This is LAGOS čistokrvný zážitok

HIS IS  L A G O S ! Špina, smrad, drogy, hlad a choroby, organizovaný zločin, ozbrojené krádeže, bezprávie.  " Budete prekračovať mŕtvoly na ulici. Kto vás okradne s pištoľou na hlavnej ulici za bieleho dňa? Policajti! Za bieleho dňa. Večer? To ani neskúšaj! Si mŕtvy muž..." Často cestujem do nebezpečných krajín, ale keď som sa rozhodol vstúpiť do Nigérie, tak sa negatíva hrnuli zo všetkých strán. Mono sa tá krajina dá dokopy, no dnes ide o bandu (najväčšiu v Afrike) klamárov. „V noci sa Nigéria zmení na peklo.“Je okolo polnoci, nedeľa večer a ja idem sám tmavou uličkou severného Lagosu. Tma, sem tam zablesnú oči černoškov ktorí si na ohníkoch v prachu ulice prihrievajú neskorú večeru. Je spln a tak ako tak čosi vidím. Inak úplná tma. Neviem presne koľko je hodín, hodinky, mobil, všetko vzácnejšie som nechal na hoteli a mám vo vrecku kraťasov iba pár „šušňov“. Vyslovene rátam, že má niekto s búchačkou či nožom zastaví a vypýta si " sódu", ' Čau sm hlc. Jak voláš, Ja Pitr" Čo? Čo hovoríš? Pýtam sa. "Som holíč, tu od vedľa. Ako máš? Ako sa máš? Som z Libérie, no bývam tu" Myslel som si že černošskej angličtine rozumiem, že rozumiem tzv " zlomenej angličtine" no tu sa nechytám. Koľko je hodín? " Hmm, ihh, cccs, dvanásť, bratku, ccct" znie odpoveď. No k tomu úsmev, vzájomne zrazenie pästí, tak ako sa to robí na Jamaike, ukážka vzájomného rešpektu. Mám sa fajn Pitr, som úplne ok. Čo ty?' „Naozaj ťažká pohoda.“ Doteraz som sedel s chalanmi na pivku. Tmavá ulička, plastové stoličky, no studený Star a 6 chalanov tlčie do bubnov a spieva. Obraz sa natočiť nedal, iba zvuk. Sú čierni na čiernom pozadí. Sem- tam niekto vstane od stola a začne tancovať, potom si späť sadne k pivku. Totálna bomba, bar má tak 5 stolov, no neskutočnú atmosféru. Zrazu vidím, že ulica, ktorou sme do baru vošli už nie je ulicou, ale je zatvorená železnou obrovskou bránou obohnanou ostnatým drôtom. Aa, sú tam dvierka von. Teraz keď sa o polnoci šuchcem do hotela vidím, že takto sú uzavreté všetky ulice. Veľké 5 m vysoké železné brány. Nás hotel je strážený ako kráľovský palác, obohnaný múrom s vyše tuctom SBSkárov, ktorí majú 24h službu. Apropos, videli ste už kráľa naživo? My sme ich včera v nedeľu videli 10 naraz. Yorubski králi mali práve stretnutie u Oba v hlavnom meste štátu Ogun, v Abeokoute a my sme sa do toho priplietli. Kráľovské limuzíny so šoférmi a namiesto ŠPZ tabuľka ich kráľovstva. Statní muži, ktorí keď sa zjavia, tak poddaní si ľahnú tvárou na zem. Oblečení v domorodých luxusných krojoch, opretí o palicu, z čoho to je striebro, či ľudské zuby? Podávam kráľom ruku, vymieňame si mobilné čísla. Fero dáva jednému kráľovi slovensku vlajku. " čo s tým budem robiť? Daj mi radšej peniaze" potom nastúpi do hrdzavého šrotu, ktorý si šoféruje sám. Na ŠPZ má napísané, že je kráľom Oyo. Oyo je najstarším známym Yorubskym kráľovstvom, ktoré je tu už od 9. storočia. Teokratická dynastia Ogiso si začala vtedy hovoriť Benin. No evidentne sa dnes kráľovi Oyo nedarí.  Stojíme na trhu s ovcami, sú ich tu tisíce a toľko isto je zebu s dlhočiznými rohami. Na dlhočizných nákladiakoch ich sem priviezli pastieri z kmeňa Hausa, zo severu. Všetko muslimi z okolia Katsiny a Sokota sú neuveriteľné milí a fotografovanie nie je problémom. Bez problémov fotíme ženy vo vnútri mešity. V kostole aj na svadbe tancujeme s domácimi. Svadba sa deje pod šiatrami na Marina street na ostrove Lagos. Hostia nevesty sú všetci v ružovom, hostia ženícha v modrom. Odhadujem 500 hostí, no zrejme ich bolo viac. Tu v Nigérii je všetko vo veľkých číslach. V krajine kde dnes žije okolo 200 miliónov ľudí to ani inak nejde. Nevesta je z dobrej, bohatej rodiny, patrične vypasená. Taká mala guľa, určite má nad 100 kg, ale je to čiperka a tancuje naplno. Berie si chlapca zo svojho kmeňa, z kmeňa Igbo ( Ibo). Sú považovaní za múdrych až vychytralých, výborných obchodníkov. Separatistické nálady koncom vojny v Biafre neskončili. Na ich území sa našla ropa. Neuveriteľné bohatstvo, kde iba za posledný rok nigérijská vláda ukradla 500 miliárd dollárov(!!) To číslo je správne. Korupcia štátnych úradníkov je neuveriteľná. Prechádzame hranice z Beninu do Nigérie. Chceš výstupnú pečiatku? Zaplať. Mozee (Mojžiš je našim sprievodcom) mi hovorí:  " Vieš keď vidia bielu pokožku, chcú peniaze" a aby mi to dovysvetľoval pretrie si prstami svoje predlaktie " Čooo! Čo hovoríš? Čo si povedal? Ja som to rozumel" kričí policajt hlasom operného speváka. Mozee si cvrkol. " sorry, sorry pane, ja som to tak nemyslel" kokce. " ty si odkiaľ? Z Mali! U vás sa to tak robí? Si rasista?!" karhá ďalej policajt pokračujúci vo svojom 10 minútovom vystúpení. Bavím sa na tom dobre. Potom vstúpim medzi nich. Čestný neúplatný policajt dostáva 20 tis CEFA a vracia nám už s úsmevom opečiatkované pásy. Pohoda, prešiel som stovkami hraníc a za 22 rokov mojej profesionálnej praxe v exotických krajinách som zažil všeličo.  Pred 22 rokmi bola lahôdkou Rumunsko- Bulharska hranica a ich betonová jama naplnená bahnitou vodou, ktorej prejazd volali dezinfekcia a riadne sa za to platilo. Väzenie na Tureckých hraniciach, platba za rozdiel ceny nafty na Sýrskych hraniciach, kde nás „ekologicky“ prinútili vyiať našu naftu do kanála... Potom bola mojim ďalším vrcholom anarchia na hraniciach v Stredoafrickej republike a creme de la creme bol prechod z Brazzaville do Kinshasy. Husté. Čakal som teda všeličo, no tento zážitok prekonal moje očakávania. Keď som platil "všimne" na 20 " stanici" prestal som to rátať. Išlo o môj najťažší prechod hraníc. Ak sa na svet pozeráte ako ja, že niet dobrého a zlého zážitku ale dôležitá je sila zážitku, tak pozemný prechod hranicou do Nigérie je svetová bomba! Ako to funguje? Okrem klasických " pečiatkárskych problémov" tu pribudne tucet ďalších. Máš očkovací preukaz? Platné povinné očkovanie proti žltej zimnici? Nevadí, pani v uniforme chce aj očkovanie proti meningitíde a cholere. 4 preukazy si nechá, dávame jej 4000 Naira a vysvetľujem že som doktor a význam sa čo sú moje povinnosti a že ich máme splnené na 100% no dávame jej všimne aby zlepšila zdravotnú situáciu vo svojej krajine a nechceme bločik. Tlstá fuchtla schytí tie 4 karty, hodí do svojej tašky, ktorú zazipsuje a pritlačí si na hruď. " Nedám! Málo!"  toto je do filmu, do gtotesky, nebyť toho, že mám práve dnes hnačku a je 40 stupňov a ja v tom prachu a smogu stojím už tretiu hodinu. Doplatím to čo chce a pohnem sa o 10 metrov k ďalšiemu špagátu. Stánok má napísané že preverí či nemáme so sebou bombu. Naozaj. A opäť za preverenie zaplatíme. Potom ďalší, ďalší a ešte ďalší. Zaplatíš za službu a ešte raz špagatnikovi aby spustil špagát či zdvihol závoru. Mozee vybavuje papiere na auto. Paralelná pakáreň. Sem- tam bitka, policajti niekoho chytia a zavlečú do búdky, kde zmizne. Posledný špagát a sme vonku, konečne, hajzli jedni, ideme... Prejdeme 100  metrov a Yusuf musí zaflekovat. " čo stojí ? nech ide," ozýva sa zo zadu, všetci sme už nervózni. No Yusuf naozaj nemôže. Špagáty a rampy sú preč, no teraz majú policajti v rukách železné kutáče z ktorých trčia ostne, taký „železný ježko“, ktorého nechceš dostať pod svoje pneumatiky. A. Potom ďalšia a ďalšia a ďalšia a ďalšia "kontrola" . K "ježkom" si policajti pridávajú golfové palice. Na čo ich majú? Jedna z kontrol sú požiarnici, máme hasiaci prístroj, lekárničku, no aj tak čosi chcú. My stojíme no nejakého Nigerijca to už dožralo a šlápne nato. Policajt - požiarnik sa nestihol golfovou palicou rozpáchnuť a teraz je pričapený na prednej kapote a auto ide ďalej, uniformovaný vydierač má nohy vo vzduchu a nasratý šofér pridáva a zdá sa mi že toho chlapíka (policajta) prejde (zabije). No ten nakoniec, uskočí, prevalí sa, padne na zem a takto si zachráni život a vodič uháňa ďalej až po ďalšiu „kontrolu“. " keď nebude zácpa pôjdeme hodinku a pol hmm ihh ccts" hovorí náš nový Yorubsky sprievodca. Lenže zácpa je a tak ideme 4 hodiny. Dnes sme 100 km úsek išli 14 hodín. Sme rozbití ako černošské hračky, vyflusnutí. Mozee zas nemá peniaze na hotel. Keď nám majú dať kľúče niekam zmizne. " Išiel som telefonovať. No nemal som kredit. Ten som musel kúpiť. No nemal som Naira. No a potom predstáv si mobil bol vybitý" "Kurva Mozee ty skúšaš moju trpezlivosť, Mozee ja ťa dorazím. Píš si preboha veci, nápis si čo ťa čaká a priprav sa na to. Tvojou úlohou sprievodcu je myslieť dopredu" hovorím a ako to hovorím, viem, že to nemá absolútne význam. Mozee je zlatý čestný a vtipný černoško so slušnou angličtinou aj francúzštinou. No stále černoško, ktorému nebolo dopriate vzdelanie. On nikdy nebude myslieť ani minútu vopred.  Nikdy nepochopí, že to čo je pre neho normálny život, my považujeme za zbytočný prestoj a zbytočne čakanie. Mozee je v pohode. Ja som s nervami na konci. Už neriešim peniaze a to že za posledné 3 hotely platím 2x, viem, že s Mozeem nevyriešim nič, čokoľvek mi povie, nemá žiadnu hodnotu. Afrika je drahá s nulovými službami. Viem to, no teraz po troch týždňoch mám toho všetkého plné zuby. Ťažko si niekto vie predstaviť koľko tvrdej práce je za tým, aby sme takúto trasu vôbec prešli ( prečítajte si Fórum z Guinei, Mali, Burkina Faso, Beninu a Toga). Človeku to môže dôjsť iba nepriamo- žiadna iná cestovka  (v tomto roku -sme tu opäť o trošku pred ostatnými) takúto cestu pre svojich klientov nerealizuje. Je to ťažké, chce to veľa praktických skúsenosti a neurobiť chybu. Chyby  Afrika neodpúšťa.  Vraj pred mesiacom tu v Lagose prišiel pre japonskú delegáciu transfer na letisko, prišiel o trošku skôr a Japonci sa čudovali, ale potešili. Autobus ich vyviezol za mesto, tam zastal, namierili na nich pištoľami a dali vystúpiť, predtým im vzali hodiny a peňaženky. Kufre už mali naložené. Nechali ich tam „v poli“ a Japonci ešte zmeškali lietadlo...Potrebujem vypadnúť, rýchla sprcha, beriem taxík a beháme po "luxusnej" štvrti Ikeja. Keď som navrhol nočný fakultatívny program v Lagose, väčšina zdúpnela. No nakoniec ideme šiesti. Oproti Kongu (DRC) veget. Prídeme na hotel trošku po polnoci, konečne sa vyspím ( nevstávame o štvrtej ako to bolo za posledné 3 týždne bežné), žalúdok je už lepší, slnko krajšie svieti, odvážna partia sa rozhodne pokoriť Yoruba land. Nedeľa, malá premávka a tak prejdeme 3x toľko ako inokedy. Kostoly popri Ibadanskej diaľnici majú kapacitu 5 miliónov veriacich. Neuveriteľné! Objavili sme pre seba mesto s nádhernou Afro- brazilsjou architektúrou, úžasných temperamentných ľudí, ktorí nám skáču po autobusíku a tancujú na ulici. Všetci sme otvorené nadšení. Nigéria má ohromnú šťavu. Túto krajinu musíme niekedy prejsť podrobne. Teraz sa naša epická cesta konci. Chalani išli do slumu ( určite prinesú riadne zážitky) a ja vám píšem od slušného hotelového bazéna. Večer odlietame. Vidíme sa doma priatelia! Tak toto je L A G O S.  Tak toto je koniec ďalšej veľkej BUBO cesty!