Fórum

7 príspevkov

04

19:57

dec

2019

Skrytý poklad ukrytý hlboko v amazonskom pralese Viac o krajine

Skrytý poklad ukrytý hlboko v amazonskom pralese

Skrytý poklad ukrytý hlboko v amazonskom pralese 4x vyšší ako Niagarské vodopády, 2x vyšší ako Viktóriine vodopády...počuli ste už o Kaieteur falls vodopáde? Jedná sa o najväčší jednoúrovňový vodopád na svete z hľadiska objemu vody, ktorá ním pretečie. Z úctyhodnej výšky 251 metrov sa rúti do rieky Potaro 663 metrov kubických vody za sekundu. Je to neuveriteľná podívaná - obzvlášť z vtáčej perspektívy, z ktorej vidíme 225 km dlhú rieku Potaro, na ktorej sa tento vodopád vyníma uprostred rozsiahleho 8 km dlhého kaňonu v prostredí panenského dažďového pralesa našich "pľúc Zeme". Vodopád je ukrytý v Kaieteur národnom parku, ktorý zasahuje do územia Amazonského dažďového pralesa a je súčasťou Pakaraima pohoria na území Guyany. Bývala britská Guyana je jediná anglofónna krajina Južnej Ameriky umiestnená mimo stôp klasických turistických trás. Je to cestovateľská lahôdka pre skúsených fajnšmekrov, ktorú si ročne pozrie len okolo 6000 turistov. Hovoríme o najizolovanejších častiach Južnej Ameriky určených pre naozajstných dobrodruhov. Po doobedňajšej prehliadke hlavného mesta Georgetown prichádzame na domáce letisko Ogle a začínajú prvé prípravy na náš takmer súkromný let. V 14-miestnom lietadle zaplníme my bubáci 9 miest, vrátane predného hneď vedľa pilota. V rámci check-inu nás najprv všetkých odvážia vrátane batožiny, aby vedeli koľko paliva potrebujeme na hodinový let k vodopádu a späť. Skontrolujú nám naše cestovné doklady, dojedáme tradičný kreolský obed a čakáme na naloďovanie. Zlá správa! Máme meškanie...do rovnakej destinácie sa vybral aj samotný premiér krajiny. Náš let teda posúvajú o pár minút. Nevadí, možno ho na trase stretneme(:. Let prebieha bez problémov, viditeľnosť je výborná. Zhora vidieť majestátne vodnaté rieky, nie nadarmo Guyana v preklade z jazyka indiánskych kmeňov znamená krajina vôd. Vidíme rieku Demerara, ktorá preteká hlavným mestom Georgetown a na ktorej je umiestnený najväčší pontónový most na svete, či deltu mohutnej rieky Essequibo, ktorá je dlhá viac ako 1000 km a prechádza celučičkým územím krajiny rozlohou veľkej ako 4x Slovensko. Hektáre panenskej prírody kazia len holé vyrúbané plochy zlatých baní - obrovským problémom vo všetkých Guyanách je ilegálna ťažba zlata. Fotíme, natáčame a nestačíme sa diviť, aký skvost máme rovno pod nosom, keď zrazu zahliadneme to, kvôli čomu sme sem merali cestu. Šikovný finálny manéver nášho pilota, aby sme spravili ten najlepší záber, a klesáme dolu. Pristávame na hlinenej plošine v strede dažďového pralesa a 15 minútovou prechádzkou sa dostávame priamo na hranu 250 m vysokého zrázu s neuveriteľným výhľadom priamo na vodopád. Žiadne zábrany či plot, stačí jeden nepozorný krok a dopadnete ako legendárny Kai - náčelník domorodého kmeňa Patamona, ktorý sa obetoval a skočil dolu vodopádom na svojom kajaku, aby zachránil svoj ľud pred nepriateľským kmeňom Caribov. V preklade teda Kai = starý náčelník a teur = vodopád (Vodopád starého Kaia - čítaj Kájčr fóls). Podobizeň jeho tváre je navždy vyrytá v skale oproti nám. Navštívime ďalšie dve vyhliadky, cestou si hovoríme o miestnej faune a flóre. Posledné zábery a výhľady, a vyberáme sa späť do návštevníckeho centra, kde si dávame snack a chystáme sa na cestu späť do hlavného mesta. S úsmevom na tvári spomínane na nezabudnuteľný deň!

