n.m. bolo tak akurat prijemne a hlavne krasne vidiet tuto posvatnu horu. Japonci vraj hovoria: Si blazon, ak si este nevysiel na Fuji. A si este vacsi blazon, ak si na nu vysiel dvakrat. Nuz, my sme sa dostali (musim priznat ze velmi poholdne busom) akurat do polovice, takze sa to rata :) potom sme si este odskocili do Nikko, vecer zahrali na pacinko-automatoch, vyspievali sa na karaoke, pobehali Harajuku a spravili mensie nakupy (vazne mensie, dalsie kufre este nebolo treba kupovat). No a ked sme odlietali vcera z Tokia bolo poobede 6.jula. Nuz a ked sme dnes rano pristali na Tahiti, bolo rano 6.jula. Cestujeme v case... a hra v nas prospech. Bora Bora je zasluzenym relaxom. Ved si musime predtym nez odlietame v sobotu na Hawaii, oddychnut, nie? Tam nas totiz cakaju dalsie sopky. Pozdravujem vsetkych na cestach, ale musim koncit, lebo si dnes este chcem skocit trochu posnorchlovat, okolo bungalovu sa nam to hemzi rybickami... pa!

07

00:33

apr

2009

6 minut 10 sekund 31 stotin

6 minut 10 sekund 31 stotin

Presne tolko trval prelet medzi hlavnym ostrovom Francuzskej Polynezie a nasim ostrovom Moorea. Male lietadielko, kde sme pozerali pilotovi cez chrbat. Trafil aj potme a mal vyborny cas. Pristali sme na ostrove zazitkov. Cas plynie pomaly a kazdy den mate pocit, ze je vikend. Cez vikend mate pocit, ze je strajk a obchodiky, banka - pozatvarane. Zakon Vam nedovoli v takyto den si rano po desiatej kupit ani flasku vina. Aj keby ste mali vyrocie svadby. Ale vynasli sme sa a dosiahli sme vsetky nase ciele. Aj na prenajatych fiatkach (sme vo FRANCUZSKEJ polynezii) sme navstivili polnohospodarsku univerzitu (ano, malo to socialisticky nadych), vysli na najvyssiu vyhliadkum urobili pesi okruh okolo starych marae v dzungli (obetne miesta stretnutia povodneho obyvatelstva), zavitali na krevetovu farmu a poobede prislo to najlepsie: plavanie so zralokmi a krmenie raji v lagune. Zda sa, ze sa opat bude tazko odchadzat. Dnes odlieta skupinka na Bora Bora a dalsou staciou budu Spojene staty Americke. Pomalicky sa blizime k zaveru.

16

09:04

nov

2008

Tak a odteraz mozte oficialne zacat zavidiet.

Tak a odteraz mozte oficialne zacat zavidiet.

