Fórum

27 príspevkov

15

23:28

sep

2019

Sme rodina

Sme rodina

Sme rodina Gorila Horská patrí k najohrozenejším druhom našej planéty. Je to bylinožravec, ktorý takmer celý deň trávi hľadaním potravy a jej konzumáciou, prípadne oddychom a trávením. Ako tento gorilí samec, ktorý odpočíva so zavretými očami a rukou pod hlavou ako človek na gauči. Gorila horská je jedným z najbližších živočíšnych druhov človeku, preto je paradox, že práve homo sapiens sa najviac pričinil o jej takmer vyhubenie - hlavne klčovaním lesa - jej prirodzeného habitatu, pytliactvom a v neposlednom rade aj nedostatkom informácií o týchto zvieratách ako takých. Jedna gorila pripadá na 15 miliónov ľudí. Dnes existuje v podstate jediný horský prales na svete, kde žije niekoľko rodín. Nachádza sa medzi Rwandou, Kongom a Ugandou. O ich záchranu sa pričinila aj americká zoologička Dian Fosey, ktorej životný príbeh sa stal námetom úspešného filmového spracovania Gorily v hmle. Dian si viedla denník, ktorého posledná poznámka pred jej doposiaľ nevyšetrenou vraždou v jej pralesnom domčeku bola: „Keď si uvedomíme cenu všetkého živého, budeme menej lipnúť na minulosti, a môžeme sa tak viac sústrediť na záchranu budúcnosti.“

13

07:25

aug

2018

U rodiny "Bojovníka"

U rodiny "Bojovníka"

U rodiny "Bojovníka" Skoro ráno vstávame a vyrážame z komfortného hotela v Gisenyi smer Národný park Volcanoes, ktorý leží na severozápade krajiny pri hraniciach s Demokratickou republikou Kongo a Ugandou. Nachádza sa v ňom časť pohoria Virunga s jej ôsmimi vulkánmi. Pokrýva plochu 160 kilometrov štvorcových dažďových pralesov a bambusových hájov. Práve v tomto parku americká zoologička Dian Fossey bojovala za záchranu horských goríl, ktoré žijú len na tomto jedinom mieste na svete. Práve pozorovanie týchto zaujímavých primátov, našich najbližších príbuzných zo zvieracej ríše, je naším dnešných cieľom.Asi po dvoch hodinách jazdy, kedy sme ešte trošku pospávali, dorazíme do mestečka Ruhengeri a ideme sa zaregistrovať. 88 cestovateľov celkovo tu rozdelia na skupinky po osem a každému pridelia sprievodcu, ktorý si nás berie na krátky brífing. Dozvedáme sa o rodine horských goríl, ktorú sa chystáme navštíviť. Ntambara je jedna z dvadsiatich rodín, ktoré v Rwandskej časti pohoria Virunga žije. Pozostáva z dvanástich členov, dominantného samca – strieborný chrbát (silverback), mladého samca (vice-president), niekoľkých samíc, mladých samcov a jedného mláďaťa. Meno skupina získala podľa starého samca, ktorý pred niekoľkými rokmi zahynul. Bol však mimoriadne agresívny a slovo Ntambara znamená „bojovník“, čo presne vystihovalo jeho povahu.Po registrácii a zoznámení sa s našou gorilou rodinkou sadáme do auta a presúvame sa ku Národnému parku. Odtiaľto už vyrážame peši. Môžeme si najať aj nosičov, ktorí nám pomôžu s foto-technikou a niekedy aj s náročným terénom. Túto službu samozrejme využívame nie preto, že by sme výstup nezvládli sami, ale je to určitá forma podpory a zapojenia miestnych komunít do ochrany prírody a týchto nádherných, ale kriticky ohrozených zvierat. Prechádzame okolo zemiakových políčok, kde s obrovským nasadením pracujú miestni. Rwanďania sú neuveriteľne pracovití a je to na ich malebnej a čistej krajine naozaj vidieť. Po necelej hodine prichádzame ku hranici parku, kde sa ku nám pridáva stopár, ktorého partička dohľadala našu rodinu a teda vieme presne kam ísť. Stúpame hore po vychodených chodníčkoch cez divokú džungľu. Stopár volá svojim kolegom a dozvedáme sa, že ku našej rodinke to bude asi hodina cesty. Ntambara je jedna z najdostupnejších rodín tu v parku, ale aj najaktívnejších. Po necelej hodinke sa z kopca nad nami ozve výkrik. To sa dohovárajú stopári a my začíname tušiť, že sa blížime ku cieľu našej túry. Naši nosiči a sprievodca vyťahujú rukavice a mačety, aby mohli presekať prípadné prekážky na ceste a začíname sa predierať naozaj hustým porastom a strmým terénom. Nosiči nám však pomáhajú a o chvíľu dorazíme na malú čistinku. Tu si odkladáme všetky veci s výnimkou fotoaparátu a ku gorilám je to už len pár metrov.Začína sa nám rátať čas – pozorovať gorily môžeme presne hodinu. Rwanda má totiž striktné pravidlá návštevy týchto majestátnych tvorov. Hodina s turistami ich príliš nevyrušuje a zbytok dňa sa môžu venovať svojim bežným aktivitám – najmä jedeniu, odpočívaniu a hrám. V Ugande, kde vodia ku rodinám väčšie skupiny turistov niekoľko krát za deň, už niektoré odišli vyššie do nedostupných hôr. V hustom poraste sa nám začínajú objavovať prvé čierne klbká horských goríl. Väčšia časť rodiny sa však nachádza okolo stromu, kde sa klbčia mladší členovia skupiny, vrátane toho najmladšieho. Silverbacka sme zahliadli z opačnej strany stromu a pokúšame sa k nemu dostať. Spokojne si leží, prevaľuje sa z boku na bok a vyzerá, že sme mu úplne ukradnutí. Sem-tam na nás uprie pohľad a v jeho očiach je vidieť neskutočný pokoj. Po niekoľkých minútach sa stavia, poobzerá sa a prebehne priamo cez nás. Davidovi dokonca skočí na nohu. Usadí sa v kríkoch a začína sa napchávať. Okolo nás sa motajú aj ostatní členovia rodiny a my si užívame tieto jedinečné chvíle.Presne po hodine sa so Silverbackom a celou jeho skupinou lúčime a odchádzame naspäť ku autu. Myšlienky nám víria hlavou a bez slov schádzame dolu džungľou. Snažíme sa uchopiť tento jedinečný zážitok, ktorý nás bude sprevádzať po celý život. Myslíme na Dian Fossey, ktorá za ochranu týchto tvorov položila život, na ťažké časy, ktoré Rwanda zažívala počas genocídy v roku 1994 a na obrovskú snahu všetkých, vďaka ktorým sa podarilo tento maličký kúsok nášho bytia uchovať. 