16

11:03

sep

2018

Indiáni Viac o krajine

Indiáni

Indiáni Pre nás chlapcov vyrastajúcich v socializme pod taktovkou ´Biľakov´ znamenali Indiáni slobodu. Hrali sme sa na Indiánov a každý chcel byť Winnetou. Cválať na koni s vetrom v dlhých vlasoch, ktoré taktiež komunisti zakazovali. Keď som bol posledne v Guyanách, tak som sa stretol s ameroindiánmi, pôvodnými obyvateľmi Ameriky a jej pralesov. Ameroindiáni ich volajú preto, aby sa odlíšili od Indov (v mnohých jazykoch napríklad v taliančine Indov nazývajú indiani), ktorých je v Guyanách viac než ameroindiánov. Stretnutie s indiánmi z džungle na mňa urobilo silný dojem a chcel som túto skúsenosť rozvinúť.Vtedy mi indiáni uyrobili kôš z prútia a ten mám na terase v daždi a snehu, na ktorý určite vyrobený nebol. Ten 130 litrovy kôš stále drží farbu, a je ako nový. Bol drahý, veď indián väčšinou nerobí. A keď robí, tak sakra draho musíte zaplatiť. Kvapka potu je 100 dollárov. Viete si predstaviť ako sa tvárili na letisku, keď som ten obrovský kôš checkoval do lietadla.Kde tých amazonských indiánov vidieť? Problémy.Treba vedieť, že keď sa pohybujete v Guyanách pri pobreží, kde žije vyše 90% obyvateľstva, nevidíte indiána ani jedného. Musíme sa vybrať do vnútrozemia. Do miest, kam nevedie cesta. Tam, kam sa dá ísť ako kedysi, iba po vode, proti prúdu riek vytekajúcich s nedozerného Amazonského pralesa. Tento sen mám roky a každým rokom silnel. Strávil som v Cayenne (prehliadku hlavného mesta nájdete na tomto Fóre pod vlajočkou Francúzska Guyana, alebo priamo TU.) týždeň a dohadoval podrobnosti, lety, ako v džungli zabezpečiť stravu, kde prespať, možnosť únikovej cesty v prípade problémov, kde je najbližšia nemocnica s antisérom proti hadiemu jedu, ako získame permity.., a koľko tá sranda stojí. Strávil som dlhé hodiny, dni v rozhovoroch a nakoniec z toho nič nebolo. Teraz pred rokom, keď som pripravoval svoju ostatnú cestu, som sa pohádal s naším surinamským partnerom. V Guyane mi ponúkli program za 390 000 (tristodeväťdesiat tisíc) pre 10 ľudí. Myslel som, že tá suma je v Guyanských dollároch (GYD), ale bolo to v amerických. Potom som sa stretol s Taniou a pozval ju na obed do Al Faro v Bratislave, a ona mi sľúbila môj sen splniť. Žije v Paramaribo a sľúbila mi cestu do slušnej džungle. Keď mi o mesiac napísala miesta, ktoré navštívime, nič som sa o tých miestach nedozvedel, nič zmysluplné som o nich nenašiel a to pre mňa vyzeralo sľubne. A teraz sme tu.Indiáni sú všade, to je pravda. No všetko je trošku inak. Sú to Arawackí indiáni, no nie s fúkačkou, ale s fľaškou v ruke, indiáni, pre ktorých je obliecť si svoj kroj podobne ponižujúce ako keby od Bratislavčana chceli aby sa obliekol za Jánošíka. Títo indiáni držali vo svojom živote fúkačku tak často ako ja valašku. O udržaní si vlastnej kultúry a identity začali uvažovať až nedávno, až vtedy, keď skoro všetko čo zdedili za tisícročia od svojich predkov pozabúdali. Teraz vlastne už niet čo obnoviť. Po dlhých dlhých (niekoľkomesačných) vybavovaniach pre nás indiánske deti pripravili domorodé tančeky. Jednoduché, také, že ich vieme aj my ihneď zopakovať. Títo indiáni už nie sú nahí, ale majú akési kroje. Nezdá sa mi, že sú pravé. Tváre nemajú pomalované na červeno ako tí indiáni, ktorých som videl pred rokmi. “Tá červená farba nejde dole 4 dni, niekedy týždeň. To si už nikto nenatrie, aby sa mu týždeň všetci vysmievali..” vysveľuje mi náš sprievodca. Chcel som s indiánmi loviť a potom s nimi jesť. No oni nemajú záujem. Nikto im nevie vysvetliť o čo mi ide. Tu v džungli žijú tak pomalý život, ďaleko od civilizácie, že nechápu, že sú stále výnimoční a že pre nás je zážitkom vyskúšať si ich život.Kúpanie s pyraňami“Sú tu v rieke pyrane?” pýtam sa a odpoveďou je mi smiech a mne je jasné, že tým myslia “gringo ty si ale debil, veď je jasné, že sú tu pyrane, to vie úplne každý” “Môžem sa ísť okúpať?” je moja ďalšia otázka a odpoveďou je mi “hmm..” a pohyb v zmysle, že je to v pohode. No problém je, že teraz je to naozaj v pohode, ak teda nemáte na ruke hodinky, prsteň, či na krku trblietajúcu sa retiazku. To vie predsa každý malý indián že s trblietajúcimi vecami sa nemôžete ísť kúpať. Na trblietky pyrane útočia. No každý indián vie, že teraz o 15.00 sa kúpať dá, ale o 16.00 to je už nebezpečné, lebo slnko je nižšie a to je čas kedy pyrane začínajú loviť. Tu to vie každé dieťa a oni nechápu, že dospelý gringo to nevie. Nepovedia nič. Nie že by nechceli, oni netušia, že vy niečo neviete. Keď vidím tú spústu chytených hadov začínam aj veriť, že tu každý vie s fúkačkou narábať. Idú džungľou a vidia to čo my nie. Nezablúdia v lese, uživia sa, vedia, ako sa nedať zožrať anakondou, či ako uškrtiť boa, ako vystopovať jaguára a ako chytiť kapibaru. Veď je to také jednoduché. Neboja sa anakondy ale kapitalizmuTo čo im robí problémy je otvorený spôsob boja v novodobej kapitalistickej spoločnosti. V ich spoločnosti je cenený pokoj a rozvaha. Sú zvyknutí rozmýšľať tradične, ich myšlienky sú rovné a nevybočujú. V drsnom kapitalizme tým pádom nemajú šancu a prehrajú každý jeden boj, každý obchod. Moji známi z pobrežia sa mi sťažujú, že sa tu nedá na žiadneho Lokono (iný názov pre Arawakov) spoľahnúť. Dáš im peniaze dopredu, nech navaria, no iní sa ožerú a neurobia to. Nebude pristavená loď a keď bude, pošlú malú – to sme práve zažili – a celé to bude také kostrbaté. To čo my belosi chceme zažiť za deň, by oni rozložili na týždeň. Pofajčíme, uvidíme… Lokono boli vždy hrdí a kolonizátorom sa ich nepodarilo zotročiť. Indián radšej zomrie, než aby sa stal otrokom a robil pre iného. Až po tom, čo sa nepriateľský kmeň Karibov (Kalina) spojil s Holanďanmi a Britmi, sa Lokono dohodli so Španielmi. Išlo o politické rozhodnutie náčelníkov. No mňa táto cesta do stredu Surinamu a Guyany fascinuje. Rieka Courantyne je dlhá 724km a je ohromná, silná, nespútaná. Presne tak ako títo indiáni. Rieka nespútaná ako indiáni. Miesto, kde počujete ticho.O tej rieke nikto nepočul, ale je mnohonásobne širšia a vodnatejšia než Dunaj v Bratislave. A nikde nikto, pripadám si ako pred pár sto rokmi, kedy bol svet pomalší a vy, keď ste sa započúvali, počuli ste ticho. Keď ste pozreli na oblohu, váš nočný výhľad nerušili elektrické svetlá. Iba zvuky rieky a džungle, pravý život. Na tú cestu po rieke Courantyne, iba naše dva člny a my, nikdy nezabudnem. O Guyane, jedinej krajine kontinentu, kde je oficiálna reč angličtina napíšem nabudúce. Teraz to bola iba zastávka v exotickej Orealle.  

Ľuboš Fellner, BUBO

17

13:32

jún

2014

Guyana - kde to je? Amerika? Viac o krajine

Guyana - kde to je? Amerika?

Guyana...Kam ju priradite? Kde lezi? Ked sa pytam znamych, nejeden hada Afriku a ked sa dozvedia, ze je v Juznej Amerike, okamzite sa otvara mapa sveta. Tam hore nad Braziliou sa krci maly statik, kde vladne skor africka atmosfera ako juhoamericka a kde sa oficialne rozprava anglicky. Miestny kolorit dotvaraju hinduisticke stavby, ghaty, sivove sochy a miesto kamennych budov su prijemne drevene kolonialne budovy z cias anglickej kralovny Viktorie. A kvoli comu sa chodi do Guyany? Priroda!!! Kde by ste hladali najzachovalejsi amazonsky prales? V Brazilii? Chyba, sem musite prist a vidiet krasne prirodne skvosty. Malo znama krajina s otvorenou narucou.

30

05:25

jan

2014

Britska Guyana Viac o krajine

Britska Guyana

Britska Guyana Hned po prechode surinamsko-guyanskych hranic nas privitala karibska priroda ako z rozpravky. Vsade pritomne palmy kralovske, mnozstvo zelene, pomalicky tecuce zabahnene riecky a hlavne mnozstvo bezprizorne sa sem a tam potulujucej zvere. Prechadzali sme malebnymi dedinkami, s velmi znamymi a obcas aj velmi podivuhodnymi nazvami - Manchester, Leicester, Bath, Washington, No. 9, No. 13, Catherine's Lust, Now or Never... Tymto dedinkam dominovali zvlastne drevene, na koloch stojace domceky inspirovane francuzsko-holandko-brtiskou architekturou, kedze (britsku) Guayanu si postupne od 16. storocia menili medzi sebou tieto velmoci. Na pocudovanie by ste v nich vsak nenasli byvat potomkov Europanov, ale roznorody mix z Javy, Indie, Ciny, Afriky, Juznej Ameriky a povodneho karibskeho obyvatelstva. Na svete sa najde len malo krajin s takou rozmanitou kozmopolitnou a zaroven aj prirodnou diverzitou. A najlepsie na tom je, ze turistov tu takmer nenajdete. Ak sa nemylim, tak sme pocas naseho celeho pobytu v Georgetowne stretli len 6 kanadanov v cinskej restauracii. Jednym z dovodov moze byt aj to, ze Briti kolonizovanie tejto druhej najmensej juhoamerickej krajinky nie uplne zvladli. Guyana je najchudobnejskou krajinou o vsetkych troch Guaian, ktore sme navstivili a je to naozaj vidno. Cesty su zle az velmi zle, turisticky ruch takmer neexistuje. Hlavne mesto Georgetown je spinave, osarpane provincne mestecko, s absolutne prekrasnou, ale velmi zanedbanou architekturou hlavnych dominant mesta. Po zotmeni sa turistom neodporuca prechadzat sa po meste, a preto bola nasa vecerna prehliadka pri zapadajucom slnku naozaj adrenalinovym zazitkom. Pri prevazne cernoskom obyvatelske sme naozaj vytrcali z radu. Vsetko sme vsak bez problemov zvladli. Suveniry tu vsak maju spickove, aj napriek tomu ze sem takmer nikto nechodi. Vybral by si kazdy. Je to obrovska skoda, kedze Guyana ma obrovsky potencial v podobe nedotknuteho amazonskeho pralesa, prekrasnej fauny a hlavne impozantneho vodopadu Keieteur, ktory je najvacsim single drop vodopadom na nasej planete. Nam sa tam vsak tento krat kvoli nepriazni pocasia nepodarilo dostat. Aj napriek tomu by mal kazdy vasnivy cestovatel tento kus sveta navstivit, kym ho v plnej krase neodhali zapadna civilizacia a nespravi z neho uniformnu karibsku turisticku destinaciu. Zatial su vsetky Guaiany absolutnym cestovatelskym bonbonikom pre narocnych, ktore sa urcite oplati navstivit. My sme ich uz videli, a preto pokracujeme dalej na Trinidad a dalej do obavanej Venezuely. Pridate sa o rok aj vy?

14

02:39

mar

2010

Kaieteur a Orinduik Viac o krajine

Kaieteur a Orinduik

Kolko turistov bolo dnes u vas? Pytame sa indianky, predavajucej nahrdelniky pri vodopadoch Orinduik na guyansko-brazilskych hraniciach. Vy ste dnes prvi, ukaze na nase lietadielko. A vcera? Vcera nebol nikto. A v stvrtok? Tiez nie, posledni turisti tu boli v stredu. Aj to Guyancania, zijuci v USA... Alebo... Ale ano, chodia k nam turisti z celeho sveta. Minuly tyzden sme v hoteli mali dvoch Nemcov a jedneho Nora. Presne toto sme dnes zazili. Guyana je zrejme najmenej navstevovana krajina Juznej Ameriky. A my sa cudujeme preco. V prenajatom dvanastmiestnom vrtulovom lietadle sme sa preniesli ponad celu guyansku dzunglu zo severu na juh a pristali pri najvacsom prirodnom skvoste krajiny, uzasnom vodopade Kaieteur. Je patkrat vyssi ako Niagary a dvakrat vyssi ako Iguazu. Uprostred zelenej dzungle, uprostred krajiny nikoho. Aj preto ho dnes aj s nami za cely den obdivovalo len dvadsat ludi. Neskutocne... Presne toto je Guyana. Po dvoch hodinach pokracujeme dalej. Opat letecky, dalej na juh okolo stolovych hor Venezuely, chvilu ponad brazilske uzemie do povodia Amazonky. Kaskadove vodopady Orinduik okrem nas za posledne tri dni nevidel nikto. Na jednej strane Guyana, za vodou Brazilia. Kupeme sa v pritoku Amazonky a civilizacia je strasne daleko. Skor ako odletime musi pilot z kratkej pristavacej drahy odohnat indiankine kone. Neviem, kolko je miest na zemi, kde je tak krasne a tak malo turistov. Kazdy z nas vecer v brazilskej churrascarii skonstatoval, ze let ponad Guyanu si radi medzi svoje top cestovatelske zazitky. Toto je lepsie, nez sme cakali. Tri Guyany ponukaju daleko viac nez len pocit exotiky. Su krasne. Zajtra rano sa s Juznou Amerikou na chvilu rozlucime a letime do Karibiku. Cakaju nas plaze Tobaga a zasluzeny oddych v hoteli na najkrajsej plazi ostrova, ktory patri k tomu najlepsiemu v Karibskom mori. Este mame pred sebou tyzden. Sledujte nas dalej. Zdravime domov!

13

02:50

mar

2010

Georgetown, Guyana Viac o krajine

Georgetown, Guyana

A sme tu! Po sialenej jaze zapadnym Surinamom a vychodnou Guyanou sme vstupili do hlavneho mesta zrejme najexotickejsej krajiny nasej cesty. Sme v Britskej Guyane. Divoka hranica na rieke Courantyne, ktora funguje len raz do dna. Najlacnejsi duty free shop, aky som kedy zazil - liter malinovej absolut vodky za 7 eur. Colnici, ktori pri opise nasej cesty len spokojne pokyvuju hlavou. Tristvrte hodiny pomedzi ostrovy na rieke, ktora oddelila Britsku Guyanu od Holandskej. A nezabudnutelny vstup do tretej krajiny so zhulenym asistentom colnikov a kravami na cestach. Ako v Indii. Populacia Guyany sa aj sklada z potomkov africkych otrokov (navozili ich sem na plantaze Holandania) a potomkov najma indickych namedznych robotnikov. Tmavi hinduisti a este tmavsi krestania. Respect a reagge. A strasne mili ludia. V kazdom sprievodcovi sa docitate, ze Guyana je drsna a Georgetown nebezpecny. My zatial zazivame len opak. Je tu krasne. Siroke ulice, kvetinove parky a britska architektura. Obed u Cinana. Dalsi obrovsky dreveny kostol (svateho Juraja), kde sme zazili omsu, sidlo prezidenta (Guyane 20 rokov vladol osvieteny diktator), parlament aj divoky Stabroek Market s britskou hodinovou vezou. Moderne (a vsetko umyte) auta, skutocne pekni ludia. Georgetown sa nam zapacil. A zajtra nas caka jeden z vrcholov nasej cesty. O 9 ochadzame na letisko a prenajatym lietadielkom odlietame ponad prales daleko na juh ku guyansko-brazilskym hraniciam k najmohutnejsiemu vodopadu jednej kvapky na svete. Caka nas vodopad Kaieteur, ktory (pre zberatelov) najdete na dvadsat guyansko-dolarovej bankovke. Vsetko je velmi ok. Zdravime domov.

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu