Ťažba mahagónu v Belize – drevo, ktoré dalo krajine tvar

Keď sa hovorí o histórii Belize, väčšina ľudí si predstaví pirátov, Britov a koloniálne časy. Lenže ak by som to mal povedať jednoducho – všetko sa to začalo kvôli drevu. Nie zlatu a ani nie kvôli cukrovej trstine. Konkrétne to bolo kvôli mahagónu, ktorý zmenil osud celej krajiny.

Briti sa v oblasti dnešného Belize usadili ešte v 17. storočí. Najprv nešli po mahagóne, ale po logwoode – zvláštnom strome, z ktorého sa vyrábalo tmavomodré farbivo.

Keď však jeho zásoby začali ubúdať, niekedy okolo roku 1760, ich pozornosť sa obrátila na majestátne stromy mahagónu (Swietenia macrophylla). Tie rástli hlboko v džungli, často viac ako 30 metrov vysoké, s kmeňmi širokými aj 1,5 metra.

Ťažba bola neuveriteľne ťažká. Žiadne píly, žiadne stroje – len sekery, laná a ľudská sila. Väčšinu práce robili otrockí Afričania, ktorých priviezli z Karibiku a západnej Afriky. Žili v táboroch v pralese, ďaleko od morí a miest.

Ich úlohou bolo nájsť stromy, označiť ich, a potom rúbať celé dni, kým padli. Keď sa strom konečne zrútil, osekali z neho konáre, priviazali ho na voly a ťahali cez les až k najbližšej rieke.

Belize má niekoľko veľkých riek – napríklad Belize River, New River alebo Sibun River – a práve tie boli vtedy hlavné dopravné tepny. Počas dažďového obdobia, keď stúpla voda, sa na nich plavili obrovské klády, spojené do pltí, až k pobrežiu. Tam sa drevo nakladalo na lode a smerovalo do Liverpoolu, Londýna alebo Jamajky.

V 18. a 19. storočí sa mahagón stal hlavným exportom britskej kolónie. Hovorí sa, že v najlepších rokoch sa vyvážalo až 30 000 ton ročne. Z belizského mahagónu sa vyrábali luxusné stoly, dvere, lodné paluby aj celé interiéry anglických domov. Bolo to drevo pre bohatých – tvrdé, odolné a krásne.

Mahagón vtedy doslova živil celé Belize. Vznikali prístavy, píly, cesty, a dokonca aj samotné Belize City vyrástlo vďaka tomuto obchodu. Neskor sa lesy začali stenšovať, výnosy klesali a Briti si uvedomili, že zásoby nie sú nekonečné.

V 20. storočí prišli prvé pokusy o reguláciu. Štát začal zavádzať licencie a neskôr aj Forest Department, ktorý dohliada na legálnu ťažbu. Dnes sa ročne rúbe len malé množstvo stromov – väčšinou staré, ktoré dosiahli vek nad 60 rokov. Po každom výrube sa musí vysadiť nový strom.

Moderné spracovanie je iné než kedysi. Drevo sa reže v malých pílach, suší v peciach, kde sa udržiava vlhkosť okolo 12 %, a potom sa brúsi a natiera. Väčšina produkcie zostáva v krajine – na výrobu nábytku, hudobných nástrojov, dverí či suvenírov. Export dnes tvorí len asi 10 % celkovej produkcie.

Mahagón je dnes symbolom a národným stromom Belize – má svoje miesto v štátnom znaku, v názvoch ulíc aj hotelov. Ak sa prejdeš po Belize City cítiš jeho stopu. Staré koloniálne domy s mahagónovými rámami, tmavé dvere, ktoré odolali času .

Keď sa rozprávaš s miestnymi staršími ľuďmi, veľa z nich má predka, ktorý „robil v lese“. Niektorí s hrdosťou povedia, že ich dedo rúbal mahagón, iní len ticho pokrútia hlavou – lebo vedia, koľko potu a bolesti za tým bolo.