07

22:51

aug

2018

Najkrajšia krajina Afriky

Najkrajšia krajina Afriky

Najkrajšia krajina Afriky Po krátkom oddychu v Bujumbure pri jazere Tanganyika, ktoré je druhým najväčším jazerom na svete čo sa týka objemu a hĺbke vody, vyrážame do Rwandy. Krajina sa začína vlniť a my sa s naším autobusom kľukatíme po cestách, ktoré lemujú nekonečné eukalyptové háje a malé políčka s pšenicou a čajom sú roztrúsené všade naokolo. Prichádzame na hranicu a pomalým africkým tempom získavame pečiatku do pasu, aby sme mohli opustiť Burundi. Na rwandskej hranici nás čaká ešte dôkladná kontrola batožiny – hľadajú sa igelitky, s ktorými do Rwandy vstúpiť nemôžme. Už desať rokov totiž platí prísny zákaz používania plastových tašiek v krajine, čo je výborný nápad a postupne sa rozširuje aj do okolitých krajín.Prechádzame nádhernou hornatou krajinou, opäť míňame políčka s kávovníkmi a čajovníkmi – tie tvoria hlavnú poľnohospodársku komoditu krajiny a ich kvalita je naozaj na svetovej úrovni. Po niekoľkých desiatkach kilometrov sa pred nami začína ráz krajiny meniť. Vchádzame do národného parku Nyungwe s rozlohou 1019 kilometrov štvorcových a malé políčka vystrieda nepriechodná džungľa. Hneď pri vstupe nás privíta malá antilopa a popri ceste sa promenádujú rodiny horských opíc s bielymi bradami. Vôbec nie sú plaché a pri fotení doslova pózujú. Podvečer dorazíme do našej lodge na západnom okraji parku usedenej na vrchole kopca s výhľadmi na nekonečné čajové políčka.Na druhý deň ráno vyrážame okolo políčok, kde sa práve vo veľkom zbierajú čajové lístky na potulky džungľou. Strmými chodníčkami prechádzame spolu s miestnym sprievodcom a dozvedáme sa zaujímavé informácie o zvieratách a rastlinách, ktoré sa na chránenom území nachádzajú. Je možné zazrieť až 13 druhov primátov, spolu až 85 druhov cicavcov, stovky druhov vtákov a množstvo iných zvierat, stromov, lián, kríkov či kvetov vrátane orchideí. Cieľom našej túry sú však tri visuté mosty v korunách stromov. Prvý má 45, druhý 90 a tretí 20 metrov dĺžku a v najvyššom bode sme približne 75 metrov nad zemou. Neskutočné dobrodružstvo a výhľady na džungľu. Cestou späť ešte stretávame skupinu modrých opíc a pomaly sa vraciame naspäť do hotela na obed. Poobede nás čaká stopovanie guaréz, zaujímavých opíc čiernej farby s dlhokánskymi bielymi bokombradami. Náročným terénom sa predierame džungľou spolu so sprievodcom a stopárkami, ktoré nás za pár minút privedú ku obrovskej rodine týchto roztomilých tvorov, ktorá počíta viac ako štyridsať členov. Zo začiatku nie sú až tak blízko, skáču v korunách stromov, no postupne si na nás zvyknú a začnú sa približovať na vzdialenosť jedného-dvoch metrov. Pomedzi guarézy sa sem tam zamieša aj mačiak mana, ľahko rozoznateľný podľa bieleho nosa.Po ceste naspať sa zastavíme v dedinke pod hotelom a vyčaríme široké úsmevy na tvárach miestnych obyvateľov. Najväčší záujem o nás majú deti, ktoré ihneď dobehnú k nám a s malou loptou vyrobenou z igelitu a lepiacej pásky si s nimi zahráme futbal a volejbal. Perfektná nálada a nespútaná radosť panujú na oboch stranách. Nadšení a plní ulovených zážitkov sa vraciame do lodge a začíname sa tešiť na ďalšie krásne chvíle strávené v tejto neuveriteľnej krajine v srdci Afriky. 