Ked som vravela ze sa budeme na Bore asi len valat, neprehanala som. Valanie zacalo. Prilet na Boru prebehol ako vzdy doprevadzany patricnym ohurenim, keby nas niekto fotil ako cumime z okienok, nosy nalepene na skle a tyrkys v ociach... Pred prichodom Europanov sa tento ostrov volal Vavau, alebo Mai te Pora. Znamenalo to “vstal z tmy” alebo “stvoreny bohmi”, podla legendy bola Bora vytvorena bohmi prva. Z Pora sa stalo Popora, Pora Pora a potom Bora Bora. Z geologickeho hladiska je Bora najstarsi ostrov suostrovia. Uplne atoly (napriklad Tuamotus) maju od 10 do 40 milionov rokov.Vysoke ostrovy s vulkanom v strede (Tahiti, Raiatea) maju len okolo 2 az 3 miliony rokov. Bora ma az 7 milionov rokov. Vulkanicke ostrovy postupne klesaju, vysoke skaly v strede sa ponaraju do mora a okolo zostava len koralova bariera, podla toho je rozpoznatelny vek ostrova. Prvi polynezania prisli na Boru okolo 9 st. nl a postupne osidlili cele pobrezie hlavneho ostrova. Bora Bora bola este pred vyse 60 rokmi uplne neznama vacsine sveta. Potom prisiel 7.december 1941, kedy bola zbombardovana americka zakladna Pearl Harbor na Havaji japonskym letectvom, co znamenalo zaciatok vojny v Pacifiku. Hned na to v januari 1942 vyplavala z Juznej Karoliny flotila s takmer 5000 vojakmi na palubach,ktorym velil admiral Turner, nadsenci historie tuto akciu poznaju pod nazvom Bob Cat. Cesta im trvala okolo 20 dni a 17.februara 1942 pristala americka armada v zatoke Faanui s cca 20 000 tonami materialu a navzdy zmenila tvar ostrova. Nevedomi domaci ich isli priatelsky privitat na kanoe. Az potom zistili co sa bude diat. Americke vojska nasli ostrov bez akejkolvek infrastruktury, s nedostatkom pitnej vody, bez ciest, po ktorych by prevazali vsetok material, ktory doviezli. V principe vsetko, co je doteraz na Bore, bolo vybudovane vojskami. Postavili cestu pozdlz pobrezia hlavneho ostrova. Okolo ostrova rozmiestnili 8 kanonov na vyvysenych miestach, rozmiestnili protiletecku obranu, 8 vodnych lietadiel bolo urcenych na strazenie vzdusneho priestoru,kym budovali letisko. Vybrali si ostrov Motu Mute na sever od hlavneho ostrova a letisko postavili za 5 mesiacov. Oficialne bolo dokoncene 15 aprila 1943. Na pobrezi vystavali kasarne, vybudovali nakladny pristav, z povodneho poctu cca 6000 obyvatelov malickeho ostrova bolo zrazu vyse 12000. Zdrzali sa 6 rokov. Za ten cas vzniklo vela novych zalubenych parikov a ked si date tu namahu, najdete nejakych domacich, ktorych korene zahadne siahaju do USA. Domaci ale neboli nevdacni, mohlo to dopadnut aj horsie a armada ich v konecnom dosledku postavila na nohy a predstavila svetu. Ovela horsi dopad mali nuklearne testy Francuzov na ostrovoch Moruroa a Fangataufa, ktore skoncili az v 1996, to Vam povie kazdy ostrovan. Nabiti informaciami a chutou objavovat sme si dali podla dohody cely prvy den len na lezanie. Milan s Luckou nevydrzali a kym cely svet oslavoval 11.november, oni skocili do dvojmiestnej buginy bez strechy a presli dokola ostrov. A potom este raz. Vecera v slavnej Bloody Mary’s kam chodia jest vsetky hviezdy ktore navstivia Perlu Pacifiku, najlepsi drink je ich pina colada a jahodove daiquiri, najlepsie jedlo