Svetové dedičstvo UNESCO ktoré prináleží viacerým krajinám

Počas niekoľkých storočí bol človek vždy fascinovaný tvarom a veľkosťou planéty Zem a výpočet presných meraní sa stal jedným z najvýznamnejších problémov pre filozofov.

V 16. storočí bol vyvinutý nový merací systém známy ako Triangulačný prístup, ktorý zlepšil schopnosť určiť veľkosť a tvar našej zemegule. Podľa nového prístupu sa jednalo o vytvorenie oblúkov, ktoré sa predĺžili o stovky a tisíce kilometrov dlhými reťazcami trojuholníkov.

Struveho Geodetický oblúk je séria prieskumných triangulačných bodov, ktoré siahajú od Nórskeho Hammerfestu až po Čierne more. Tieto body prechádzajú cez desať krajín ( Nórsko, Švédsko, Fínsko, Rusko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Bielorusko, Moldavsko a Ukrajinu) s celkovou vzdialenosťou 2 820 kilometrov pozdĺž časti poludníka. Predstavujú prieskumné body, ktoré boli mapované v rokoch 1816 až 1855 počas prieskumov ruského astronóma nemeckého pôvodu Friedricha Georga Wilhelma Struveho.

Prieskumné body pomohli zistiť presnú veľkosť a tvar zeme. Predstavovali prvé kroky vo vývoji témy vedy o Zemi a topografického mapovania. Prvý oblúk sa skladal z 258 trojuholníkov a 265 staničných bodov vzdialených od seba 30 km. Počas zájazdu Laponskom prechádzame blízko zopár týchto bodov napríklad pri Švédkej Kirune alebo Nórskej Alte.

Aktuálne 34 z týchto bodov bolo kvôli svojej historickej hodnote 15. júla 2005 zaradených na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

V zozname svetového dedičstva je Struveho geodetický oblúk výnimočný tým, že je prvou pamiatkou, ktorá prináleží viacerým krajinám.