09

22:39

aug

2017

Peknú cestu - iba dávam na pravú mieru fakty!

Peknú cestu - iba dávam na pravú mieru fakty!

Chalani, držím vám palce, bude to krásna cesta lebo Kongo je vždy super. No aby bolo jasné, po rieke Kongo som sa plavil ja už dávno pred vami. Plavili sme sa 5 dní po jej prítoku zo Stredoafrickej republiky do Konga (viď film Teka Teka). Potom po Kongu ešte 2 razy. Takže prví určite nebudete. Plaviť sa po Kongu je absolútne bežná záležitosť, keďže je tam čulá doprava. Na rozdiel napríklad od Ogooué, či riek, ktoré tečú z nebezpečnej Stredoafrickej republiky. Tam nechodia žiadne motorové člny, ani jeden turista. Čo je v Demokratickej republike Kongo super, tak to sú malé riečky; prítoky Konga, ktoré vytekajú z džungle plnej Bonobo, teda z juhu. Tam treba pádlovať proti prúdu.. Takú cestu máme pripravenú už asi 5 rokov ale nenašli sme čas ju zrealizovať, to je iné kafé. Takýchto riečok - prítokov sú stovky a stále bude niekto prvý – takže, do toho cestovatelia! No hlavný tok je absolútne bežnou záležitosťou. Toto musí byť jasné. Viem, že vyjadrenie Peťa je z dôvodu, že je v Afrike po prvý raz a nemá informácie a nechce vedome klamať. Každopádne, ešte raz šťastnú cestu prajem. 

09

18:14

aug

2017

Dobrodružstvo začína

Dobrodružstvo začína

Dobrodružstvo začína Pristávame na medzinárodnom letisku v Kigali, hlavnom meste Rwandy. Vystupuje nás len necelá polovica, keďže let ešte pokračuje do ugandskej Kampaly. Pomaličky prechádzame čistým terminálom až po imigračné oddelenie, kde všetko prebieha bez problémov. Postavíme sa do radu na zaplatenie elektronických víz, ktoré sme si za pár minút vybavili dopredu cez internet. Poplatok 30 USD platíme kartou a colník nás v krajine víta veľkým úsmevom. Na prepake sme neboli ani 3 minúty, celá procedúra aj s čakaním v rade bola vybavená pod 10 minút. Na batožinový pás za pár momentov dorazí naša batožina. Vychádzame pred terminál, kde čakajú taxikári oblečení v slušivých rovnošatách. Jeden z nich sa nám prihovorí a nasadí cenu za jazdu do centra, na náš hotel. Kontrujeme odporúčanou cenou zistenou na internete. Taxikár bez naťahovania súhlasí. Celé sa mi to zdá nejaké polozrelé. Toto nemôže byť Afrika. Na hotel prichádzame až po polnoci a keďže nemáme ešte miestnu menu, nemáme ako zaplatiť taxík. Prosíme recepčného a ten nám zamieňa v aktuálnom kurze z internetu. Zostávam v nemom úžase. Prichádza to až ráno. Volá si nás manažér hotela, ktorý žiada 'špeciálny doplatok' za to, že sme ako dvaja muži spali na spoločnej izbe. Keďže máme izbu rezervovanú cez internet kde sme uviedli presný počet osôb, odmietame. Snaží sa vyjednať aspoň niečo, ale neúspešne. Keby údajne vedel, že nie sme manželia, tak nás neubytuje. My sa na tom len slušne bavíme. Následne pobalíme veci a vyrážame si pozrieť hl. mesto Rwandy - Kigali. Na pohľad je to veľmi fádne mesto a veľa tu toho nie je, ale je prekvapivo čisté. Do Rwandy sa chodí kvôli úžasnej faune a flóre. V centre sa zastavujeme aspoň pri hoteli Des Milles Collines (na fotografii), ktorý možno poznáte z filmu 'Hotel Rwanda'. Ten rozpráva o smutnej epizóde spred viac ako 20 rokov - o etnickej genocíde medzi kmeňmi Hutu a Tutsi. Zomrelo pri nej viac ako milión ľudí. Pristavujeme sa aj pri pomníku obetiam tejto tragédie. Dnes je však Rwanda bezpečnou a jednou z najprogresívnejších afrických krajín. Podobne ako Chorvátsko, v ktorom v obdobnom čase taktiež zúrila vojna a dnes je dovolenkovým rajom väčšiny Slovákov. My však mierime do omnoho nevšednejšej destinácie. Rwanda je len našou prestupnou stanicou. Nasadáme na autobus, opúšťame Kigali a vydávame sa na 6 hodinovú cestu smerom k hraniciam s Konžskou demokratickou republikou. Plánujeme byť pravdepodobne prvými zdokumentovanými Slovákmi, ktorí sa poplavia po toku rieky Kongo. 