je hocico co si vyberiete z rybieho baru,kde si prezriete a vyberiete Vas konkretny objekt zaujmu, oznamite „barmanovi“ ako si zelate rybku/masko pripravit, idete po piesku k svojmu stolu po z kokosovych kmenov, objednate jeden zo ziarivych drinkov a cakate. Ja si vzdy vsimam kupelne, hocikam idem. V Bloody Mary’s maju namiesto umyvadla malicky kamenny vodopad a za nim vytvorenu divoku dzunglu, radost umyvat rucicky pred tym ako sa pustite do taniera kreviet s teriyaki omackou. Ziadne ponocovanie sa ale nedialo, maximalne pivko v plazovom bare, rano nas cakala prehliadka ostrova. Poradime Vam, vyrazte co najskor, haha. Prechadzka k starym americkym kanonom na prave poludnie nie je idealne riesenie. My vieme kedy vyrazit, rozhodli sme sa ist proti smeru hodinovych ruciciek. Po pobreznej ceste je to 30 km, ziadny stres. Ked sme prechadzali okolo domu byvalej manzelky Marlona Branda, pridali sme si do zbierky tuto story: Marlon Brando velka hviezda natacal na Tahiti slavny film Vzbura na lodi Bounty, kde kapitan Bligh nezvladol zopar svojich muzov s ulohou doviezt chlebovnik –lacnu a vyzivnu stravu pre otrokov. V obsadeni filmu bola aj jedna kocka z Bora Bora, Marlon sa zalubil, ona asi tiez a zobrali sa. Mali spolu krasne dve deti. Bohuzial sa aj rozviedli, ich dcera spachala pred 18 rokmi samovrazdu, takze az tak dobre to neslo. Pani Brando dodnes zije na svojom rodnom ostrove Bora Bora, hned oproti nej byva jej sestra. Ich domy lahko spoznate, jedine murovane domy s terasou v dedine. Vdova vlastni vsetky jeho pody na Bora Bora aj sukromny ostrov kusok od Tahiti. Na severe ostrova maju krasny bungalov na vode, vedlajsi kupili od Jacka Nicholsona tiez a ten cez cestu tiez, ked sem pan Brando cestoval, bral vzdy svoju celu rodinu, tak zariadil, aby mali vsetci kde byvat. Pokracovali sme dalej okolo ostrova, okolite motu obsypane bungalovmi hotelovych rezortov, zastavili sme sa v mini namornom muzeu. Majitel a prevadzkovatel a tvorca v jednej osobe sa pred 40 rokmi odstahoval z Pariza a zacal lepit modely lodi. Nasli sme vsetko, malicke modeliky v rovnakej mierke, aby sme ich vedeli porovnavat. Endeavour kapitana Jamesa Cooka, Mayflower ktora priviezla prvych pilgrims do Ameriky, spominanu slavnu lod Bounty, Kon-Tiki, sialeny projekt Thora Hayerdala, ktory sa rozhodol v 1947 dokazat, ze Pacifik bol osidleny z Juznej Ameriky. Postavil plt podla povodnych nakresov, nechal sa viest Humboldtovym prudom a voila, dorazil, doslova narazil, ale dokazal to. Len 10 rokov potom dalsi blazon postavil plt a preplaval z Tahiti do Juznej Ameriky, cim uplne znicil tuto krasnu ideu, od vtedy bola samozrejme vyvratena uplne. Polynezania prisli z Azie a basta. V hlavnom meste Bora Bora, Vaitape sme nevynechali povinnu zastavku na trhoch, zasa perly /uz aj zeny uznali ze stacilo!/ a posledne nakupy v obchodiku s tradicnymi kuskami oblecenia, dekoracii, sperkov a uplne nepotrebnych rozkosnych somarin. Posledny den na Bore budeme lenosit, totalne a bez hanby. V Los Angeles opalenie clenov skupiny asi zanikne, ale v novembrovom Slovenskom svetle budu ziarit ako neony. Skupina pozdravuje domov, ja sa pridavam a posielam bozteky do kancelarie!

