Stručná história Fínska

Fínsko dnes považujeme ako neoddeliteľnú časť severských krajín a Škandinávie. Avšak história tejto krajiny ukazuje, že jej osud mohol byť úplne iný. Stačí jeden pohľad na ich jazyk a je jasné, že nepatrí do škandinávskej rodiny so Švédskom, ale ani do slovanskej rodiny k Rusku. Patrí do unikátnej ugrofínskej kategórie pan-uralských jazykov. Napriek tomu bolo Fínsko týmito dvoma krajinami silno ovplyvnené.

Už od čias Vikingov bolo územie dnešného južného Fínska osídľované Švédmi a ich vplyv sa rozširoval ďalších 600 rokov. Preto má aj dodnes západné pobrežie Fínska značnú švédsku menšinu so švédčinou registrovanou ako jedným s úradným jazykov celej krajiny. Na začiatku 18. storočia však Švédsko prehralo Veľkú severnú vojnu a územie Fínska padlo pod správu Ruska na vyše storočia.

Hoci malo Fínsko zo začiatku značnú autonómiu, časom bolo jasné, že pod vládou Ruska si veľa slobody neužije. Preto po odstupe a oslabení Ruska v prvej svetovej vojne Fínsko úspešne vyhlásilo nezávislosť a začalo si budovať samostatnú republiku. Nemali to však vôbec jednoduché. Spory o kontrolu krajiny vyvrcholili ku krvavej občianskej vojne v 1918 medzi komunistami (Červení) a konzervatívcami (Bieli). Nakoniec vyhrali Bieli a založili si parlamentnú republiku, pričom ako prvý na svete dali ženám volebné právo.

Po čase však Sovietsky zväz nabral na moci a začal sa dožadovať fínskeho územia. Keď Fínsko odmietlo, Sovieti v roku 1939 vpadli na ich územie, čím sa začala Zimná vojna. Táto vojna dopadla pre Sovietsky zväz katastrofálne a vo Fínsku je táto vojna dodnes považovaná za veľký národnostný počin. Napriek tomu muselo Fínsko kapitulovať dokým Nacistické Nemecko nezaútočilo na Sovietsky zväz, čo dalo Fínsku príležitosť potlačiť Sovietov naspäť. Hoci sa Fínsko s Nacistami oficiálne nespojilo do aliancie Axis, na tlak Sovietov muselo byť považované ako porazený štát. Fíni museli kapitulovať 10 % svojho územia ako aj splatiť značné reparácie.

Začala sa éra Studenej vojny. Hoci bolo Fínsku dovolené zostať neutrálnym štátom, so Sovietskym zväzom na hraniciach s nimi Fíni museli z viacerých hľadísk spolupracovať. Za desaťročia múdrej politiky fínskych prezidentov a diplomatov si však Fínsko udržalo značnú slobodu. Udalosti ako konferencia národov KBSE v Helsinkách pomohla vyzdvihnúť Fínsko ako dôležitého mediátora medzinárodných vzťahov.

Po páde Sovietskeho zväzu sa Fínsko dokázalo značne oslobodiť od cudzích vplyvov a voľne zachádzať so svojou slobodou. Fínsko sa konečne mohlo plne chopiť kapitalistického trhu a so spoločnosťami ako Nokia sa vyšplhalo na jednu z najúspešnejších a najrozvinutejších krajín sveta. Po vpáde Ruska na územie Ukrajiny sa Fínsko nakoniec aj pridalo k NATO a jeho pozícia na Západe je dnes istejšia ako nikdy predtým.