07

19:00

nov

2013

Rwanda - sranda, alebo ako nam je dobre a veselo v Afrike

Rwanda - sranda, alebo ako nam je dobre a veselo v Afrike

Bujumbura – hlavne mesto Burundi na brehu jazera Tanganyika. Jedna z najchudobnejsich krajin sveta, kde sme sa ocitli v oaze hotela na pieskovej plazi. Pri jazde pozdlz jazera sa nam ukazala rodinka hrochov a hromada domacich kracajucich pozdlz ciest. Deti su vsade krasne, pri Livingstonovom kameni nas ich obklucilo skoro 50… Prejazd do Rwandy a jej narodneho parku Nyungwe bol uchvatny. Dedinky, obycajny zivot. Neuverili by ste, kolko bananov sa da nalozit na jeden bicykel a akou rychlostou san a takto nalozenom biku da ist dolu kopcom. A to nieje ziadny horsky bicukel za 800 eur… Nyungwe Forest je narodny park, ktory chrani najvacsi neporuseny kus pralesa v centralnej Afrike. My sme sa boli prejst v korunach stromov, cca 70m nad zemou a potom hladat opice menom guereza angolska. Krasna, ciernobiela opica so zaujimavym zivotom. Dalsi den sme sa vydali na najkrajsiu vyhliadkovu jazdu na svete. Zabudnite na Great Ocean Road pri Melbourne, zabudnite na Chapman’s Peak Drive pri Kapskom Meste. Tu je nadherna jazda okolo jazera Kivu, fjordy, hory, cervena hlina, cista krajina a usmiaty cernoskovia. Dokonala krajina, ktoru museli bohovia dlho modelovat. Cajove a kavove plantaze, bananovniky, cesty a dedinky na hrebeni 2.500m vysokych hor. Neuverite, kym neuvidite. K tomu aj zazitky typu mala nehoda, zniceny blatnik, ktoru riesila rwandska armada. Pozorovat ich pri “ostrej akcii” bolo zaujimave. Dnes sme sa motkali (doslova) po Gisenyi. Prihranicne mestecko na hranici s D.R.Kongo. Presli sme sa trznicou, kde sme vzbudili zaujem miestnych. Ulice boli nase, kedze sme boli jedini wazungu na nich a narobili sme stovky fotiek. Ludia su tu neskazeni a radi sa fotia. Na pivku nas zastihol dazd, ktory nas donutil ochutnat v miestnom nocnom klube lokalnu kuchynu. Mala aj velka hranica s Kongom bola prijemne rusna. Tu sme to zakoncili, vratili sa do nasho hotela na plazi a teraz cakame na veceru pri vinku. Zajtra jeden z vrcholov program, GORILY… Okrem toho tu mame uzasnu zabavu, aj vdaka jednemu vtipnemu ucastnikovi zajazdu. Bavi nas svojimi historkami a poznamkami a ked sa vsetci chytime, nevieme smiech zastavit.