09

20:27

nov

2008

Polynezia v krvi

Polynezia v krvi

Na ostrove Moorea sme navstivili dedinu Tiki, realna dedina, kde zije zopar desiatok ludi, ktori okrem kazdodennych povinnosti este plnia funkcie: tanecnik, casnik, sprievodca, dekorater, predvadzac parea, podla vsetkeho aj kuchar a ucitel tanca...samostatna dedinka, ktoru zalozil jeden chlapik Olivier s velkym snom a teraz si ho plni, splnil ho tak trosku aj nam, pretoze vidiet 60 clenny subor bojovnikov a krasnych zien, ktori sa vsetci hybali nenapodobitelnym sposobom (skusali sme, je to na videu a na fotkach, idealna zabava na zimny vecer) je nieco extra aj v polynezii. Na Moorei sa vyrabaju najlepsie dzusy z manga a z ananasu, okrem toho aj likery z kokosu, kakaa a original Tahiti drink je skvelyyy na plaz. V zlozeni najdete ovocie a blizsie nespecifikovany alkohol, heh. No a okrem pitia sme sa presli po starych marae, zistili ako rastu ananasy, papaje, manga, chlebovniky , taro, kokosy, ako lieci ovocie noni, ktora vanilka vonia najkrajsie, a za ktorym uchom mozu nosit kvety tiare slobodne zeny(polnohospodarska exkurzia...) Nas miestny sofer nam rozpraval o svojej babicke, ktora bola liecitelkou v dedine, chodili k nej vsetci, od zlomenin az po porody. Nas sofer je skvely futbalista, hrava kazdy vikend. Raz si zlomil klucnu kost a lekar mu po rontgene povedal, ze bude par tyzdnov lezat zaviazany. No to urcite, vykaslal sa na doktora a isiel k babke. Ta ho ponorila na tri dni do horucej vody, citil palenie po celom tele, ale citil, ze sa mu nieco deje okolo klucnej kosti. O tri dni ho pustila, ze je zdravy. Siel k doktorovi na rontgen a ten len vravel: „zazrak“ a cez vikend uz znova hral futbal...Cela rodina su katolici, ale toto nema s vierou nic spolocne,to su ich stare tradicie a kultura. Aj babickina kura zabrala az po modlitbe, vzdy treba aj podakovat za vyliecenie. Jedna z mala kultur, kde tradicie splynuli s cirkvou v harmonii. Prelet na Huahine nam trval 20 minut, je to asi 150 km od Tahiti. Huahine je tichsi ostrov, rajska zahrada, divoke zatoky, biele plaze, dokopy cca 5000 obyvatelov na dvoch ostrovoch,ak ste o nom nikdy nepoculi, nic sa nedeje, rozhodne to nie je ziadna typicka destinacia a prave to je na Huahine to najuzasnejsie a prave preto sem BUBO chodi. Okolo nasich bungalovov ani nohy, najblizsi „zelovoc“ (dedusko v budke) a krcmicka asi 10 min chodze. Marian sa siel potapat, tak sme videli blazniace sa delfiny, mlade robili vyvrtky vo vzduchu. Dolu v hlbke 20 metrov nasli barracudy, zraloky, clownfish (hlada sa Nemo) a hlavne take silne prudy, ze doslova liezli po dne a prud im takmer strhaval masky.Stalo to za to, v meste sme nakupili cerstve ovocie od domacich a poobede sme robili piknik na plazi. Zdvihol sa vietor a o koralovu barieru trieskali obrovske vlny, byt surfer tak tam teda neleziem. No a na druhy den sme takmer vsetci nasadli do kanoe a ciel bola prave bariera. Padlovali sme ako divi, niektori sa otocili trosicku skor (ja, som si uz ruky necitila!) ale zvysok je riadne vytrenovany, klobuk dolu. Dve hodiny na priamom slnku,opalene mame chodidla,kolena, stehna, plecia , lica a celo. V Polynezii dostanete na privitanie nahrdelnik z kvetov tiare a na rozlucku snuru z malickych musliciek, aby ste vratili. Ovesani sme sa dostavili na dalsie mini letisko. Ked George vola letisko na Rarotonge „batola“, toto su potom CO? Dalsi let, dalsich 10 minut vo vzduchu, len 50 km na severozapad a sme na Raiatea, mozno ho poznate skor pod menom Hawai’i Nui, miesto odkial pochadzaju vsetci Polynezania (uz po prichode z Azie cez Guineu, cez Fiji –komplikovane???) a s ktorym spajaju svoj povod aj Maori na Cookovych ostrovoch a na Zelande. Najposvatnejsi ostrov s najvacsou marae polynezie Taputapuatea (tapu = posvatne, zakazane), kde sa rozvijala a formovala cela civilizacia Maohi, najdolezitejsie kulturne, nabozenske a politicke centrum. Sem podla legiend putuju duse Polynezanov po smrti. Kazde marae na ostatnych ostrovoch ma aspon jeden kamienok prave odtialto. Raiatea sa deli o lagunu s ostrovom Taha’a na severe, okolo hlavnych ostrovov su rozsypane male motu ako perlicky. Ooooh,ked spominam perlicky, baby sa tu postupne menia na znalkyne farieb, odtienov, tried, velkosti, , tvarov, sposobov spracovania a hlavne cien tychto drobnych guliciek (niektore uz teda nie su drobne, mame v zbierke cerstvy ulovok s 14,5mm priemerom). No ale spat k ostrovu. Historia ostrovov je poznacena nepokojmi. Najprv miestnymi nezhodami, ked boli ostrovy koncom 18st. dobyte kmenmi z Bora Bora, neskor snaha vladnucej rodiny Pomare ovladnut cele Spolocenske ostrovy a nakoniec zufaly pokus premoct Francuzov a guvernera Lacascade a zachovat si samostatnost. Vsetko co chceme vidiet nas este len caka, dnes sme sa rozhodli lezat na terasach nasich bungalovov priamo nad vodou, jest cerstve papaje a nerobit NIC. Uz ma strasili, ze zasa pojdeme niekam na utes na kanoe, asi ma porazi, ja ich pockam pri bazene s miestnou specialitou (ladovo vychladene cervene vino, haha, chlapi vinari sa chytaju za hlavu). Dalsia zastavka je nadherna neopakovatelna a gycova Bora Bora, ak sa neozveme, ziadny strach, urcite sa len niekde valame na bielom piesku v tyrkysovej lagune...

