Škandinávia, Laponsko 2016

"Vitajte na vikingskej lodi" - takto sa nám prihovoril náš boss Luboš, keď sme z BUBO autobusu domávali vystresovaným otcom, mamkám, frajerom a frajerkám na parkovisku v Bratislave a vyrazili smerom do východného Poľska. V duchu hesla "ukážte svet deťom, raz Vám to vrátia" sa tu stretávame aj s niekoľkými detičkami, ktoré tiež dali tento rok pláži červenú a horám zelenú. Ja beriem na túto cestu svojho otca. Malá Miška sa pýta či sa dá kúpať na polárnom kruhu a s odpoveďou je evidentne spokojná. Horko na Mazúrskych jazerách v Poľsku a upršané Pobaltie nás vyskúšali či sme ozaj dobre pripravení. Na Mazúrskych jazerách nás prvý a posledný krát spálilo, no naši šoféri Vladko a Tibor sú perfektne oddýchnutí a pripravení nás previesť bez jediného zablúdenia. Do Vilniusu nejdeme. Nežije tam toľko Litovcov, aby to stalo za to. Ideme do Kaunasu. Všetci sa už tešia na zeppellini a boršč. Ľuboš kupuje litovskú pálenku a utužujeme kolektív. V Rige sme sa pridali k domácim a pozeráme s nimi futbal, popíjame švyturys a fandíme Islandu. Z XL Pelmeni sa stáva malá slovenská vyhladnutá osada. Potom naskakujeme do rikší a pretekáme sa, kto prv obehne staré mesto. Skoro nadránom sme prišli do Tallinnu a zakotvili sme v prístave a dospávame. Pozorujem vychádzajúce lúče slnka nad strechami starého mesta. Ak ste sa tu kedysi prechádzali po zapadnutí slnka, tak Vás zavreli do väzenia. Dnes je toto prísne miesto na zozname UNESCO. Páči sa mi každá jeho ulička, každý jeho obchodík v objatí týchto stredovekých hradieb. Obedujeme v Olde Hansa. Čašníci musia svoju robotu milovať. Za posledné hodiny sme prešli Fínskom z juhu na sever a oddychujeme v krásnom kempe Oulanka. Blízko je polárny kruh a Rusko. Šef Ari nás tiež pozná. Veľmi dobre si pamätá našu Čamek a necháva ju pozdravovať. Je to super, že naši BUBO sprievodcovia zanechali po sebe skvelý dojem a meno. Práve okolo mňa prebehol náš BUBO bus, Vlado a Tibor v evidentne opäť skvelo naladení. Práve boli zaviesť polovicu našej skupiny na konci Medvedieho okruhu a pôjdu odtiaľ pešo k nám do Oulanky. Čakáme, že sem dorazia niekedy zajtra naobed. Prvého soba uvidel šofér. Ešteže tak! BUBO tričko si právom zaslúži (bola to súťaž). Cesta sa nesie v pohodovom duchu, keď ma zrazu chytí za rameno zvráskavená ruka môjho otca. Netreba slova. Vďaka nemu som mohla začať spoznávať svet. Teraz mu to vraciam.