19

19:20

júl

2013

Gorily a ina Afrika

Gorily a ina Afrika

Gorily a ina Afrika Zavrsenie cesty po centralnej Afrike sa podarilo. Vcera sme sa plahocili pralesom pohoria Virunga, kde studovala horske gorily znama Diane Fossey, znama aj z filmu Gorily v hmle, kde ju stvarnila Sigourney Weaver. Aj my sme splhali na horu Visoke, kde mala Diane svoju chalupku. My sme slapali za gorilymi rodinami Ugenda a Agasha. Agasha je povodne nazyvana skupina 13, teraz ma vsak 25 clenov. Ugenda znamena “cestovatel” a tato rodina je tazko sledovatelna, lebo nema stale uzemie. Je v nej 12 clenov s dvoma striebrochrbtymi samcami. Stravit s tymito zvieratami hodinu, co je maximalny povoleny cas kvoli prenosu chorob, je neuveritelny zazitok. Ked 2,5m vedla Vas lezi samec a celu hodinu sa na neho z takejto vzdialenosti pozerate, zostane to vo Vas. Mladata su hrave a pobiehaju okolo. Kazdy z nas nakoniec povedal, ze ta hodina je fakt malo. Dnes sme mali zazitok iny. Tu by si vacsina povedala, ze hodina je az moc. Dnes sme boli v Gome, hlavnom meste provincie Severne Kivu v Demokratickej republike Kongo. Mesto, ktore je posledny rok na kraji uzemia, kde prebieha obcianska vojna. Milionove mesto je vsak pokojne a ludia v nom su aj napriek tomu, ze ziju v najchudobnejsej krajine sveta usmiaty a stastni. Nevidite na ich tvarach depresiu, alebo beznadej. Ziju si svoj bezny zivot. Tak sme ich pristihli napriklad pri vyrobe tradicneho kukuricneho piva a tvrdeho alkoholu. Zopar z nas sa odhodlalo to aj ochutnat. Pivo nic moc, plne zvyskov kukurice, ale palenka bola prijatelna. Destilacny pristroj vyrobeny z dvoch sudov a jedneho lavora bol zaruka kvality. Pochodili sme mesto a jeho zaujimavosti, ak sa to tak da nazvat. Bolo znicene vojnou a lavou, ktora 40% z neho pochovala. Mesto tu ale vyrastlo nanovo a zije dalej. Zazitok z posty bol uzasny, kde mali dva druhy pohladnic a znamky do Europy nemali. Museli sme ich nakombinovat z lokalnych s nizkou hodnotou, a to az tolko, ze ledva ostalo miesto na adresu. Text sme uz riesit nemuseli, kedze cely priestor na text bol polepeny znamkami…To sa moze stat len v Afrike. Je vecer, sedime na terase hotela v Gisenyi v Rwande a chystame sa na prelet do Nairobi, kde nam zacina dobrodruzstvo na savanach. Pakone teste sa…

16

18:55

júl

2013

Po 19 rokoch

Po 19 rokoch

Afrika je miesto, kam sa vela ludi boji ist kvoli konfliktom a chorobam, ale hlavne kvoli nevedomosti. My sme pristali v Entebbe, v meste kusok od Kampaly, hlavneho mesta Ugandy. Krajina je pekna, aj ked chudobna, Po celej ceste nas okrem papyrus sprevadzali usmiate tvare obycajnych ludi na vidieku. V narodnom parku Queen Elizabeth sme sa okrem klasickeho safari previezli po kanali Kazinga, kde sa na brehu povaluju krokodily, vo vode hrochy a vo vzduchu kopec vtactva. Rybarska dedina na brehu je az drsne realna. Prilis jednoduchy zivot pre nase pohodlne pohlady. Ked nieco taketo zazijete, uvedomite si, co vsetko my mame a vobec si to nevazime. Vratili sme sa do Entebbe a preleteli do mesta Bujumbura, ktora je hlavnym mestom Burundi. Krajina, o ktorej nic nevieme. Byvame v jednom z najlepsich hotelov krajiny. Nicim vynimocny, ale ma dobru lokalitu. Sme na brehu jazera Tanganyika v jednej z najchudobnejsich krajin sveta. HDP je momentalne 600 USD na osobu za rok, Slovensko ma 24.300 USD… My sa tu velmi chutne najeme v restauracii na vyhliadke nad mestom, zastavime sa pozriet na mieste kde nejaky cas stravil David Livingston a Morton Stanley, dvaja ludia ktorych obdivuju vsetci cestovatelia. Navsteva miestneho baru a plaze na brehu najdlhsieho jazera sveta, plus navsteva centra mesta a trznice. Toto vsetko za jeden den v meste, o ktorom malokto vobec pocul. Z Bujumbury ideme na sever a prekracujeme hranicu do dalsej krajiny, do ktorej sa vacsina z nas boji ist. Rwanda. Hrozivo znejuce meno. My vsak prehodnocujeme svoje nazory. Krajina je krasna, hornata a sviezo zelena, cista, kedze ludia sa tu naozaj o svoje okolie staraju, ale hlavne usmiata. Vsetci su cisto obleceni a nikto na nas nezazera. Kazdy z nas ma predstavu, ze to je krajina zmietana vojnou, vsade iba nepriatelske pohlady. Naopak. Konflik skoncil pred 19 rokmi a z Rwandy sa stal svetly priklad, ako viest stat a vyriesit vnutorne problemy. Presli sme juznou castou a dorazili do NP Nyungwe Forest. Dnes sme sa plahocili pralesom za guerezami angolskymi a potom na visute chodniky nad dzunglou. 90m dlhy, uzky, visuty mostik 70m nad zemou. To znamena 20 metrov nad korunami stromov. Vsetci sme to zvladli a tesime sa na zajtrajsiu vyhliadkovu jazdu okolo jazera Kivu a pozajtra na jeden z najvacsich zazitkov, treking za horskymi gorilami. Majte sa doma dobre a drzte nam palce vo stvrtok.