05

02:27

nov

2008

IA ORANA!

IA ORANA!

hello z raja na zemi! motam sa tu v pacifiku uz dobre dlho, ale vzdy sa daju navstivit nove a nove miesta. Skupinka pristala v Papeete len pred 3 dnami, uz mame za sebou okruh ostrovom Tahiti, kde sme skumali nie prilis slavnu historiu okolo Paul Gauguina na Markezach, spoznali sme ake zviera je skutocnym hrdinom ostrovov = sliepka, prechadzali sa Tahitskymi zahradami a ochutnavali vsetky lokalne speciality. Let na Moorea trval 6 min (v kancli teraz ticho zavidia, to je rekord), sme odbornici na perly, na raje, na kajaky a uz nas domaci ucili vrtiet zadkom, dnes vecer v Tiki vyskusame, vsetky zeny povinne sexi pareo a seba a budeme tamure = tancovat do noci. Zajtra nas caka tajomny ostrov Huahine, hadam sa ozveme...

01

07:50

nov

2008

pocty nam nejak nejdu, asi z toho tepla...

pocty nam nejak nejdu, asi z toho tepla...

Vypocitavanie rajov na zemi sa nam nejak vymklo spod kontroly. Ked sme sa tesili z plazi Aitutaki, snorchlovali v pacifiku so vsetkymi rybickami a skumali koraly, mali sme pocit ze uz nic lepsie nemoze byt. Ale potom sme sa z Cookovych ostrovov dostali do Francuzskej Polynezie. Let z Papeete na ostrov Moorea trval 7 minut( to vieme na stopro,stopovali sme to), ovesani vonavymi tahitskymi kvetmi sme zacali spoznavat dalsiu krajinu na nasej ceste okolo celeho sveta. Skrateny nazov pre francuzsku polyneziu Tahiti je velmi nepresny, pomenovava len jeden hlavny ostrov zo vsetkych 118 na uzasne obrovskej ploche Pacifiku. Polynezia je znama ciernymi perlami, v obchode sme stravili cez dve hodiny, dokonca aj chlapi sa statocne drzali a hrabkali sa v miskach s malymi roznofarebnymi gulickami, ktorych hodnota je az neuveritelna. Zalozili sme motorovy gang, pozicali sme si auta a spravili sme si okruh celym ostrovom. Doteraz sme soferovali na lavej strane, a tu v odlahlej casti Francuzska sme sa zrazu plasili v zatackach,ze nam ide auto v protismere…vysplhali sme sa az na Belvedere, z ktoreho sme videli cely vulkanicky ostrov ako na dlani, aj s dvoma hlavnymi zatokami Oponuhu a Cook`s, v tesnom zastupe za sebou (kvoli nepriatelskym kmenom) sme si presli stare chodnicky dzungle okolo povodnych marae, kde sa po prvych osidleniach ostrova vykonavali ritualne obety. V tento den bolo tak genialne teplo, ze sme si spravili odbocku a isli vyskusat co s nami spravi par poharikov miestnych likerov na slnku. Recept aj na doma: biely rum z ostrova moorea, cerstva stava z manga zmiesana s ananasovou, sadnite si na murik na priame slnko okolo obeda a cakajte. Skvele! Jedna hlavna cesta okolo ostrova ma cca 60 km, co sme mali hned zmaknute a ani nebolo dost casu a uz nas cakal nas kapitan Harold (pridajte si prosim francuzsku vyslovnost a vynechajte “h”), naskakali sme do svojej privatnej lodicky a cakali co bude. Rozhodli sme sa totiz vyskusat nieco neobvykle, ist krmit raje a zraloky. Vplavali sme do pokojnej zatoky, do plytkych vod, prva prisla Julia (aaaano, domaci ich poznaju po mene, Romeo podla slov kapitana sedel doma). Oni su ale potvorky, k nasmu malemu kruzku prichadzali zozadu, cim pomerne desili vsetky zeny, ked sa im velmi elegantne obtreli o clenky a az potom sa nechali hladkat. Nasa plytcina bola len kusok od hlbsieho mora, prave odtial prisli reef sharks, vraj bezpecne pobrezne zraloky. Opytajte sa hocikoho z nas, bolo nam srdecne jedno co tvrdi kapitan, pohlad na zraloka ako plava priamo k vam nezostane nikdy bez adekvatneho zvukoveho doprovodu ako “jeeeziiiiin”, “teeeeda”, “pozri pozri hen aha!” V ten vecer sme sa vsetci stretli v bare na plaza,kazdy nejaky farebny drink a rozoberali sme co vsetko sme uz videli. Nechcela som do nich rypat, lebo este nevideli Bora Bora. Na druhy den sme sa rozdelili a Tomas s Mari zostali potapat na Moorei,uz pisali, videli velkeho lemon sharka, dvojmetrovu barracudu a rozkosnu korytnacku (pisem doslovny preklad ich sms v anglictine, verim ze sa k tomu vyjadria obsirnejsie ked ich dnes uvidime).My sme sa zatial vsetci natlacili na lavu stranu lietadla (lebo my vieme kde treba sediet ked chcete vidiet najkrajsie atoly-zvysok lietadla aj zavidel) a preleteli na Bora Bora. Katamaranom z letiska(vsetci hore na palube, uzasne farby okolo),drevenym busom na hotel a okamzite do tyrkysovej laguny. Bungalovy mame hned pri plazi, skocili sme na pivko a na mango dzus a pekny vecer sa mohol zacat. Vecera v Bloody Mary’s najvychytenejsej restauracii na ostrove, alebo ovocne misy v miestnej krcmicke…Hawaiki Nui Va`a vam asi nic nehovori,my sme vsak vsetkych ucastnikov najvacsej sportovej akcie Francuzskej Polynezie vitali v cieli. 6-clenne timy zo vsetkych ostrovov vyrazili na svojich kanoe (va`a) z Huahine, okolo Raiatea a pripadlovali az sem, trva im to tri dni! Je z toho celonarodna oslava a plaz teraz zije koncertom miestnej reagge kapely. Sedim na terase bungalovu,pozeram na more a nechce sa mi verit, ze sa s touto skvelou partickou o chvilu rozlucim, nasa cesta okolo sveta 2008 sa blizi ku koncu…

08

05:04

nov

2007

Cesta okolo sveta - Francuzska Polynezia

Cesta okolo sveta - Francuzska Polynezia

Po par dnoch stravenych na ostrovoch Tahiti, Moorea a Bora Bora sme opat na letisku v hlavnom meste Francuzskej Polynezie, Papeete a cakame na jeden z nasich poslednych letov, tentoraz do druheho najvacsieho americkeho mesta, LOS ANGELES. Zatial sme tych letov absolvovali 11 a cakaju nas este 3. No treba zas na druhu stranu povedat, ze niektore z tych letov boli kratucke, 10 az 40 min, tazke vcelku pohoda :) Bora Bora je nadherna konstelacia ostrovcekov motu okolo hlavneho ostrova, ktory obkolesuje tyrkysova laguna. Plavanie v lagune absolutna paradicka. Za 2 min zatvaraju internet cafe na letisku v Papeete, takze koncim a ozveme sa opat z LA>

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test