26

15:43

nov

2012

Skusenost so zajazdom Burundi, Rwanda, Uganda, Kena a Tanzania

Skusenost so zajazdom Burundi, Rwanda, Uganda, Kena a Tanzania

Mili bubaci, V sobotu som sa vratila z trojtyzdnovej cesty po Vychodnej Afrike (Burundi, Rwanda, Uganda, Kena a Tanzania) a som jednym slovom nadsena! Preco? Su to vsetko nadherne krajiny, ktore si nezasluzia caste predsudky a prevazujuci negativny medialny obraz prezentovany Zapadom. Mne sa cela Vychodna Afrika pacila, ale musim priznat, ze som sa necakane a hlboko zamilovala do Rwandy:) Tam sa urcite vratim. Co je na Rwande take vynimocne? Pre mna vsetko. Krasa krajiny /dazdovy prales, vulkany, cajove plantaze, vsade obrobena poda, cistota-vedeli ste, ze su tak zakazane igelitky a kazdu sobotu cela krajina upratuje?? Je to vidno:) /; usmiati a privetivi ludia, ktori stale na niecom pracuju a ktori mi dali nadej, ze sa z tej nedavnej hrozy dokazali spamatat a pohnut sa dopredu, co nesmierne obdivujem; no a v neposlednom rade uzasne stretnutie s horskymi gorilami- jeden z najuzasnejsich zazitkov v mojom zivote. Velmi sa mi pacili aj ugandske zelene savany, ako aj samozrejme Masai Mara rezervacia v Keni (netusila som, ze tie savany su az tak obrovske) a velmi sa mi pacil aj Lake Nakuru National Park (kompaktnejsia a zelensia savana, plus lesy, vodopady, jazero Nakuru a navyse zveri, ktore sme nevideli v Masai Mare-nosorozce, pelikany, plameniaky...). V Masai Mare ma velmi prekvapili zirafy, ktore su neuveritelne vysoke, a zaroven elegantne a nezne. Dalej sme mali stastie vidiet v priamom prenose lov 6 levic na byvola, ktoreho nakoniec udolali a zozrali. No a este sme videli slony, pstrosy, buvoly, mrchozruty, zebry, pakone vsakovake antilopy, hrochy.... No a sladky Zanzibar-skvely oddych na zaver:) Organizacne a zazitkovo opat vyborne zvladnuty zajazd zo strany Bubo. Vyborni sprievodcovia (Robert Hlavan prva cast; Martin Karnis Kena a Tanzania). Jedinou skvrnkou na dokonalosti, ale naozaj iba malou, bolo v Keni a Tanzanii to, ze nas bolo prilis vela (6 aut, ak sa nemylim), cize kym Martin postupne preskakal vsetky auta, "chvilku" mu to trvalo:) Ale napriek velkosti skupiny, klobuk dole pred Martinom, ako to vsetko s prehladom, nadhladom a usmevom zvladol. Kazdopadne, vzdy sa snazim na takuto situaciu pozriet aj z druhej strany a najst na tom nieco pozitivne a to rozhodne bolo to, ze som mohla pokecat o vsetkom moznom s vodicmi vo vsetkych spominanych statoch pri dlhych presunoch, ako aj s lokalnymi sprievodcami a ziskat informacie o zivote, politike a inych temach priamo z prvej ruky. Costo, Augusto, Isaak, Mussa, Sarah- vsetci boli velmi priatelski, ochotni a zhovorcivi, co mi vyhovovalo a patri im moja vdaka. Kto mate zalusk na tieto konciny a vahate s rozhodnutim, vrelo doporucujem! A kto ma zaujem o blizsie zazitky o mojej ceste, napr. ako som si po uzasnom treku ku horskym gorilam v Rwande zvrtla clenok a skoncila v rwandskej nemocnici, alebo co som zazila v dedine Masaiov v Keni, ako aj dalsie pribehy, mozete si coskoro precitat viac na mojom blogu: http://balakova.blog.sme.sk/ Vdaka Bubo! Cestovaniu zdar! Michaela Balakova

06

14:31

nov

2012

Burundi, Rwanda, Uganda

Burundi, Rwanda, Uganda

Zdravime vsetkych z nadherne cistej Rwandy. Dnes sa presuvame z Nyungwe forest okolo jazera Kivu do Gisenyi na hranici z Kongom. V porovnani s uzasne rusnou a zivou Bujumburou v Burundi si uzivame neuveritelne krasne scenerie rwandskych hor, sme naozaj v krajine tisicoch vrchov. Rwandcania su velmi prijemni ludia, vsetci niekam idu a obrabaju si kazdy kusok svojej nadhernej krajiny. Vsetky deti nam mavaju a ked zastavujeme tak sa radi s nami fotia. Zajtra nas caka vylet do Konga a postupne sa blizi aj treking za gorilami.

26

19:22

júl

2012

Spomienky na gorily

Spomienky na gorily

Bujumbura...vacsina z nas netusi, co si pod tymto menom predstavit. My sme pristali prave tu, 3,5 stupna pod rovnikom v centralnej Afrike. Buja (Bujumbura familiarne) je hlavne mesto malej krajiny, ktora uz vela preskakala. Kto z Vas by sa len tak vybral do Burundi? Vlny na jazere Tanganyika nam robili v noci pri spanku skvelu kulisu, ranna prechadzka po pieskovej plazi s vyhladom na hory je nezabudnutelna. Bujumbura je mesto, kde stretnete minimum europanov, a vacsina z tych, ktorych stretnete su z OSN, alebo nejakych humanitarnych organizacii. Kusok za mestom sme si pozreli kamen, do ktoreho vyryli svoje mena Dr.Livingstone a novinar Stanley pred 141 rokmi. Trznica, centrum „moderneho mesta“ a jedine suvenirove obchodiky v meste nam neostali utajene. Presli sme severnym Burundi az na hranicu s Rwandou, dalsou unikatnou krajinou. Po ceste sa nam pod kolesa nasich 4x4 rutili distributori bananov. Na jeden bicykel sa zmesti az 6 trsov a tento povoz sa potom ruti dolu serpentinami cca 60km/h... V Butare sme si dali obed a pozreli muzeum historie Rwandy. Na koniec sveta, akym je Rwanda, je toto muzeum viac ako dobre. V podvecer sme sa dopracovali az do NP Nyungwe. Genialne ubytovanie na okraji dazdoveho pralesa, vtacky tu vyspevuju, opice behaju po stromoch a my si vychutnavame tuto idylku. Rano sme sli do lesa za guerezami. Po prekonani 140m dlhych vysutych mostov vo vyske 60m (nad korunami stromov) sme nasli skupinu tychto nadhernych opic. Bolo ich cca 80-100. 50minut sa nam tu zdalo ako 10... Z Nyungwe nam potom trvalo skoro cely den sa dostat po prasnej ceste do Gisenyi. Mozete si mysliet, ze Great Ocean road pri Melbourne, alebo Chapmans Peak Drive v Cape Town su najkrajsie vyhliadkove cesty na svete. Skuste pridat jazdu po pobrezi pri Lime a pri San Francisco a stale nebudete mat pred ocami obrazok tejto cesty. Okrem nadhernych vyhladov Vam tu atmosferu dodava nadherny a cisty vidiek Rwandy. Ludia chodia po ceste, ziju pri nej a hlavne sa vsetci na vas usmievaju...neuveritelny bonus k ceste samotnej. Takze zabudnite na Frisco. Gisenyi je mesto, ktore nam robilo vstupnu branu k dalsiemu dokonalemu zazitku. GOMA. Najdite si to na mape. Je to iba par metrov za hranicou „africkeho Svajciarska“, ale neuveritelne daleko od tejto reality. Sme v Kongu. Prve co nas v centre privitalo, boli dva obrnene transportery Spojenych narodov (UN). Potom obcas presli dzipy nalozene ozbrojenymi zlozkami tejto obrovskej krajiny. 100 km sverene od mesta je rebelska zona a tito vojaci chrania pokoj tohto mesta. Okrem tychto vojakov sme nenatrafili na jediny naznak nejakeho vojnoveho konfliktu. Mesto ma neskutocnu atmosferu, ludia su prijemni, privetivi, usmiati a mozete hladat dalsie pridavne mena, tych pozitivnych je bezpocet. Mesto, ktore zazilo v roku 2002 zaplavu sopecnej lavy a centrum mesta ostalo pochovane pod nou, a zazilo aj nepokoje, zije si vlastnym zivotom a my sme si ho vychutnali dosyta. Povozili sme sa centrom, presli na okraj, aby sme si pozreli sopuchy, odkial sa valila lava a sopecne jazierko, pri ktorom mali sutaz miestni skauti. Mysleli by ste, ze v Kongu sa budete citit zle, ohrozene, alebo podobne. My sme odtialto nechceli odist. Ked sme sa vracali na hotel, hovorili sme si, ze ideme z „Afriky“ do Rwandy... Dalsi den nas cakal zas a znova vrchol cesty. Gorily horske. O tychto trekoch je popisane nesmierne vela a my by sme mohli tiez... Sli sme za rodinou, ktora sa vola Amahoro a ako jedina pristupna v Rwande ma 3 striebrochrbtych samcov. Po vystupe na miesto nas prekvapil nerozvazny mladik (gorila), ktoremu sme zahatali cestu do jeho asi-oblubeneho bambusoveho hajika. Behal okolo nas, zastrasoval nas a zjavne z toho mal radost. O kus dalej sa z bambusu vynorila samica a potom aj sef rodiny. O chvilu polovica z 18 clenov sa vyvalila na cistinke a my sme mali sancu si ich asi 20min uzivat pri nicnerobeni. Iba mladata blbli okolo po stromoch a robili neplechu. Potom sa objavil druhy „silverback“ a my sme ich po hodine nechali v ich raji a sli spat. Tento zazitok sa neda popisat, este teraz, po dvoch dnoch sa nam to zda ako jeden sen. Nadherny a neuveritelny sen. Queen Elizabeth National Park je otvorena savana miesana s busom. Kopec vtakov, vodarok a inych antilop, byvoly a rybarske dedinky s hrochmi priamo na priedomi. Zaujimave suzitie uprostred parku. Najvacsi zazitok nas vsak cakal podvecer pri plavbe po kanali Kazinga, ktory spaja Georgovo a Edwardovo jazero. Vodne vtactvo, hrochy, krokodily, byvoly a kadejake ine zvery sa tu povalovali, poletovali, alebo si plavali okolo nasej lode. 2 hodiny intenzivneho zazitku. Dalsieho dna sa nam usla dalsia plavba, tentokrat na vyznamnom mieste. Tu z Viktoriineho jazera vyteka voda, ktora tecie tri mesiace az do Stredozemneho mora a vacsina ludi na nasej Zemi to vola Nil. Toto je udajny zaciatok. Este jazda kampalou a hura na letisko do Entebbe a odlet domov. Teraz sedime doma na terase a spominame na gorily, Gomu a vsetko ostatne, lebo toto bolo naozaj silne.

09

20:56

apr

2012

Gorily v hmle

Gorily v hmle

Rwanda je najhustejsie obyvanou krajinou Afriky. Preto je celkom paradoxom, ze je prirodnym kralovstom pre horske gorily, ktorych pocet sa tu kazdym rokom zvysuje. Asi netreba specialne zdoraznovat, ze prave kvoli horskym gorilam pride do Rwandy najviac cudzinov. Ako vlastne taka navsteva u goril prebieha? Skoro rano v centrale narodneho parku Volcanoes dostavaju sprievodcovia aktualne spravy o pohybe gorilich skupin. Nasledne pri kave/caji dostanete zakladnu instruktaz o tom, co gorily maju alebo nemaju radi, co sa smie a nesmie robit v narodnom parku. Na vacsinou tychto pokynov vsak zabudnete pri prvom stretnuti. Napriklad pravidlo o tom, ze ku gorilam sa mozte priblizit maximalne na 7 metrov. Nuz, niekedy sa to ani neda. Pokial sa vam zjavia na cistinke o rozlohe 5 x 5 metrov a je ich tam 5, tak jednoducho nie je sanca. To, ze zabudnete na to, ze na gorily sa nesmie ukazovat prstom, vyvazuje tracker = stopovac (casto su to byvali pytliaci, cest vynimkam(!), holt ale maju najvacsie skusenosti so stopovanim goril) tym, ze vydava "ukludnujuce" zvuky. Kto vie co si tak gorily myslia, ked sa na ne na 1 hodinku denne pride pozriet stado inak vyzerajucich zverov? Mozno nieco ako "okej, tak ked uz ste sem prisli, tak tu mozte chvilu zostat, len nam prosim nezerte nase zradlo". Absolutne vyrelaxovany stvrt-tonovy samec sa prevaluje z boka na bok a ja citim zavan marihuany. Asi sa mi to len zda (?), sprievodca tvrdi, ze to je normalny pach od goril..:) Po chvili a prvych 150 (z toho polovici rozmazanych) zaberoch sa ukludnite, sadnete si hoci aj na mokru travu a uzasnuto pozerate. Ak ma clovek stastie a v skupine su aj mladata, to je najvacsia pecka. Skeria sa, klbcia, podchvilou robia kotrmelce, ceria na seba zuby a vzapati si nechaju maminke iskat blsky. (Odkaz mojej maminke pri tejto prilezitosti: Neboj sa, gorily nie su vevericky, tie krmit nemozem. Pri pokuse o dotyk, alebo krmenie by mi ranger asi odsekol ruku.) Hodina uplynula. Na tuto hodinu vsak garantovane nezabudnete!

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu